Anotácie obhájených dizertačných prác

Dizajn interiéru pre deti s amblyopiou: „Zdravý“ dizajn v procese tvorby interiéru
Mgr. art. Margaréta Janecová, ArtD.

Dizertačná práca rieši problematiku mobiliáru a interiéru pre deti s  binokulárnymi poruchami, konkrétne s  amblyopiou. Špecifikuje hlavné body pre správny návrh pracovného stolíka a interiéru, ktoré vznikli na základe zhromažďovania dát z  odbornej literatúry, vyhodnotením dotazníka a  konzultáciou s odborníkmi. Prvá časť práce rozoberá farby, ich vplyv a význam pre deti s amblyopiou a v stručnosti objasňuje danú zrakovú dysfunkciu. Skúma aj formy existujúceho mobiliáru v  materských a základných školách na Slovensku a  Novom Zélande, poukazuje na jeho negatíva a  snaží sa nájsť vhodné východiská, ako túto situáciu riešiť. Druhá polovica práce demonštruje hlavné zásady pre správny návrh interiéru doma a  vo vzdelávacom prostredí pomocou konkrétneho návrhu pracovného stolíka pre deti s amblyopiou. Cieľom návrhu stolíka je uľahčiť deťom s amblyopiou liečbu a poskytnúť im čo najlepšie podmienky v prostredí, v ktorom trávia najviac času.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Dizajn.

Typológia solárneho urbanizmu: Energetická kooperatívnosť urbánnych štruktúr
Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá solárnym urbanizmom z hľadiska zostavenia základnej typológie urbánnych štruktúr a  skúmania ich špecifických charakteristík vo vzťahu k  využívaniu žiarenia slnka, ako jedného z  najvýznamnejších obnoviteľných zdrojov energie. Do urbanistickej skladby mesta práca vnáša aspekty energetickej aktivácie urbánnych elementov a navrhuje možnosti kvantifikácie ich potenciálu v koncepte lokálnej energetickej kooperácie prostredníctvom nových, v práci definovaných, urbanistických ukazovateľov – kooperačného indikátora a solárneho indexu. Vo výskume posudzuje viaceré vstupné parametre vplývajúce na solárny a kooperačný potenciál urbánnych štruktúr zahŕňajúce vplyv orientácie štruktúr voči svetovým stranám, vplyv podlažnosti, podielu aktívnych (fotovoltických a  solárnych termických) plôch na povrchu štruktúr, teplotechnických parametrov obalových konštrukcií, spotreby elektrickej energie atď. Posudzovaný je aj vplyv orientácie a  sklonu referenčnej plochy na množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia. Výskum sa vzťahuje na lokalitné a legislatívne podmienky Bratislavy. Softvérové simulácie solárnej iradiácie povrchov virtuálnych modelov boli uskutočnené na základe databázy typického meteorologického roka. Výsledky sú špecifikované pre tri simulačné obdobia – zimné/ prechodné/letné, respektíve celoročný priemer, s cieľom podrobnej charakteristiky urbánnych štruktúr v  podmienkach premenlivej dostupnosti slnečného žiarenia počas roka. Výstupmi z  výskumu sú grafy a  tabuľky charakterizujúce na základe zavedených energetických urbanistických indikátorov, „solárnu“ kvalitu urbánnych štruktúr (resp. referenčných rovín) pri rôznych nastaveniach vstupných parametrov. Dizertačnú prácu dopĺňajú elektronické výstupy umožňujúce individuálne variovanie výpočtových podmienok a katalóg skúmaných urbánnych štruktúr obsahujúci ich charakteristické vlastnosti z  hľadiska získavania a využívania energie slnka. Dizertačná práca tematicky reaguje na aktuálne stratégie a požiadavky Európskej únie na znižovanie energetickej spotreby, zvyšovanie energetickej efektívnosti a zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v  energetickom mixe. Práca navrhuje riešenia v súvislosti s európskymi stratégiami zameranými na dosahovanie takmer nulovej energetickej spotreby budov a vytvorenie inteligentnej energetickej siete a riešenie nastolenej problematiky posúva do roviny urbanizmu.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Bývanie seniorov – penzión pre seniorov
Ing. arch. Daniel Szabó, PhD.

