Architektúra kasární v Bratislave: Historicko-stavebný vývoj a vplyv na formovanie mestskej štruktúry

ZHRNUTIE

Dejiny Bratislavy nás neustále presviedčajú, že toto mesto ako dôležitý strategický bod, malo vždy veľký vojenský význam. V priebehu 19. storočia sa však v súvislosti so zavedením povinnej brannej služby stalo okrem dejiska vojnových udalostí aj dôležitým posádkovým mestom. Popri budovaní vojenských veliteľstiev a škôl sa armáda sústredila na početnú výstavbu kasární, teda špecializovaných komplexov s presne stanovenou vnútornou dispozíciou, slúžiacich prevažne na ubytovanie a výcvik vojska. Spočiatku sa kasárne stavali ako samostatné domy vo výške dvoch až troch nadzemných podlaží, neskôr ako polopermanentné baraky, ktoré postupne nahradili areály s murovanými stavbami. Podľa veľkosti a špecializácie daného vojenského útvaru vznikali v Bratislave rôzne typy priestorov s odlišnou lokalizáciou, ktoré v dôsledku svojej privátnej funkcie a rôznych hospodárskych výhod plynúcich z ich výstavby formovali rozvoj mestskej štruktúry. V posledných desaťročiach pred začiatkom prvej svetovej vojny, spolu so zvýšenou urbanizáciou miest a expanzívnou politikou európskych mocností, začala výstavba kasární naberať nevídané rozmery a z celkového počtu obyvateľov tvorilo vojsko skoro sedem percent. Poznanie hodnôt a vývoja architektúry týchto stavieb nám tak umožní pochopiť ich potenciál a význam v rozvoji mesta.