Už viacero desaťročí sa na univerzitách vynára potreba interdisciplinárneho a transdisciplinárneho prístupu k vedeckým otázkam – nielen v oblasti výskumu, ale aj vo vzdelávaní. Pri pohľade na univerzitné študijné plány rôznych študijných odborov je však zrejmé, že túto formu výučby sa darí implementovať iba v relatívne malom rozsahu. Podobne je to aj vo vzdelávaní architektov a inžinierov.
Napriek tomu, že štúdium architektúry s predmetmi ako stavebná fyzika, statika, technické zariadenia budov, stavebná ekonómia, dejiny umenia a architektúry, pamiatková starostlivosť, urbanizmus, plánovanie a navrhovanie prirodzene obsahuje vyslovene široké spektrum predmetov, spoločné pôsobenie viacerých ústavov či katedier rozmanitej špecializácie s cieľom interdisciplinárneho a transdisciplinárneho riešenia komplexných otázok v univerzitnom vzdelávaní stále predstavuje skôr výnimku.
Príprava na medziodborové a transdisciplinárne zvládanie koncepčných otázok a úloh v plánovaní je so stupňujúcou sa komplexnosťou požiadaviek v stavebníctve v súčasnosti nevyhnutnejšia ako kedykoľvek predtým. Digitalizácia, reštrikcie vyplývajúce zo stavebných predpisov a noriem, rastúce potreby spoločnosti, volanie po ochrane klímy, požiadavky na zachovanie historických centier či čoraz striktnejšie ekonomické mantinely predstavujú iba zopár aspektov, ktoré sa čím ďalej tým viac podieľajú na vyostrovaní konfliktov záujmov v plánovaní.
S cieľom naplniť potrebu integrovania inter- a transdisciplinárnej spolupráce vo fáze koncepcie plánovania bol vyvinutý didaktický model SCOLA TELCZ, ktorý sa neprestajne ďalej rozvíja. Na podujatiach SCOLA TELCZ sa podieľajú viaceré špecializované vedecké inštitúcie ako Slovenská technická univerzita v Bratislave, České vysoké učení technické v Prahe, Masarykova univerzita v Brne, Donau-Universität Krems, Narodní památkový ústav a Akademie věd České republiky.
Interdisciplinárne a transdisciplinárne projektové semináre SCOLA TELCZ sa konajú v polročnom intervale. Ich cieľom je na základe existujúcich projektových zámerov alebo požiadaviek na preriešenie historického centra mesta Telč, ktoré je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO, vypracovať komplexné koncepty. Ich štrukturálnym základom je okrem iného tzv. 5 C UNESCO (Community, Communication, Credibility, Capacity Building, Conservation).
Zásadnú didaktickú výzvu vždy predstavuje sprostredkovanie komplexnosti a vzájomných vzťahov riešenej úlohy účastníkom z rôznych študijných smerov, ako aj kultivovanie fundovaného odborného dialógu. V rámci odborných prednášok, exkurzií, demonštrácií, kôl otázok a diskusií, zastrešovaných príslušnými úradmi, lokálnymi expertmi, ako aj vedeckými pracovníkmi menovaných partnerských inštitúcií, je snahou poskytnúť pokiaľ možno čo najvšestrannejší pohľad na špecifické rámcové podmienky.
Práca na zadaní prebieha formou medzinárodného medziodborového konzorcia, ktoré pozostáva z pedagógov, doktorandov a študentov disciplín, ako je architektúra, inžinierske vedy, kunsthistória, pedagogika, sociológia, komunikačné vedy alebo aj geografia. Hranice medzi vyučujúcimi a vyučovanými sa pritom strácajú. Práve pre pedagógov značí táto forma vyučovania obzvlášť obohacujúcu skúsenosť. V závere projektového seminára sa dosiahnuté výsledky predstavia verejnosti, ako aj príslušným úradom, zodpovedným pracovníkom a miestnym odborníkom a následne rozdiskutujú.
Takto možno zakaždým dať konkrétny impulz na zachovanie a rozvoj historického centra mesta Telč, ktorý sa stále v meste sleduje a rozvíja. Týmto spôsobom dosahujú aktivity SCOLA TELCZ aj konkrétny spoločenský účinok. Medzičasom bola na základe podobného didaktického konceptu zriadená Scuola di ricostruzione, ktorá sa venuje nielen fyzickému „znovupostaveniu“ zemetrasením zničeného mesta Accumoli, ale i rekonštrukcii jeho ekonomických a sociálnych štruktúr, ako aj kultúrneho a náboženského života.
Všetky aktivity súvisiace s prípravou, koncepciou a uskutočnením interdisciplinárnych projektových seminárov sa podpísali nielen na kultivovaní a upevnení medziodborovej spolupráce medzi partnerskými inštitúciami a na rozvíjaní didaktických modelov. Z týchto aktivít tiež vzišlo množstvo projektových zámerov, ktoré sa už čiastočne podarilo úspešne uskutočniť, respektíve stále prebiehajú. Práve tieto zámery umožňujú partnerom nadobudnúť nové skúsenosti v medziodborovej spolupráci a prispievajú k ďalšej optimalizácii výučbových procesov.
Často vyslovovanému želaniu väčšej miery medziodborovosti a transdiciplinárnosti študijných programov možno vyhovieť iba prostredníctvom intenzívnej snahy o kultiváciu inter- a transdisciplinárnej spolupráce pedagógov rozličných zameraní a rovnako i zodpovedných osôb z praxe. Kiežby čoraz viac univerzít rozpoznalo význam medziodborových a transdisciplinárnych kompetencií absolventov pre budúce výzvy profesijnej praxe plánovačov a vytvorilo pre to zodpovedajúci priestor v zažitom systéme univerzitného vzdelávania.