Bytový komplex Avion: Stavebný interiér a prvky technického vybavenia ako činitele genia loci vnútorných priestorov

ZHRNUTIE

Zmyslom stavby je predovšetkým vytvoriť vnútorný priestor určený na uspokojenie potrieb človeka. Podstatou interiérovej tvorby je komponovanie základných prvkov architektonickej kompozície s cieľom vytvoriť kvalitný vnútorný priestor. O kvalite interiéru má význam hovoriť len vo vzťahu k človeku, preto jej výsledným ukazovateľom sú pocity a vnemy sprostredkované človekom. Východiskom pre tvorbu interiéru je však základný priestor daný stavebnou štruktúrou, ktorý ďalej definujú kvalitatívne činitele, ako je tvar, dimenzie, proporcie, materiál, svetlo, farba a ďalšie. Tieto činitele sú na rozdiel od senzitívnej stránky kvantifikovateľné a ich vzájomné vzťahy sú istým objektívnym indikátorom kvality priestoru. Základný architektonický priestor sa súhrnne nazýva stavebný interiér. V priestoroch určených na dlhodobý pobyt, akými sú aj obytné priestory, tak nadobúdajú veľký význam architektonické prvky a ich detaily. Stavebný interiér je súčasťou architektonického konceptu, odrážajúceho cez osobnosť architekta dobový kontext. V architektúre moderny hrá osobitú úlohu stavebno-technický aspekt, stavebné a technické prvky a detaily tvoria nezameniteľnú súčasť jej podstaty a pri pamiatkových objektoch funkcionalizmu aj podstatu ich pamiatkovej hodnoty. Do problematiky kvality obytných priestorov vstupuje i aspekt pamiatkovej ochrany a autenticity. V takejto obytnej stavbe je potrebné riešiť zdanlivé či reálne rozpory požiadaviek obyvateľov na kvalitné a komfortné bývanie, požiadaviek na dodržanie technických a bezpečnostných štandardov a požiadaviek na ochranu pamiatkových hodnôt objektu. V bytovom dome sa okrem interiérov bytov, reprezentujúcich naše mikroprostredie, nachádzajú aj spoločné priestory všetkých obyvateľov – vstupné a komunikačné interiéry. Sledovanie stavebného interiéru a technického vybavenia v obidvoch typoch priestorov, súkromných aj spoločných, objektivizuje výskum hodnotením rovnakých interiérových parametrov. Kým bytový interiér s jeho zariadením odráža prevažne osobnosť užívateľa bytu, stavebný interiér je odrazom charakteristického ducha architektonického objektu. Ak ide navyše o pamiatkový objekt, akým je funkcionalistický bytový komplex Avion, ktorého interiérom sa v práci venujeme, mimoriadne významný činiteľ genia loci predstavuje autenticita jeho interiérov. Avion je od roku 1985 zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok, od roku 1994 v zozname najvýznamnejších európskych pamiatok modernej architektúry DoCoMoMo, v roku 2001 bol v celoslovenskej ankete vyhlásený za stavbu storočia v kategórii obytné budovy. Od ukončenia výstavby v roku 1932 je nepretržite obývaný a v súčasnosti osemdesiatsedemročný komplex je stále živým domovom pre mnohých ľudí. S výmenou generácií jeho obyvateľov, a tým aj zmenou ich nárokov na bývanie sa vplyvom týchto zmien spätne mení i Avion. Nemení sa zvonka, najväčšie zmeny sa týkajú jeho interiérov. Problematika interiérov Avionu, najmä ich priebežných úprav, v sebe zahŕňa všetky spomínané aspekty – pamiatkovú ochranu, otázku veku a súvisiaceho opotrebovania a zastarania a súčasne otázku kvality bývania v takomto objekte v súčasnosti. So zánikom stavebného interiéru však zanikne autentickosť a charakteristická atmosféra bytového komplexu. Na tieto otázky sa práve zameriava prezentovaný výskum a naším cieľom je zadokumentovať ešte zachované autentické interiérové prvky, zabrániť ich trvalému a nezvratnému vymiznutiu a spolu s nimi aj strate genia loci ako hlavnej pamiatkovej hodnoty, ale zároveň udržať bytový komplex ako živý obytný objekt, uspokojujúci súčasné štandardy kvalitného bývania.

Pri hodnotení kvality obytného prostredia okrem vyhodnocovania interiérov na materiálnej úrovni, primárneho z pohľadu profesie interiérového dizajnu, dopĺňame výskum aj informáciami a spätnou väzbou od obyvateľov bytového komplexu o vnímaní kvality bývania v Avione z materiálno-technického hľadiska, ale aj z hľadiska ich vnímania atmosféry vnútorných priestorov a tiež vnímania medziľudských vzťahov. S odchádzajúcimi dlhodobými obyvateľmi a s ubúdaním autentických materiálnych prvkov sa vytráca aj charakteristický komunitný duch Aviončanov. Preto ďalším z cieľov práce je zvýšiť informovanosť obyvateľov, a tým aj ich povedomie tak o materiálnych, ako aj o sociálno-kultúrnych hodnotách miesta, ktoré obývajú.

Bytový komplex Avion vznikol v medzivojnovom období budovania nových demokratických štátov a pre Slovensko je to zároveň obdobie hľadania vlastnej identity v rámci novovzniknutej Československej republiky. Nová filozofia, materiály, technológie vo výstavbe sa premietli do nového formálneho výrazu budov, no podstatne sa mení aj dispozičné riešenie interiérov budov.

