ZHRNUTIE
V reflexiách, textoch, angažovaných prejavoch a samozrejme v komentovanej tvorbe architekta Štefana Svetka (1926 – 2009) je možné čítať netrpezlivosť a nepokoj z nespravodlivosti spoločenského systému, dopadajúci a deformujúci osobné i inštitucionálne profesijné postupy. Nepokojný charakter tvorcu sa dá rovnako jednoducho čítať z jeho nezameniteľného rukopisu. Chýba mu, tak ako v architektúre aj v kresbe a písme zjemnené prvky, uhladenú tenkú čiaru či subtílny objem. No predovšetkým v jeho vrcholnej architektonickej i urbanistickej tvorbe 60. a 70.rokov je možné vidieť stále hľadanie najoptimálnejších východísk a nútených kompromisov medzi zadaním a vlastnou kreativitou, ktoré sa v architektonických konceptoch prejavuje dilemou medzi rozihrávaním hmotovo-objemových útvarov diela a úsilím po komplexnosti, ktoré je vlastne nedosiahnuteľné. Na jednej strane z pozície lídra ateliérov a renomovaného architekta a na druhej z pozície autora s osobitným zemitým a tvrdým pohľadom na svet zodpovedne, ale zároveň úzkostlivo hľadá architektonické a urbanistické formy pre technickú, technologickú a funkčnú zdarnosť „prevádzky“ objektov, ale zároveň aj spôsoby pre ich mimoriadny estetický účinok. Koncentruje ich často do expresívnej figuratívnej formy a do jej veľkostných či rozlohových dimenzií. Svetkovmu estetickému názoru konvenujú funkcionalistické abstrahované a konštrukčne jasné prístupy, aké bolo možné sledovať v okruhoch Le Corbusierovej, alebo u nás napr. Gahurovej estetiky architektúry. Ten celkom v zmysle Svetkovych úvah tvrdí, že „…architektura hledá estetickou formu, která by odpovídala formám novodobých konstrukcí, hledá nový řád, proporci, rytmus. Řeší otázky jak tyto vlastnosti vnésti do konstrukce stavebního díla a toto dílo obohatit… Při dokonalém respektu k účelu a konstrukci formujeme hmotu tak, aby dynamicky vzrušovala tam, kde je toho třeba ve smyslu estetickém… Nekľud, ktorý Svetko usmerňuje tvarom a kompozíciou hmôt svojej architektúry je jeho osobitým prejavom, ktorý si, zdá sa, svojím spôsobom aj pestuje. No tak ako u tohto protagonistu, je tvorivý i estetický nepokoj inšpirujúcou hybnou silou mnohých architektonických i urbanistických aktivít tejto epochy neskorého modernizmu u nás.