ZHRNUTIE
Architektúra diplomacie – zastupiteľský úrad je prostredím, kde sa občan cudzieho štátu má možnosť po prvý krát zoznámiť s inou krajinou, s iným štátom. Vníma inú kultúrnu vyspelosť a identitu iný civilizačný stupeň a charakter, oboznamuje sa s jednaním a mentalitou ľudí druhej krajiny. Architektúra diplomacie – zastupiteľské úrady v kontexte dejinného vývoja Slovenska, sú menej prebádaným a preskúmaným typologickým druhom, ktorého vývoj možno datovať od vzniku Československého štátu v roku 1918. Táto štúdia si kladie za cieľ priblížiť prehľad a zhrnúť výber doteraz realizovaných zastupiteľských úradov v kontexte dejinného vývoja Slovenska podľa jednotlivých politických období sledovaných slohovými štýlmi. Ďalej je snahou analyzovať účel a umelecké spracovanie, osadenie v rámci mestskej zóny, vzťah konceptu a kontextu v prostredí, atď. Snahou je aj zamyslenie sa nad zmyslom architektúry diplomacie a porovnanie tvorby a prínosu českých a slovenských autorov, vplyvu politického zriadenia a jeho nástrojov na tvorbu.
Autorské snaženie dosiahnutia účelnosti a umeleckého spracovania a naplnenie vzťahu konceptu a kontextu v prostredí bolo reprezentované na špičkovej svetovej úrovni hlavne v období obrody 60tych a 70tych rokov. Snaha o reprezentatívnosť architektúry tohto druhu stavieb však bola aj v ostatných dekádach. Aj dnes možno konštatovať, že zastupiteľské úrady Slovenska nezaostávajú za aktuálnymi trendmi v rámci svetovej architektúry. Je však škoda, že najmä vplyvom finančných možností štátu je ich súčasná tvorba a rekonštrukcia do značnej miery obmedzená. Úlohou architekta je pri návrhu zastupiteľského úradu do značnej miery pozitívne ovplyvniť poznanie našej krajiny cudzím štátnym príslušníkom vytvorením architektúry reprezentujúcej štát. Lokalitný program so špecifickými požiadavkami na prevádzku, logistiku a bezpečnosť architekt napĺňa zakaždým svojím osobitým autorským prístupom a názorom ako aj svojim životným presvedčením.