Komunitná architektúra

ZHRNUTIE

Článok reflektuje čoraz silnejší rozvoj aktívneho občianstva na Slovensku a v Česku. Ľudia majú potrebu stretávať sa a byť súčasťou komunít. Ako dôvod nárastu počtu susedských komunít či rôznych občianskych združení vidíme najmä negatívny vplyv presýtenia virtuálnym digitalizovaným svetom na človeka.

Architektúra po celom svete promptne reaguje na potrebu aktivizácie komunity. Zvýšil sa dopyt po voľnočasových spoločensko-kultúrnych zariadeniach, ktoré napĺňajú potreby danej komunity a poskytujú priestor ľuďom so spoločnými záujmami, no často rozličnej sociálnej či vekovej skupiny, náboženského či politického presvedčenia, ktorí sa prišli hrať, učiť a spolupracovať pre svoje osobné blaho a rast komunity. Nové komunitné centrá sa tak stávajú dôležitým nástrojom komunitného rozvoja; programovou náplňou, ale aj novým, ekologickým a inkluzívnym dizajnom odrážajú komunitu, ktorej slúžia. Výskum takýchto zariadení však vyžaduje nielen objasnenie pojmu komunitné centrum, ale aj pochopenie základných princípov komunitnej architektúry.

Komunitná architektúra je relatívne nový pojem, ktorý najčastejšie odkazuje na „hnutie“ alebo odvetvie v architektúre a existuje množstvo jeho interpretácií a modifikácií. Tento článok sa zaoberá niektorými z nich a pokúša sa poskytnúť ucelenejšiu definíciu komunitnej architektúry. Prezentuje ju ako architektonické prostredie, ku ktorého návrhu sa vieme približovať tak, že v návrhovej fáze preferujeme riešenia typické pre úspešnú existujúcu architektúru pre komunity. Takáto architektúra zároveň predstavuje pokrok oproti konvenčnej architektonickej praxi, v ktorej sa z architekta stáva aj mediátor a tvorca zmeny.

Voľnočasové kultúrno-spoločenské zariadenia, ale aj rôzne hybridy s doplnkovou spoločenskou funkciou nenesú jednotný názov, možno ich však zahrnúť do kategórie komunitné centrá. Stretávame sa s mnohými prívlastkami ako napríklad spoločenské, susedské, polyfunkčné, voľnočasové, rekreačné, multigeneračné či stretávacie centrum. U nás ide najmä o staršie označenie dom kultúry, spoločenský dom, centrum voľného času, centrum kultúry a vzdelávania, centrum umenia a pod. či o menej jednoznačný kultúrno-spoločenský priestor/zariadenie. Takéto označenie však pri novodobých konceptoch nepostačuje, keďže komunitné centrá môžu okrem kultúry a vzdelania spájať so spoločenskou funkciou napríklad aj šport, wellness, zdravotníctvo, služby, maloobchod, sociálne služby, verejné stravovanie a ďalšie.

Azda práve nejednoznačnou definíciou pojmu a širokospektrálnym programovým záberom možno odôvodniť nejasnosti pri definovaní komunitných centier. Výskum realizovaných projektov nám však umožňuje overiť, ktoré riešenia boli úspešné a aké sú typické znaky opakujúce sa pri týchto riešeniach.

Komunitné centrum môžeme považovať za multifunkčné voľnočasové zariadenie, zamerané na sprostredkovanie komunitnej interakcie a posilňovanie komunitných väzieb, čím prispieva ku komunitnému rozvoju. Komunitné centrum, ktoré je prístupné všetkým užívateľom a je navrhnuté podľa princípov dizajnu pre všetkých (z angl. design for all) vytvára demokratické prostredie, ktoré umožňuje a podporuje napĺňanie základných ľudských práv. Pre široké spektrum voľnočasových aktivít a možnosti ďalších doplnkových funkcií by sa mohlo komunitné centrum považovať za jedno z najdôležitejších lokálnych voľnočasových zariadení v rámci občianskej vybavenosti.

Článok prezentuje základné delenie komunitných centier podľa pôvodu, veľkosti, cieľovej vekovej skupiny a miery multifunkčnosti. Na demonštrovanie rôznorodého charakteru multifunkčnosti sme vybrali a opísali tri príklady zo zahraničia.

Vzhľadom na nedostatok komunitných zariadení na Slovensku je cieľom tohto článku zdvihnúť povedomie o komunitnej architektúre ako takej. Potreba neformálnych priestorov, ktoré podporujú komunitný zážitok, sa ustavične zvyšuje spolu s potrebou vytvárania a udržiavania zmysluplných medziľudských vzťahov. Úlohou architekta je v tomto prípade vedieť reagovať na potreby užívateľov a tvoriť prostredie užívateľné všetkými rovnocenne. Podobné priestory by mali byť srdcom komunity a rôznorodým programom pod jednou strechou spájať rozličných ľudí. Takýto návrh vyžaduje dômyselného architekta, ktorý vie nájsť rovnováhu v názoroch a požiadavkách zadávateľa a koncových užívateľov, má cit pre formu a mierku a vie nájsť logiku v komplexnom koncepte spájajúcom rôzne funkcie. Komunitné centrá sú ihriskom tak pre ľudí, ako aj pre architektov.

Ako sme už spomínali, komunitná architektúra poskytuje množstvo priestoru na výskum. Najmä na Slovensku predstavuje tento typ architektúry neprebádaný fenomén. Informácií z oblasti teórie komunitnej architektúry, histórie či zo samotných realizácií je nedostatok. Práve preto prezentuje tento článok niekoľko úspešných a jedinečných realizácií komunitných konceptov a preniká do problematiky tvorby komunitných centier.

V závere článku vyjadrujeme presvedčenie, že bez ohľadu na to, či ide o malé mestské zásahy, rekonštruované objekty, zmenené a adaptované budovy alebo o novostaby, komunitne orientované koncepty si zaslúžia pozornosť praxe. Práve tá je kľúčová pre rozširovanie poznania v tejto oblasti a predstavuje možnosť transdisciplinárneho prieniku s inými vednými odbormi ako napríklad s aplikovanou psychológiou. Zdôrazňujeme aj úlohu architektov, ktorých postoj k danej problematike určí, či sa dejiskom komunitného života stane kvalitná architektúra aj na Slovensku.