ZHRNUTIE
Problematika obnovy Bratislavského hradu je vždy priamo spájaná s vedúcou osobnosťou, ktorá v danom období viedla stavebné a projekčné práce. Na základe tohto kritéria môžeme jednotlivé obnovy hradu zadefinovať približne do piatich etáp. Dušan Martinček, architekt, pamiatkár, pedagóg, ale aj všestranný umelec, skvelý fotograf a publicista, bol vedúcou osobnosťou tej druhej, ktorá bola charakteristická kombináciou viacerých metód obnovy. V prvej fáze (50 – 60. roky) išlo hlavne o konsolidáciu a dostavbu ruiny a obnovenie jej pevnostného charakteru so zachovaním zvyškov barokového originálu, neskôr (60. – 70. roky), vstúpila do obnovy moderna, tak z ideologických, ako aj pragmatických dôvodov. V projektovom ateliéri pre rekonštrukciu pamiatok bratislavského Stavoprojektu pôsobil Dušan Martinček v pozícii hlavného architekta 18 rokov. Najvýraznejšie sa ako tvorivý architekt prejavil práve pri rekonštrukcii Bratislavského hradu. Tú sám architekt označoval nielen za najväčšiu, ale aj najmilšiu akciu jeho života. Preberajúc žezlo po Alfrédovi Pifflovi, viedol práce na hrade v rokoch 1958 – 1976. Zanechal po sebe kontinuálnu kultúrnu vrstvu a viacero pozoruhodných architektonických intervencií, predovšetkým novotvarov. Posledná, ešte stále prebiehajúca obnova Bratislavského hradu, viaceré z týchto zásahov z rôznych príčin odstránila. Posledná úloha, ktorej sa ako hlavný architekt venoval s plným nasadením bol návrh nového vstupu do hradného paláca zo severnej terasy, na ktorej presadzoval rekonštrukciu pôvodnej barokovej záhrady. Po odchode z pozície hlavného architekta hradu, zostal Dušan Martinček s jeho dianím ešte pár rokov spojený. Prostredníctvom pozície poradcu pre obnovu hradu publikoval, dohliadal na realizáciu stavebných prác a dotváranie detailov.