Kontexty vzdelávania v krajinnej architektúre

ZHRNUTIE

Krajinná architektúra teda vyžaduje široké znalosti poznatky z oblasti prírodovedných a biologických vied, z výtvarno-umeleckých, architektonicko-urbanistických a územno-plánovacích disciplín. Diverzifikovaná povaha profesie sa odráža aj v diverzite študijných programov. Študijné programy krajinnej architektúry sú  v súčasnosti do štruktúry univerzít a vysokých škôl začlenené rôznymi spôsobmi, vyskytuje sa začlenenie krajinnej architektúry  do technických univerzít, spravidla na fakulty architektúry, začlenenie krajinnej architektúry do poľnohospodárskych a lesníckych univerzít, i vytváranie samostatných fakúlt krajinnej architektúry a pod. Za najstarší a najvýznačnejší je považovaný akademický program založený v roku 1900 na Harvard University Graduate School of Design, ktorý považuje krajinnú architektúru za profesiu a za akademickú disciplínu, ktorej „médium dizajnu“ je späté s urbanizmom, environmentalizmom a kultúrou.

Príspevok chce v kontexte medzinárodných trendov vývoja profesie, domácich československých i slovenských tradícií vývoja univerzitného vzdelávania, ako aj súčasných vývojových trendov univerzitného štúdia krajinnej architektúry, priblížiť špecifiká výučby krajinnej a záhradnej architektúry na Fakulte architektúry STU v Bratislave, ktorá má v prostredí univerzitného školstva na Slovensku nezastupiteľné a unikátne miesto. Špecifikom a výhodou študijného programu krajinnej architektúry v prostredí slovenského technického školstva – na Fakulte architektúry STU v Bratislave, je silný podiel architektonicko-urbanistických a územno-plánovacích disciplín a ateliérovej tvorby, ktoré rozvíjajú schopnosti architektonického navrhovania a tvorby krajinnej architektúry. Súčasná výučba v odbore krajinná architektúra na Fakulte architektúry STU v Bratislave, nadväzuje na dlhodobé tradície späté so vzdelávaním v oblasti architektúry a urbanizmu a s pôsobením osobností, ktoré formovali rozvoj výučby krajinnej architektúry a vznik a rozvoj pracoviska pre výučbu predmetov krajinnej architektúry a krajinného plánovania – dnešného Ústavu krajinnej a záhradnej architektúry. Súčasne je aj neustále prispôsobovaná dynamicky sa rozvíjajúcim novým potrebám výkonu profesie krajinného architekta a novým konceptom výučby v ich rozmanitosti a diverzite uplatňovania multidisciplinárnych prístupov.