Bývanie pre seniorov je vzhľadom na celosvetové starnutie populácie, a s tým súvisiaci nárast počtu obyvateľov v poproduktívnom veku, mimoriadne naliehavou otázkou. Demografický vývoj na Slovensku kopíruje vývoj vo všetkých rozvinutých krajinách. Počet ľudí v produktívnom veku na Slovensku bude mať nasledujúcich 20 až 30 rokov klesajúcu tendenciu, kým počet ľudí v poproduktívnom veku (viac ako 65 rokov) výrazne narastie. Súčasné formy bývania určené seniorom sa javia ako nepostačujúce a zároveň systém domovov s opatrovateľskou službou ako zastaraný. Zvýšenie ponuky dostupného bývania seniorov si preto vyžaduje hľadať a realizovať nové postupy. V úvode práce sme opísali proces starnutia v jeho troch formách – demografické, biologické a  psychologické. Na ich základe, ako aj na základe viacerých ďalších požiadaviek, sme sformulovali všeobecné zásady navrhovania zariadení pre seniorov. Tieto zásady boli rozdelené do nasledujúcich kategórií: lokalita, ekonomická dostupnosť, podpora individuality a samostatnosti, redukcia stresu pomocou architektúry a konkrétne typologické požiadavky podľa typu priestoru. V práci sme ďalej, prostredníctvom vybraných metodík, analyzovali a zhodnotili typologické, sociologické a ekonomické aspekty jednotlivých foriem bývania seniorov vo vybraných zahraničných krajinách (USA, Švédsko a Rakúsko) a na Slovensku. Kvôli chýbajúcim štatistickým údajom sme analýzu doplnili aj o dotazníkové šetrenie medzi jednotlivými zariadeniami pre seniorov na Slovensku. Na základe týchto údajov sme mohli porovnať odlišnosti medzi jednotlivými vybranými krajinami a Slovenskom. Na základe sformulovaných zásad navrhovania zariadení pre seniorov a údajov z porovnania vybraných krajín so Slovenskom sme sa ďalej v práci snažili získané poznatky aplikovať v podmienkach Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia ideálneho modelu penziónu pre seniorov s ohľadom na ich finančné možnosti. Z uvedených dôvodov sme navrhli variabilné decentralizované zariadenie pre seniorov, ktoré by bolo realizovateľné aj v podmienkach Slovenska.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Kód mesta ako prejav identity
Ing. arch. Simona Šovčíková, PhD.

Predkladaná práca ponúka v rámci urbanizmu nový pohľad, ktorý je zameraný na problematiku kódu mesta, na základe vzájomnej súvislosti s  pojmom identita. Na rozdiel od rôznych názorov na tému kódovania rieši charakteristickú geometriu mesta. Kód pojmovo špecifikuje na priestorový kód. Slúži na špecifický zápis geometrických princípov mesta, ktoré v sebe skrývajú identifikačné znaky ako základné prvky identity mestskej štruktúry. Tieto prejavy sú vnímané ako objektívne hľadisko definovania identity mesta. Význam a opodstatnenosť skúmania priestorového kódu je prezentovaný v  procese objektívneho hľadania identifikačných prejavov prevádzkovej mestskej štruktúry. Na ich základe rozvíja špecifický potenciál mestskej štruktúry vo všetkých častiach mesta. Ide o formuláciu a  analýzu identifikačných znakov, ktoré sa nápadne opakujú v  geometrickom systéme mesta, a tak vytvárajú sústavu, ktorá je nositeľom fyzicky zachytených prejavov vizuálnej identity priestorov mestskej štruktúry. V teoretickej oblasti rieši aj problematiku identity, ako súboru vlastností a prejavov, na základe ktorých možno priestor alebo subjekt obsahujúci prvky z rovnakej skupiny odlišovať v komplexných súvislostiach. Pojem identity je založený na významoch ako jedinečnosť a totožnosť. Identita priestoru je však objektivizovaná eliminovaním procesu vlastnej identifikácie subjektu s objektom. Pracuje sa len s vizuálnou stránkou identity. V priebehu výskumu využíva vlastný pojmový aparát, ktorý bol tvorený aplikovaním pojmov z rôznych vedných disciplín. Riešená problematika bola v praktickej fáze overovaná na príklade konkrétnej prevádzkovej štruktúry mesta Banská Bystrica.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Urbanizmus.

