ZHRNUTIE
Architektúra „po záruke“, ktorá už stojí, niekedy potrebuje len veľmi málo, aby mohla byť druhotne využívaná. Akákoľvek opustená budova si zaslúži svoje nové využitie z dôvodu, že na svoju výstavbu a následné užívanie sa spotrebovalo obrovské množstvo energie. Opätovné využitie tejto energie by umožnilo uplatniť princípy uzatvoreného materiálového cyklu (Cradle to Cradle) v komplexnom merítku.
Kolobeh znovuosídlovania urbanizovaných území, alebo dnes už bežnú recykláciu materiálov bude v čoraz väčšej miere dopĺňať recyklácia, resp. konverzia už existujúcich „starších“ budov, ktoré však nato, aby boli využiteľné, musia prejsť istým ozdravovacím procesom, tzv. RE-procesom (re-mediate v urbanistickej mierke, re-use ako konverzia budov, a re-cycle – recyklácia materiálov).
Termín konverzia je dnes najčastejšie spájaný s priemyselnými budovami strativšími svoju pôvodnú funkciu a napriek svojim kvalitám, neustále sa postupne vytrácajúcimi. Napriek tomu sa konverzia neobmedzuje typologicky a možno ju aplikovať na akýkoľvek objekt, ktorého existenciu zaručí zmena (aj dočasná) funkčnej náplne. Predpokladajme, že objekty postavené do 18. storočia zaradíme medzi pamiatkovo chránené. Objekty pochádzajúce z 19. storočia a mladšie však už medzi sebou majú mnoho zástupcov netitulovaných ako pamiatky. Spôsobené to je už masívnejšou výstavbou z tohto obdobia v mestských štruktúrach vplyvom rozvíjajúcej sa priemyselnej spoločnosti. A priemyselné objekty nie sú vyhlasované za pamiatky s takou samozrejmosťou, ako ostatné stavby. Výsledkom sú precedensy, pri ktorých stále dochádza k totálnej likvidácii celých priemyselných areálov.