Digitálna (r)evolúcia: Vývoj a rozšírenie nástrojov digitálneho dizajnu a ich vplyv na tvorbu

Tomáš Tholt, Robert Löffler

ZHRNUTIE

Materializácia architektonického diela prebieha na základe istej formy zápisu – notácie autora. Tá funguje ako predloha pre jeho vytvorenie. Zároveň je proces zaznamenávania architektúry hlavným návrhovým prostriedkom. Vývoj poznania, technológií a procesov zobrazovania a výroby zásadne ovplyvňujú nielen to, akým spôsobom navrhujeme a staviame, ale aj to, čo navrhujeme, čo je výsledným objektom. S rozmachom digitálnych technológií a ich preniknutím do všetkých sfér umenia a vedy prichádzajú nové možnosti. Digitálne spôsoby notácie, tvorby a výroby umožňujú masovú výrobu na mieru, masovú výrobu podobnosti. Tieto technológie majú prostredníctvom digitálnej fabrikácie (výroba), generatívnych procesov (tvorba) a ďalších, potenciál vytvoriť novú paradigmu tvorby architektúry. Významným prostriedkom môžu byť aj nástroje zmiešanej reality, ktoré majú potenciál meniť proces tvorby, spôsoby zobrazovania ale aj konečnú povahu architektúry. Architektúra má možnosť sa obohatiť o digitálne informácie a tieto vrstvy majú potenciál vplývať priamo na vzhľad ale aj funkciu samotného fyzického objektu. Tieto aktuálne témy výskumu architektúry boli reflektované v študentsko-výskumnom projekte pavilónu. Pavilón bol aplikáciou metódy výskumu navrhovaním (research by design) do procesu výučby architektúry. Študentom dovolil prejsť všetkými fázami vývoja konceptu od výskumu východísk, prípravy generatívneho algoritmu, optimalizácie riešenia až po prácu s materiálom a procesom stavby. Fyzická forma pavilónu bola následne rozšírená o virtuálne vrstvy.

Kľúčové slová: tvorba, stavebníctvo, digitálna architektúra, digitálne technológie, virtuálna realita, architektúra, zmiešaná realita, rozšírená realita