Multimediálne prezentácie nástrojmi virtuálnej reality
Ing. arch. Ondrej Miklánek, ArtD.

V dizertačnej práci riešim problematiku prezentácie dizajnu nástrojmi virtuálnej reality, lebo technologický vývoj poskytuje čoraz efektívnejšie možnosti, ako využívať digitalizáciu. Vývoj poskytuje stále nové technologické možnosti a  detailne ich sledovať a aplikovať je prakticky nemožné počas tvorivej praxe dizajnéra. Mojou snahou je nezamerať sa len na technické riešenie a možnosti, ale aj na filozofický aspekt, lebo ten je rovnako dôležitý, ak nie dôležitejší. Digitalizácia tvorby a prezentácie je úzko previazaná na technológie, takže sa nevyhnutne zaoberám ich technickým pozadím. Avšak nielen z  povinnosti poznať technické pozadie, ale kvôli skrytým vlastnostiam a ich vplyve na človeka, kvôli ktorým sa niektoré technológie stali obľúbené a široko využívané a niektoré nie. Obľúbenosť v tomto prípade znamená najefektívnejšie zohľadnenie typologických, fyziologických a psychologických potrieb človeka. Tieto mohli byť pred masovým rozšírením pokojne neznáme. Kto mohol predpokladať, že trojrozmerné zobrazenie na jednej strane bude spôsobovať údiv, ale užívatelia nebudú spokojní s potrebnými okuliarmi. Problém navyše vyzerá byť neriešiteľný, lebo autostereoskopické zobrazenie bez potreby okuliarov sa stretáva s oveľa väčším odporom. Mojou snahou je odhaliť tieto finesy a vplyv na človeka, lebo ony jasne dokazujú, že nie propagované možnosti, ale forma je najvplyvnejší faktor. Multimediálnu prezentáciu tu chápem ako jednoliaty celok technológie, filozofie, zmyslu dizajnérskeho produktu, sémantiky, psychológie vnímania a ekonomiky. Dizajn vo svojej podstate nie je tvorba produktu, ale reakcia na potreby človeka. Človek si tie potreby môže uvedomovať, ale môžu spadať do kategórie opísanej Stevom Jobsom, že zákazník nevie, čo chce, kým mu to neukážeme. Technológia umožňuje ukázať to človeku nespočetnými spôsobmi a nemožno jednoznačne povedať, ktoré sú skutočne efektívne, lebo každý dizajnérsky prvok je zhluk odlišných vlastností, ktoré sa dajú odlišne prezentovať. Garr Reynolds v knihe Presentation Zen vysvetľuje prechod do konceptuálneho veku, v ktorom logické zhodnotenie nie je jediný determinant, ale je doplnok emocionálneho dojmu. Jednota myslenia a cítenia je v súčasnom svete imperatívna. Hlavný cieľ tejto práce je preto formovať prístup k multimédiám a objasniť, aké sú ich možnosti, obmedzenia a vplyv – ako dokážu súčasne uľahčiť tvorbu dizajnérskeho produktu, vo vhodnej miere ju demokratizovať a preniesť rozhodovací proces na klienta. Skĺbením analýzy technológií a  využitia vo svete, ich aktívneho používania v praxi, výskumu so snahou o  maximálne efektívne využitie s  jednoduchosťou na strane tvorcu a príjemnosťou na strane klienta a inšpirácie umeleckými inštaláciami spejem k vytvoreniu návodu, ako pristupovať k multimediálnej prezentácii a nástrojom virtuálnej reality. Prirodzená súčasť je zhodnotenie ekonomického aspektu, lebo dokonalé technologické možnosti a emocionálna žiadanosť sú nevyužiteľné, ak sú nerentabilné. Na konci práce predkladám svoju víziu využitia nástrojov VR ako syntézu nadobudnutých poznatkov. V nej sa snažím dokázať, že pohľad z mnohých uhlov a prístup k multimédiám s otvorenou hlavou zvyšuje použiteľnosť na rádovo vyššiu úroveň aj použitím jednoduchých prvkov, že samotná technická sofistikovanosť neznamená všetko.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Farba v obradnom priestore: Zhodnotenie významu farebnosti pre výslednú výtvarnú kvalitu interiéru
Ing. arch. Eva Teplanová, ArtD.

