ZHRNUTIE
Autor sa venuje fenoménu „Zlínskej architektúry“, ktorý sa stal pozoruhodným fenoménom nielen česko-slovenskej, ale aj svetovej medzivojnovej architektúry. V období rozvíjajúceho sa funkcionalizmu, v období rozmachu viacerých vynikajúcich architektonických diel, ktoré boli väčšinou sólovými architektonickými pamiatkami, prišla architektúra Zlína s prvkami štandardizácie a zjednotenia, ktorých charakteristickým znakom sa stal typ a opakovaný dizajn. Vyrástla organicky z technológie priemyselnej architektúry, jej funkcie a fungovania. Základným prvkom jednotného architektonického výrazu a technického riešenia sa stal jednotný stavebný modul 6,15×6,15m. Konštrukčný štandard bol spoločný s úžitkovým štandardom. Výsledkom bola maximálna flexibilita a variabilita.