Anotácie obhájených dizertačných prác

ARCHITEKTONICKÉ A URBANISTICKÉ KONCEPCIE MODERNIZMU A TRADIČNÉ MESTO. NESKORÝ MODERNIZMUS V PROSTREDÍ SLOVENSKÝCH KÚPEĽOV
Mgr. art. Martin Zaiček, PhD.

Slovensko je pri svojej neveľkej rozlohe bohaté na výskyt vhodných prírodných podmienok, ktoré sú predpokladom vzniku kúpeľov. Prírodné danosti však samy osebe neplnia úlohu kúpeľnej starostlivosti. Tá sa realizuje v liečebných ústavoch, sanatóriách a balneológiách, ktoré spolu s parkmi a spoločenským zázemím tvoria kúpeľné prostredie. V druhej polovici 20. storočia sa kúpeľné miesta stali dejiskom rozsiahleho stavebného rozvoja, ktorý mal pozdvihnúť slovenské kúpele na svetovú úroveň. Predmetom prezentovaného výskumu dizertačnej práce je neskorý modernizmus v prostredí slovenských kúpeľov. Prvá časť s názvom Architektonické a urbanistické koncepcie modernizmu a tradičné mesto poukazuje na širší výskumný projekt, ktorého je táto dizertačná práca súčasťou. Predmetom výskumu sú objekty a projekty balneológií, kúpeľných domov, kultúrnej a spoločenskej infraštruktúry v kúpeľoch sústredených celkovo v 18 kúpeľných lokalitách na Slovensku. Dizertačná práca predstavuje prvú súhrnnú prácu na tému povojnovej kúpeľnej architektúry na Slovensku. Keď spätne hodnotíme plánovanie a výstavbu kúpeľných zariadení v tom období, musíme si okrem architektonických a urbanistických stránok všímať aj širšie okolnosti, ktoré podmienili výstavbu kúpeľov. V prípade slovenských kúpeľov bol jedným z týchto faktorov vznik štátneho koncernu Slovakoterma Bratislava, ktorý od roku 1967 až do začiatku 90. rokov 20. storočia jednotne riadil kúpeľné lokality. Spolu s jednotlivými kúpeľnými riaditeľstvami bol partnerom a zadávateľom architektonických zadaní pre svoju dvornú projektovú organizáciu Zdravoprojekt Bratislava. Vzhľadom na rozsah požiadaviek práve tento projektový ústav disponoval ateliérmi venujúcimi sa výlučne tvorbe pre kúpeľné miesta. Ateliéry v Bratislave a ateliér 04 v Piešťanoch vytvorili za takmer 24 rokov svojej existencie množstvo architektonických a urbanistických projektov a nerealizovaných konceptov, ktoré sú dnes nedoceneným dedičstvom neskorého modernizmu v prostredí slovenských kúpeľov. Dizertačná práca predstavuje príbeh a dielo týchto organizácií a ich vedúcich predstaviteľov predovšetkým z radov tvorivých autorov projektového ústavu Zdravoprojekt.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

TRANSFORMÁCIA NEFORMÁLNYCH OSÁD V KÁBULE (AFGANISTAN)
Ing. arch. Mirwais Fazli, PhD. 

