Architektúra stromoradí: Historické stromoradia a ochrana ich hodnôt

ZHRNUTIE

Kým architektúra budov je kompozíciou vybudovanou spravidla z neživých materiálov, či už historicky tradičných, či moderne nových, diela krajinnej architektúry sú komponované hlavne z rastlín, materiálu, ktorý je živý, dýcha, rastie, starne i umiera. Stromy v architektonickej kompozícii tvoria hmotu, objem, i vnútorný priestor. Stromy, podobne ako architektúra budov, majú schopnosť dožívať sa veľmi vysokého veku a stávajú sa tak nositeľmi kultúrnohistorických hodnôt, pamäťou generácií i pamäťou krajiny.

Stromoradia, ako špecifická – komponovaná lineárna priestorová formácia stromov usporiadaných v rade, majú nezvyčajný architektonický, estetický a krajinotvorný potenciál. Najčastejšie sú spojené s komunikáciou, cestou v krajine alebo v sídle. Zámerné vysádzanie stromov pozdĺž ciest je známe v rôznych historických obdobiach i v rôznych kultúrach. Bohatú tradíciu vysádzania alejí môžeme sledovať aj na našom území. Stromoradia sa  v priebehu 18. a 19. storočia stali charakteristickým prvkom kultúrnej historickej krajiny a súčasťou urbanistickej štruktúry miest. V súčasnej urbanistickej štruktúre, sledujúcej hlavne ekonomické ukazovatele, stromoradia a ich priestorové i fyziologické nároky súperia o limitovaný verejný priestor s priestorovými nárokmi dopravy, inžinierskych sietí, potrebami presvetlenia, oslnenia budov a pod. Stromoradia pozdĺž ciest v krajine sú často vnímané ako nežiaduca príťaž, ohrozujúca cestnú premávku a sťažujúca údržbu komunikácií. Historické stromoradia sú však nositeľmi jedinečných estetických a kultúrnohistorických hodnôt o čom svedčí aj mnoho príkladov významných stromoradí na Slovensku. V záujme zachovania ich kultúrno-historických, estetických a krajinotvorných hodnôt sú namieste otázky spôsobu ich ochrany. Ťažiskové právne dokumenty, ktoré upravujú podmienky ochrany a rozvoja kultúrneho a prírodného dedičstva a stanovujú podmienky identifikácie, evidencie a ochrany celospoločenských hodnôt sú Pamiatkový zákon a Zákon o ochrane prírody a krajiny. V záujme ochrany mnohorakých hodnôt stromoradí je vhodné paralelné využitie rôznych nástrojov pre stanovenie podmienok ich identifikácie, evidencie a ochrany, napríklad i prostredníctvom územného plánovania. V slovenskej praxi sú však doposiaľ menej úspešné metodiky týkajúce sa charakteristického vzhľadu krajiny a pôsobenia krajinných prvkov v krajinnom obraze.

Historické stromoradia sú nositeľmi jedinečných estetických a kultúrnohistorických hodnôt. Uvedené príklady výnimočných stromoradí na Slovensku, i uvedené možnosti a spôsoby ich ochrany poukazujú na potrebu venovať väčšiu pozornosť problematike ochrany, údržby i obnovy stromoradí v rámci budovania konceptov ochrany kultúrnohistorických a estetických hodnôt sídelnej zelene i krajiny. Stromoradia sú významnými fenoménmi krajinného rázu, charakteristickým znakom kultúrnej krajiny, sú nositeľmi jedinečných estetických a kultúrnohistorických hodnôt, súčasťou génia loci. Nie sú však len „duchom“, sú konkrétnym materiálnym prvkom krajiny a je potrebná nielen identifikácia ich hodnôt, ale i prijatie jasne definovaných opatrení na ich uchovanie.