Téma práce sa zaoberá významom použitia farebnosti v  tvorbe obradných priestorov. Farebnosť má podstatný podiel na záverečnej výslednej výtvarnej kvalite interiérov. V posledných desaťročiach sa stretávame s novodobým fenoménom – archetypálnym spájaním bielej farebnosti s  obradnými priestormi, predovšetkým s  novopostavenými sakrálnymi stavbami. Akou cestou sa bude uberať tvorba obradných interiérov ďalej, bude záležať aj na novej generácii jej tvorcov. Cieľom tejto práce je diskutovať o farbe a jej staronovom postavení a takisto prispieť k lepšiemu poznaniu farebnosti interiérov týchto špecifických priestorov. Práca je určená pre študentov architektúry, interiéristov a  dizajnérov. Prostredníctvom metód: analýzy historického vývoja obradných priestorov, analýzy vybraných diel osobností architektonickej tvorby – z ich uhla pohľadu, analýzy vlastnej skúsenosti v  tvorbe obradných priestorov, empirickej metódy zbierania údajov formou otázok, vyhodnocovacími metódami zbierania dát vo vybranej lokalite vyselektovaného typologického druhu obradného priestoru a  vyhodnotenia symboliky farieb v liturgii skúmaného typologického druhu v cykle jedného roka, ďalej syntézou vyhodnotených dát s  vedecky podloženými fyzikálnymi, fyziologickými a psychologickými charakteristikami farby, jej kompozičných princípov a teoretických praxou overených východiskových premís Johannesa Ittena, táto práca dochádza k  jednoznačným záverom: významnú úlohu v  psychológii farebnosti zohráva dlhodobá pamäť jedinca. Metóda ladenia podľa štyroch ročných období je vedecky podloženou metódou, ktorá je v  edukačnom procese výraznou pomôckou za predpokladu poznania základných vlastností farieb ako súčasti svetla a radu ďalších elementárnych výtvarných kompozičných princípov. Prirodzeným prostredím človeka je farebný kolorit. Biela farebnosť nie je prirodzeným prostredím a potiera základné princípy identity a pocitu bezpečia v priestore. Biela farebnosť je opodstatnená v prípade zámerného komponovania v  prípadoch jasného výtvarného zámeru s cieľom psychologickým: askézy, ktorá je programovaná napríklad v  cisterciánskej architektúre, s  cieľom nerušeného pokoja v  stave hlbokej meditácie, s  cieľom vytvárania bezemočného prostredia, napríklad psychicky chorých ľudí, autistov, s cieľom vytvorenia abstraktnej skratky a zdôraznenia hry svetla a tieňa; štylizovania tvarov napríklad v diele Rudolfa Schwarza – Kostol v Aachene. Farebné komponovanie je podstatnou výrazovou a jedinečnou možnosťou vytvárania čarovného espritu a harmonizácie priestoru. Ak sa rozhodneme pre biele, achromatické riešenie interiéru, potom jeho „zmäkčenie“ a kompozičné vyváženie je podstatou harmonizácie takéhoto priestoru. K odpovediam na položené otázky a vyslovené hypotézy sme sa pokúsili dospieť prostredníctvom tejto dizertačnej práce.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Architektúra.