Afganistan sa môže čoskoro stať najrýchlejšie urbanisticky sa rozvíjajúcou krajinou v Ázii podľa štatistík Svetovej banky a Rozvojového programu Spojených národov (United Nations Development Programme). Kábul ako jedno z rýchlo rastúcich miest už zažíva dynamickú urbanizáciu s mnohými nevyhnutnými výzvami vrátane neformálnych osídlení. Náhla migrácia a rozsiahla urbánna expanzia prispeli k vytváraniu neformálnych osídlení v samom meste. Po tom, ako v roku 2001 padol režim Talibanu, nastal prílev utečencov, ktorí sa vracali späť do mesta, a zároveň nastala aj silná migrácia obyvateľov z vidieka do mesta, čo ešte zvýšilo tempo nárastu mestského obyvateľstva. Počet obyvateľov Kábulu ako metropoly Afganistanu sa zvýšil od roku 2001 štvornásobne. Príchod povojnových utečencov, návrat pôvodných obyvateľov do mesta, ako aj migrácia vidieckeho obyvateľstva boli neplánované faktory. To spolu s obmedzenými plánovacími kapacitami vlády uspokojiť vysoké požiadavky na stavebné pozemky viedlo k nárastu neformálnych osídlení a priamo ovplyvnilo nepostačujúcu infraštruktúru i mestské služby, čo malo spätný dosah na neformálne osídlenia. Výskum sa sústredil na to, ako možno zlepšiť súčasnú chaotickú situáciu v urbanizácii a pojať istý stupeň infraštruktúry do rozvoja týchto území. Jedným z prístupov je zmodernizovanie neformálnych osídlení prostredníctvom procesu úpravy pozemkov (Land Readjustment Process). Prípadová štúdia je dôležitou súčasťou práce a zahŕňa výskum piateho obvodu mesta Kábul, ktorý sa rozprestiera na ploche 23 hektárov v západnej časti metropoly. Pre tento obvod bol pripravený náčrt plánu úpravy pozemkov. V náčrte bola názorne ukázaná a analyzovaná aj sociálna infraštruktúra. Výsledky skúmania štúdie navrhujú riešenia problémov tejto neplánovite vystavanej časti mesta. Ide o úpravu vopred neplánovaných pozemkov prostredníctvom procesu vlastnej podpory (self-supporting process). Uvedený proces nevyžaduje štátny rozpočet a môže ho aplikovať vláda, súkromný sektor a spoločnosti vlastniace pôdu. Navyše, na základe implementácie procesu úpravy pozemkov sa môžu vypracovať koncepčné plány pre ešte nenaplánované oblasti, do mestského života obyvateľov možno zapracovať maximum vybavenosti, zlepšujúc tak prostredie na prospech používateľa, ako aj dopravný systém a ekonomický status (hodnota pozemkov stúpa v dôsledku dostupnosti infraštruktúry a legalizácie pozemkov). Vďaka všetkým týmto výhodám pre verejnosť sa môže zvýšiť výnos vlády výberom daní od vlastníkov pozemkov. Podobný proces sa využíva v mnohých krajinách sveta, po prvýkrát bol zavedený v Nemecku a následne vo väčšine japonských miest. Je známy ako účinný proces rozvoja infraštruktúry. Stručne povedané, významnou charakteristikou procesu úpravy pozemkov je to, že pozitívne pomáha pri chápaní spoločného záujmu, vďaka čomu obe strany, vlastníci pozemkov aj vláda, získajú výhody. Treba však tiež zdôrazniť, že v tomto procese je veľmi dôležité zapojenie komunity, bez zapojenia verejnosti doň môže vyjsť celé úsilie navnivoč.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Urbanizmus.

ARCHITEKTÚRA ŠKOLY ARCHITEKTÚRY
Ing. arch. Jana Fečkaninová, PhD.  

Dizertačná práca Architektúra školy architektúry sa zaoberá problematikou priestorových súvislostí budov škôl architektúry vzhľadom na ich inštitucionálny charakter a formy výučby. Skúma sa tak abstraktná architektúra inštitúcie, ako aj fyzická architektúra budovy školy. V prieniku týchto dvoch javov vznikajú rôzne priestorové formy škôl, a to vzhľadom na ich architektonickú podobu a hlavne priestorové nároky, ktoré sa odvíjajú od používania školskej budovy a chápania jej funkčne totožných celkov. Téma konkrétne sleduje prejavenie sa vnútorného systému školy na jej vonkajšej podobe. Na výskum boli vybrané svetovo uznávané architektonické školy Európy s čo najviac vzájomne odlišným a jedinečným systémom výučby a zároveň unikátnou budovou. Cieľom práce je na základe získaných výsledkov jednotlivých skúmaných celkov systémov výučby a budov vybraných škôl načrtnúť chápanie ideálu školy architektúry dnešnej doby a zistiť tendencie a trendy budúceho rozvoja architektonických škôl.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.