Interpretácia architektonických záznamov: Proces / Autorský záznam

ZHRNUTIE

V súčasnosti mestá  intenzívne produkujú technológie a spätne  tieto technológie definujú ich  nekoherentnú rozptýlenú  povahu.  Nové technológie výrazným spôsobom ovplyvňujú fyzickú štruktúru miest a zároveň  vstupujú do procesov navrhovania.  Výrazom súčasných miest sú  decentralizované systémy, pohyb  a rýchle  zmeny.  Podľa Paula Dourisha priestor nemôže byť utváraný oddelene, ale  práve  technológie  sú tou jeho podstatnou súčasťou cez ktorú vstupujeme do urbánneho priestoru. Mestá sú dôsledkom kumulácie rozmanitých situácií v čase. Stan Allen v tomto kontexte redefinoval formu (mesta) v  závislosti od času ako relačnú,  založenú na časovom intervale a zmene. Dynamické urbánne procesy  možno skúmať cez časovo-priestorové koncepcie. S expanziou informačných komunikačných technológií  dochádza k predefinovaniu koncepcií času a priestoru. Informačné technológie musia byť skúmané v kontexte nových  virtuálnych priestorov, ktoré prekrývajú i presahujú reálne fyzické priestory. Ako Ignási Peréz Arnal poznamenáva,  hypertextová infraštruktúra akou je internet podnietila i  vznik hypertextovej spoločnosti.

Komplexné systémy  reprezentujú vzájomne prepojené správania, ktoré nemožno pochopiť z perspektívy izolovaných disciplín. S cieľom pochopiť akýkoľvek komplexný systém je potrebné uvažovať  v intenciách procesov  adaptability, fluidity a rekurzie. V tejto súvislosti  východiskom pre skúmanie miest ako komplexných systémov sa stávajú evolučné teórie, ktoré sú spojené procesmi, akými sú  napr. morfológia, evolúcia  alebo  mnohopočetné interakcie. To čo  vytvára vzájomne prepojenie medzi  evolučnými a urbanistickými teóriami je záujem o skúmanie adaptačných procesov,  spätných  väzieb  a  interakcií.