Evanjelický kostol v Trnave: Genéza vzniku jedinečnej sakrálnej architektúry

ZHRNUTIE

Skúmaním pozadia vzniku projektov evanjelického kostola v Trnave od architekta Josefa Mareka sa dosiaľ nikto systematicky nezaoberal. Hoci už v minulosti sa vedelo, že stavbe tejto zaujímavej sakrálnej architektúry predchádzala súťaž, podoba súťažných projektov nebola známa. Nedalo sa teda ani odhadnúť, prečo Marek zvolil napokon realizovaný, netradičný amfiteátrový koncept. V archíve evanjelickej fary, ktorý doposiaľ nie je odborne spracovaný, sa zatiaľ podarilo nájsť aspoň niektoré zo súťažných projektov, ale aj starších plánov kostola, ktoré boli zrejme podkladmi pre uvažovanie o podobe moderného evanjelického kostola ešte na začiatku 20. storočia. Medzi ne patrí aj projekt viedenského architekta Ludwiga Schöneho, koncipovaný na pozdĺžnom pôdoryse a poňatý v historizujúcom slohu s neorománskymi a neogotickými prvkami. Potom sú tu súťažné projekty zo začiatku 20. rokov 20. storočia, kde súťažná porota jasne formulovala základnú požiadavku na kostol – amfiteáter. Nie všetci architekti, ktorí sa súťaže zúčastnili, túto podmienku dokázali akceptovať. Z literatúry vieme, že amfiteáter napokon navrhli iba dvaja architekti. Predpokladáme, že to boli František Gahura a Juraj Tvarožek. Porota sa napriek tomu netajila nespokojnosťou a projekt napokon priamo zadala Josefovi Marekovi, ktorý túto úlohu dokázal vyriešiť tak, aby maximálne vyhovovala požiadavkám modernej evanjelickej liturgie. Vznikol tak kostol, ku ktorému v rámci okruhu medzivojnovej sakrálnej architektúry v Československu len ťažko hľadáme paralelu. Stavba je hodnotná predovšetkým pre svoju čistú jednoduchú hmotu navonok priznávajúcu amfiteatrálnu dispozíciu, ktorá bola v danej dobe novátorská. Zaujímavé je tiež osadenie kostola na pozemku z jednej strany ohraničenom hradbami, ale aj konštrukčné riešenie krovu kostola, na ktoré v minulosti upozornil Jozef Šimončič.