Anotácie obhájených dizertačných prác

Areál továrne Dynamit Nobel v Bratislave
Ing. arch. Nina Bartošová, PhD.

Priemyselný areál rozsiahleho chemického závodu v Bratislave-Nové Mesto prešiel od svojho založenia zložitým vývojom. Vyrástol na základoch továrne na výbušniny, založenej významným švédskym vedcom Alfredom Nobelom v roku 1873. Za obdobia druhej svetovej vojny, keď patril pod nemecký koncern IG Farben, sa výroba podstatne rozšírila, čo sa premietlo aj novou stavebnou aktivitou v území. Ďalším významným momentom rozvoja továrne bolo povojnové obdobie a vznik Závodu mieru, na ktorom sa podieľal architekt Vladimír Karfík. Počas celého obdobia sa nerozvíjal len samotný výrobný areál, ale aj priľahlé štvrte, ktoré tvorili obytné kolónie závodu, vybavenosť a infraštruktúra. V súčasnosti výrobný areál upadá, historický význam je nečitateľný a ďalšie smerovanie vývoja územia nie je definované. Výskum dizertačnej práce je zameraný na otázku významu špecifického typu priemyselného dedičstva – dynamitky – pre súčasnosť, na preskúmanie hodnôt fyzicky zachovanej štruktúry továrne a jej potenciálu z hľadiska ďalšieho územného rozvoja. Porovnávacou metódu vybraných Nobelových európskych dynamitiek, ktoré vznikli v tom istom období ako bratislavská a ich konfrontáciou s vývojom bratislavskej továrne od jej založenia až po súčasnosť, hľadáme závery, ktoré definujú dôvody súčasného stavu na pozadí širšieho kontextu a poukazujú na spôsoby, akými sa treba k problematike stavať. Výsledok práce pomenúva konkrétne hodnoty dochovaného areálu z hľadiska urbanisticko-architektonického a pamiatkovo-historického, ale zároveň kladie dôraz na ďalšie aspekty, ktoré je potrebné preskúmať v záujme trvalo udržateľného využitia. Zámerom práce nie je predostrieť jednoznačné riešenie – ale naopak, poukázať na to, že odpoveď nemôže ponúknuť jednoodborový výskum. Zhrnutie ponúka závery, ktoré sú platné nielen pre dynamitky, ale pre historické priemyselné areály vo všeobecnosti.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Udržateľný pasívny dom: Architektonická optimalizácia existujúcej pasívnej výstavby na zvýšenie udržateľnosti. Vývoj hodnotiacich kritérií pre životné cykly: architektonická tvorba – návrh – užívanie – demontáž
Ing. arch. Dipl.-Ing. (FH) Werner Friedl, PhD.

V rámci predkladanej dizertačnej práce boli vyvinuté nové prístupy s cieľom zvyšovať udržateľnosť pasívnych domov a budov pasívnym domom podobných. Na konci vedeckej práce stojí hodnotiaci proces „GreenPassivhaus“ (zelený pasívny dom). Na začiatku práce boli vypracované teoretické základy a na jej konci možno nájsť vyhodnocovacie hárky na uplatnenie tohto procesu. Dizertáciu uzatvára príklad uplatnenia v prílohe 1 „GreenPassivhaus“ nemá vystupovať konkurenčne vo vzťahu k jestvujúcim princípom pasívnej výstavby, ale má tieto princípy doplniť prostredníctvom ďalších kritérií udržateľnosti. Udržateľnosť budov bola rozčlenená na primárne a sekundárne oblasti. Pri primárnych parametroch ide o faktory závislé od užívateľa, ktoré sú priamo ovplyvniteľné staviteľmi, stavebnou fi rmou, architektom či užívateľom. Pod sekundárnymi parametrami sa rozumejú predvolené, od užívateľa nezávislé procesy. Sekundárne hodnotenie sa vzťahuje na kvality urbanizmu a plánovania výstavby. Delenie na primárne a sekundárne parametre umožňuje príslušné vyjasnenie zodpovedností. Predvolené sekundárne parametre, ktoré sú nezávislé od užívateľa, sú týmto spôsobom zobrazované a hodnotené osobitne. Za pomoci energetického faktora tvaru, energetického faktora orientácie, architektonického faktora zdvorilosti, architektonického materiálového faktora, architektonického faktora využitia, architektonického faktora formy života a architektonického faktora demontáže stavby takto možno konkretizovať aj neurčité oblasti udržateľnosti. Systém hodnotenia ponúka určitú možnosť porovnania udržateľnosti pasívnych domov a budov pasívnym domom podobných. Týmto hodnotiacim systémom môžu byť posudzované všetky budovy ako „GreenPassivhaus“ nezávisle od toho, či skutočne ide o pasívny dom, alebo nie. Počet bodov indikuje kvalitu primárnych a sekundárnych parametrov. Jestvujúce certifikačné systémy na hodnotenie udržateľnosti budov ako BREEAM, LEED a DGNB sa od postupu, predstaveného v predloženej dizertačnej práci, zásadne odlišujú. Moje výskumy v tejto oblasti ponúkajú nové plánovacie nástroje, zamerané na zvyšovanie udržateľnosti budov a ich porovnateľné zobrazovanie. Metodiku „GreenPassivhaus“ by teda bolo možné vnímať ako hodnotiaci systém tretej generácie.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Chaotické štruktúry – skrytá logika emergentných systémov na platforme parametrického navrhovania architektúry
Ing. arch. Michal Valúšek, PhD.