V Bratislave, formujúcom sa hospodárskom, politickom, spoločenskom a kultúrnom centre Slovenska, bolo nutné v krátkom čase postaviť súčasne s administratívnymi a ďalšími verejnými budovami aj množstvo obytných budov. Bytový komplex Avion predstavuje typ družstevnej bytovej výstavby nadštandardného bývania pre strednú sociálnu vrstvu. Z architektonickej súťaže (1929) vzišiel víťazný návrh riešenia architekta Josefa Mareka, ktorý pôvodný zámer blokovej bytovej zástavby na Blumentálskom predmestí nahradil jediným objektom s polootvorenou fasádou. Komplex tvoria tri hrebeňovo spojené objekty. Juhozápadným priečelím sa otvára do priestranstva dnešného Amerického námestia s parkom a uzatvára sa vyšším severovýchodným priečelím orientovaným do Májkovej ulice. V parteri budovy sú umiestnené kancelárske a obchodné priestory a vstupy do obytnej časti, prevádzkovo členenej do šiestich samostatných blokov. Obytná časť zaberá vyššie podlažia, v suteréne sa nachádza technické zázemie – pivnice náležiace k bytom, skladovacie priestory pre obchodné prevádzky, priestory dnešnej kotolne a rozsiahle priestory bývalej kotolne s uhoľňou, práčovne, sušiarne a manglovne. V súčasnosti sa nevyužívajú, ale v čase svojho vzniku predstavovali vrchol technického vybavenia. V dispozičnom riešení obytnej časti komplexu Marek zabezpečil orientáciou k svetovým stranám, gradáciou podlaží a polootvorenou fasádou celodenné oslnenie a lepšie prevetranie interiérov. V dispozíciách bytov sa snažil dodržať zásadu priameho odvetrania a osvetlenia všetkých priestorov vrátane toaliet, kúpeľní a komôr, i keď to nebolo možné celkom pri všetkých bytoch. Nedostatkom je čiastočná priechodnosť izieb. Výrazným charakteristickým prvkom bytov na južnom a západnom nároží je masívny nosný stĺp kruhového prierezu v priestore rohovej miestnosti. Okrem okien a interiérových dverí boli pre interiéry charakteristické prvky technického vybavenia ako sanita, radiátory a koncové body elektroinštalácií.

Počas celého obdobia jeho existencie sa z rôznych dôvodov zasahovalo do všetkých častí. Tieto zásahy, zastrešené pojmom  „bežnej údržby“, sa uskutočňujú dodnes, často bez dohľadu architekta, dokonca posledné významné zásahy do autenticity spoločných vnútorných priestorov sa od roku 2003 vykonávali na základe architektonického projektu, keď zaniklo niekoľko zachovaných prvkov stavebného interiéru a boli nahradené novotvarmi. Základom kompozície spoločných komunikačných priestorov v Avione je umiestnenie otvorenej šachty osobného výťahu do zrkadla veľkoryso dimenzovaného schodiska. Od schodiska je šachta oddelená len meter vysokým múrikom a oceľovým pletivom do výšky dvoch metrov, vďaka čomu priestor schodiska vnímame ako jednotný, pôsobiaci priestranne a vzdušne. Takýto kompozičný princíp je charakteristický pre medzivojnovú modernu. Osobný výťah  je v súčasnosti najviac zmeneným interiérovým prvkom. Pôvodný portál bol drevený kazetový, opláštený dubovou dyhou, so zasklenou hornou časťou a výťahová kabína v rovnakom materiálovom vyhotovení: drevo a sklo, s posuvnou  drevenou mrežou. Prvotné materiálové vyhotovenie výťahu premyslene ladilo s ďalšími použitými materiálmi. V súčasnosti ho nahradil hrubo pozváraný oceľový plech portálu so štandardizovanými oceľovými dverami s vertikálnym okienkom.

Kvalita priestorov a ich nadčasovosť spočívala vo vyváženej architektonickej kompozícii, vyváženej mierke a proporciách priestorov a navzájom ladiacich materiáloch, vzbudzujúcich pocity harmónie, výnimočnej atmosféry. V priebehu 90. rokov zanikli niektoré autentické prvky, či už pre morálne, alebo fyzické opotrebovanie, a nemá význam nahrádzať ich kópiami. Preto prvým krokom na zachovanie výnimočnej atmosféry Avionu je zmapovať a zadokumentovať zachované autentické prvky interiérov a identifikovať charakteristické prvky stavebného interiéru a technického vybavenia v súčasnosti. Prehľad doterajších výsledkov výskumu sa nachádza tabuľkách, kde sa uvádza pôvodná a súčasná materiálnosť a charakteristické autentické aj nové interiérové prvky. Úlohou do budúcnosti je také zaobchádzanie s vnútornými priestormi, či už bytovými, alebo spoločnými, ktoré uchová charakteristické autentické prvky a interiér dotvorí súčasnými prvkami, tak aby ostala zachovaná hlavná hodnota interiérov – charakter miesta. Domnievame sa, že návrh budúcej obnovy by sa mal približovať pôvodnému riešeniu v čase vzniku stavby, pričom bude potrebné rešpektovať aj súčasné štandardy a normy. Pri zachovaní princípov originálneho dizajnu sa nové riešenie prvkov dotkne najmä materiálov portálu a výťahovej kabíny, ktoré musia z hľadiska požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti prevádzky výťahu vyhovovať súčasnej legislatíve. Za najdôležitejší aspekt problému z hľadiska interiérového dizajnu považujeme zosúladenie prístupu k bytovému komplexu ako pamiatkovému objektu a súčasných štandardov kvalitného bývania.