ZHRNUTIE
Súčasný spoločenský vývoj usmerňovaný prevažne logikou ekonomickej efektivity vytvára v našich mestách špecifické priestorové fenomény, ktoré spadajú mimo sféru vplyvu tradične ponímanej architektúry. Jej dosah na spoluvytváranie mestského prostredia sa postupne zmenšuje, čo ešte výraznejšie prehlbuje nepriaznivé dopady tohto vývoja na formálne, funkčné i užívateľské prostredie miest.
Hlavným cieľom článku je upozorniť na nevyužitý potenciál obsiahnutý v špecifických priestorových formách súčasného mesta ako i na niektoré zo spôsobov ich aktivácie.
Článok predstavuje širšie názorové spektrum niekoľkých popredných tvorcov a teoretikov upozorňujúcich na potrebu prehodnotenia prístupu, zbavenia sa predsudkov a zavedených modelov správania voči týmto špecifickým mestským teritóriám. Autor ich označuje všeobecným termínom „hostiteľské štruktúry“ a súčasne tvrdí, že za istých okolností je ich možné transformovať a integrovať do živého mestského tkaniva. K vyjadreniu týchto okolností zavádza abstraktný pojem „invazívne zásahy“ a definuje širšiu rovinu možných interpretácií jeho významov.
Vo všeobecnosti je o invazívnych zásahoch možné hovoriť ako o iniciačných impulzoch k usadeniu základných foriem mestského života v hostiteľských štruktúrach a k obohateniu kvality verejných priestorov a v nich sa odohrávajúcich sa verejných aktivít.
Článok sa ďalej bližšie venuje invazívnym zásahom, ktoré vznikajú ako výsledok koordinovaného prejavu spoločnej vôle užívateľov mesta, často mimo spomínané modely ekonomickej efektivity alebo profitu. To sa neraz výrazne prejavuje v ich fyzickej povahe: typicky sa jedná o zásahy dočasného charakteru, realizované na báze dobrovoľníctva, s využitím lacných alebo recyklovaných stavebných materiálov a alternatívnych stavebných techník, ktoré sa súčasne vyznačujú obyčajne nižšími administratívnymi nárokmi v procese ich autorizácie.
Tieto zásahy autor považuje pre dnešné mesto za obzvlášť cenné, nakoľko môžu zohrať dôležitú úlohu nielen pri zavádzaní trvalejších foriem verejných priestorov v takých miestach, ktorým bežne nepripisujeme kvality mestskosti, ale taktiež pri borení predsudkov voči vžitým hraniciam rozmanitosti foriem mestského života.