Lineárny prístup k mysleniu určuje našu neschopnosť uvažovať viac ako nad jednou vecou naraz, pretože naše duševné procesy podliehajú paralelným iskrám miliárd neurónov v mozgu. Tieto krehučké iskry spájajúce naše vedomie a informácie z prostredia vznikajú spôsobom istej dezorganizácie či chaosu, sú nepredpovedateľné a vynárajú sa náhodne bez príčiny, lebo nikdy nevieme, na čo budeme o chvíľu myslieť. Napriek tomu sa v rýchlom slede navzájom ovplyvňujú a komponujú myšlienky do určitej formy v krokoch. Výsledkom tohto komplikovaného prúdu asociácií v našej mysli je „ľudský jazyk = myšlienkový kód“, ktorého analógiou je v súčasnom svete digitálnej kultúry „počítačový jazyk = algoritmus, skript“ definovaný tiež kódom. Algoritmus ako jazyk je akoby novým druhom určitého počítačového receptu, ktorého kroky môžu často viesť k dosiahnutiu riešenia kvantitatívne náročnej úlohy. Je nonkonformnou formuláciou uvažovania nad problémom umožňujúceho posunúť myšlienky architekta mimo svojich hraníc. Algoritmicky navrhovaná architektúra sa tak aj v tejto práci stáva produktom čitateľného inteligentného textu jazyka ako počítačová esej písaná ľudskou rukou vytvárajúca závery v priestore. V rámci programovanej architektúry tu potom logiku počítačového algoritmu popisujú presne stanovené parametre schopné modelovať akokoľvek zložité architektonické fazóny, tekutiny, sily, polia či kontinuálne figúry, ktoré necharakterizujú rozpad poriadku (chaos), ale zhmotňujú zložité matematické opakovania, vrstvenia a informácie z analýz. Nie náhoda alebo nehoda, ale počítačový algoritmus schopný prostredníctvom architekta selektívne kontrolovať modifikovanie architektonického tvaroslovia v prostredí. Výskum tejto práce chce preto cieleným využitím sily jazyka počítača a sofistikovanej techniky skriptovania podporiť dialóg o nekonvenčných postupoch pri digitálnom navrhovaní chaotických štruktúr a pokúsiť sa charakterizovať a uplatniť skryté kánony alebo logiku ich organizácie na poli parametrickej tvorby architektúry.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Pavilón ako súčasť imidžu mesta
Ing. arch. Katarína Boháčová, PhD.

Dizertačná práca mapuje súčasný stav v celosvetovom kontexte, sleduje úlohu pavilónu ako socializačného, kompozičného, iniciačného a imidž tvoriaceho prvku vo verejných priestoroch. Prioritne však skúma samotný pavilón v kontexte mesta a jeho dosah na zvyšovanie identity miesta. Dizertačná práca sa zameriava na zásadné problémy pri navrhovaní pavilónu vo verejnom priestore. V práci sa autorka zaoberá výkladom pojmu „pavilón“, uvažuje nad klasickými aj modernými interpretáciami významu pavilónu. V súvislosti s problematikou si kladie nasledujúce otázky: Čo rozumieme pod pojmom pavilón? Aká je úloha pavilónu vo verejnom priestore? Aký je význam pavilónu vo verejnom priestore? Dokáže pavilón ovplyvniť imidž mesta? a pokúša sa na uvedené otázky odpovedať na základe syntézy nadobudnutých informácií. Práca súčasne poukazuje na možné princípy tvorby a regulácie pavilónov vo verejnom priestore.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Urbanizmus.
Kľúčové slová: architektúra