Futuristické návrhy cintorínov, vízie pohrebnej architektúry budúcnosti

ZHRNUTIE

Aké druhy priestorov, objektov a tvarov môžu vlastne predstavovať cintoríny? Úplne nový pohľad na danú problematiku prinášajú futuristické koncepcie cintorínov a vízie pohrebnej architektúry budúcnosti, ktoré posúvajú limity hmotovo-priestorového riešenia súčasných cintorínov, zvyšujú požadovanú intenzitu využitia územia a zároveň umocňujú prezentáciu ich celkového architektonického výrazu. Sú teda odpoveďou na základné problémy klasických cintorínov. Autori vízií pohrebnej architektúry budúcnosti experimentujú nielen s mierkou, objemom, hmotou či s výškou, ale aj s novými technológiami a materiálmi. V uvedenom novo sa profilujúcom smerovaní pohrebnej architektúry sa cintoríny vnímajú ako sofistikované architektonické štruktúry, ktoré generujú priestor, vytvárajú príjemné, charakteristické a neopakovateľné prostredie, sú miestom inovácií a rozvojových civilizačných impulzov. Vybrané futuristické návrhy cintorínov a vízie pohrebnej architektúry budúcnosti charakterizujú inovatívne prístupy chápané ako kultúrno-architektonický, funkčno-prevádzkový, hmotovo-priestorový a konštrukčno-materiálový experiment.

Vertikálne cintoríny zaberajú minimum zastavanej plochy, vďaka čomu efektívne využívajú priestor. Kladom vertikálnych cintorínov je predovšetkým to, že umožňujú koncentrovať veľké množstvo hrobových či urnových jednotiek. Ich výstavba je ekonomicky výhodná. Vzhľadom na to, že nezaberajú priveľkú plochu, môžu mať prestížne umiestnenie vo vnútorných mestských zónach a z toho vyplývajúcu dobrú dostupnosť pre obyvateľov mesta. Vertikálne cintoríny majú potenciál zapadnúť do prostredia mnohých metropol, v ktorých sa nachádza množstvo výškových stavieb. Ich zápory spočívajú najmä v tom, že výškové budovy všeobecne sú citlivé na bezpečnostné riziká, ako napríklad požiare, zemetrasenia alebo iné formy prírodných katastrof. Ďalším nedostatkom je vysoká energetická náročnosť. Ako príklad vertikálneho cintorína rozoberáme v našom článku futuristický návrh „The Last House“ od kórejského architekta Kima Chan-joonga.

Podzemné cintoríny využívajú voľný priestor pod zemou, do istej miery „negujú“ vertikálne cintoríny. Miesto ťahania sa do výšky smerujú nadol, nezriedka ich možno prepojiť s existujúcimi podzemnými priestormi. Výhoda podzemných cintorínov je, že šetria priestor. Môžu siahať niekoľko desiatok až stoviek metrov pod zemský povrch, môžu byť koncipované vertikálne alebo horizontálne. Kladom je i to, že zapadajú do prostredia a nenarušujú existujúcu panorámu mesta. Záporom podzemných cintorínov sú niektoré bezpečnostné riziká, napríklad požiare. Hlavným problémom je predovšetkým zabezpečenie optimálneho vetrania, prípadne osvetlenia. Ako príklad podzemného cintorína rozoberáme v našom článku futuristický návrh „Metro Père Lachaise“, ktorý vytvorila študentka architektúry Zaiga Padoms.

Plávajúce cintoríny riešia problematiku vysokej zastavanosti územia existujúcich miest tým, že využívajú priestor na vode. Mnohé súčasné metropoly sa nachádzajú na pobreží morí či oceánov alebo nimi preteká veľtok, rieka. K výhodám plávajúcich cintorínov patrí umiestnenie v atraktívnom prírodnom prostredí na vode a zároveň v meste, mobilita, možnosť kotviť vo viacerých prístavoch po celej dĺžke pobrežia mora, nábrežia rieky, čím sa stávajú ľahko a jednoducho dostupnými pre všetkých obyvateľov mesta, panoramatický výhľad na zvyšok mesta. Nevýhoda je to, že plávajúce objekty vo všeobecnosti sú mimoriadne citlivé na bezpečnostné riziká, ako sú požiare, zemetrasenia, vlny cunami a podobne. Ako príklad plávajúceho cintorína rozoberáme v našom článku futuristický návrh „Columbarium at Sea“, ktorý vytvoril architekt Tin Shun But.

Zelené cintoríny vytvárajú nové plochy vegetácie v zastavaných oblastiach. Sú súčasťou myšlienky regenerácie mestského prostredia s príspevkom k biologickej rozmanitosti bez toho, aby sa rozširovalo územie mesta. Charakterizuje ich zastúpenie prírodných prvkov a používanie ekologických technológií pri prevádzke. Kladom zeleného cintorína je, že pozdvihuje kvalitu mestského prostredia, prispieva k rozšíreniu prírodnej diverzity v meste, pričom rastliny na cintoríne aj v jeho okolí pomáhajú regulovať prašnosť, teplotu a majú zároveň tieniaci efekt. Nevýhodou je skutočnosť, že ekologické materiály zvyčajne vyžadujú vyššiu investíciu, ktorá je potrebná aj pri používaní moderných zelených technológií. Ako príklad zeleného cintorína rozoberáme v našom článku futuristický návrh „Moksha Tower“, ktorý vytvorili architekti Fu Yalin a Lin Ihsuan.

Súčasné trendy prudkého nárastu obyvateľov miest a zvyšujúcej sa zastavanosti metropol ovplyvňujú aj pohrebnú architektúru, ktorá v sebe skrýva veľké konceptuálne možnosti a poskytuje ideálne podmienky na tvorivé zmýšľanie. Na výzvy spojené s týmito trendmi reagujú autori futuristických návrhov cintorínov a vízií pohrebnej architektúry budúcnosti rôznymi prístupmi s potenciálom prispieť k inovatívnemu ponímaniu pohrebnej architektúry, ktorá aktuálne čelí mnohým výzvam. Futuristické návrhy cintorínov budúcnosti vyjadrujú hľadanie nových možností a indikujú perspektívne smery ďalšieho vývoja cintorínov. Dokazujú, že aj zmena pohľadu na danú problematiku môže vniesť do vybranej oblasti nové možnosti.

Projekty prezentované v článku načrtávajú komplexnosť problémov súvisiacich s pohrebnou architektúrou a prezentujú rôznorodé odpovede na ne. Uvedené návrhy môžu slúžiť ako inšpirácia pre študentov architektúry a architektov a predstavujú aktuálne trendy vývoja v tejto oblasti architektúry, o ktorej je v slovenčine zatiaľ dostupných len málo prameňov.