11 februára, 2026
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Impakt materiálu dreva na vzdelávací proces v súčasnej architektúre materských škôl
Ing. arch. Jakub Hanták, PhD.

Dizertačná práca rozširuje poznanie dreva, ktoré je predovšetkým vnímané ako udržateľný materiál s nízkou uhlíkovou stopou o jeho pozitívny impakt na užívateľa vo fyzickom prostredí materských škôl. V úvodnej časti je objasnený predmet výskumu, definícia používaných pojmov, nastavené výskumné ciele, otázky, či hypotézy a následne použité metódy vrátane metodológie výskumu. Teoretická príprava reflektuje doterajší výskum v téme a je pilierom pre praktickú časť. Praktický výskum sa v prvej fáze zameriava na drevostavby materských škôl v alpskom regióne. Poznanie je následne aplikované do ďalších fáz praktického výskumu. Meraním mozgových aktivít detí, učiteľov a vychovávateľov výskum získava reakcie mozgu na vizuálne stimulácie súvisiace s materiálom dreva. V záverečnej časti práce sú prezentované výsledky o pozitívnom impakte materiálu dreva zo všetkých častí praktického výskumu, ktoré spolu s teoretickým základom poskytujú ucelený pohľad riešenej problematiky s potvrdením formulovaných výskumných otázok a hypotéz.

Vetracie systémy v stredoeurópskom podnebí
Aida Shayegani, PhD., MSc

Mestské prehriatie, zosilnené klimatickými zmenami, predstavuje naliehavú výzvu v mestách strednej Európy, charakterizovanú nárastom tropických dní. Konvenčné mechanické chladiace systémy zhoršujú emisie oxidu uhličitého, čím prispievajú k ďalšiemu globálnemu otepľovaniu. Ako reakcia na tento problém sa objavujú veterné chladiace systémy – tradičné iránske prírodné chladiace systémy – ako sľubné udržateľné riešenia pre súčasnú architektúru, aj v klimatických podmienkach, ktoré nie sú suché. Táto dizertačná práca má za cieľ zhodnotiť účinnosť veterných chladiacich systémov pri zlepšovaní tepelného komfortu v budovách v stredoeurópskych podmienkach, so zameraním na mestské prostredie Viedne. Prostredníctvom dôkladnej analýzy kľúčových premenných, ako je výška, rozmery vtokov, mestská expozícia, teplotné prahy v systéme riadenia budovy (BMS) a integrácia s podzemným potrubným systémom, sú identifikované optimálne návrhy veterných chladiacich systémov pomocou simulačného softvéru Design Builder. Táto dizertačná práca skúma účinnosť veterných ventilačných systémov v stredoeurópskom podnebí, porovnávajúc historické architektonické praktiky s modernými návrhovými riešeniami na riešenie súčasných klimatických výziev. Prostredníctvom komplexného prehľadu existujúcej literatúry, prípadových štúdií a teoretických modelov sú identifikované medzery v znalostiach a globálne praktiky sú prispôsobené špecifikám strednej Európy. Metodologicky sa využíva kombinácia analytických hodnotení a praktických hodnotení, vrátane simulácií a prípadových štúdií vykonaných vo Viedni ako reprezentatívnom meste v tomto podnebí, aby sa overili teoretické predpoklady. Kľúčové oblasti výskumu zahŕňajú mechanizmy prirodzenej ventilácie, funkčnosť veterných chladiacich systémov, návrhové detaily a ich integráciu s pasívnymi stratégiami, ako sú solárne komíny a zemno-vzdušné výmenníky tepla. Práca predpokladá, že prispôsobenie týchto systémov jedinečnému podnebiu a urbanistickej štruktúre strednej Európy môže významne zlepšiť kvalitu vnútorného vzduchu, tepelný komfort a energetickú účinnosť. Teoretické rámce sú zamerané na udržateľnú architektúru, normy tepelného komfortu a synergiu medzi veternými a inými pasívnymi ventilačnými stratégiami, čím podporujú rozvoj inovatívnych, udržateľných riešení pre súčasné a budúce architektonické projekty. Syntézou prípadových štúdií, najmä budovy Praterateliers, s teoretickými poznatkami sa táto práca snaží otvoriť cestu k udržateľným architektonickým praktikám, ktoré využívajú mechanizmy prirodzenej ventilácie, čím prispievajú k vedeckému pokroku a spoločenskému blahu podporou zdravších, udržateľnejších životných prostredí. Práca sa končí dôkladným preskúmaním záverečných etáp práce, vrátane hodnotenia rôznych návrhov veterných chladiacich systémov, implementácie inovatívnych solárnych ventilačných systémov a hodnotenia podzemných potrubných systémov. Komplexné porovnanie týchto stratégií poskytuje odporúčania na optimalizáciu prirodzenej ventilácie v budovách strednej Európy, s dôrazom na zlepšenie tepelného komfortu, kvality vnútorného vzduchu a energetickej účinnosti. Tieto zistenia prispievajú k hlbšiemu pochopeniu udržateľných architektonických praktík a ponúkajú praktické poznatky na zmiernenie dopadov mestského prehriatia v mestách strednej Európy.

Kreatívne stratégie práce s regionálnymi znakmi v interiérovom dizajne
Ing. arch. František Dorko, ArtD.

Tradícia zohráva zásadnú úlohu pri zachovávaní kultúrnych hodnôt v priebehu času, najmä vo vidieckych oblastiach, kde sa prejavuje ako dynamické kultúrne dedičstvo. Nachádza výraz v miestnych rituáloch, tradičnej materiálnej kultúre a rôznych iných formách a charakteristikách. Tieto regionálne črty nielen odlišujú jedno miesto od druhého, ale prispievajú aj ku kultúrnej rozmanitosti vo všeobecnosti. Podporou miestnej identity sa prehlbuje integrita regiónu, čím sa stáva atraktívnejším pre obyvateľov aj návštevníkov. Tento výskum sa zameriava na oblasť dizajnu interiéru a jeho vzťah k regionálnej identite. Vzhľadom na zložitosť predmetu sa využíva interdisciplinárna výskumná metodológia zahŕňajúca odborníkov z oblastí ako antropológia, etnológia, architektúra a dizajn. Cieľom je poukázať na kultúrny kapitál spojený s tradičnými regionálnymi črtami a vyvinúť kreatívne stratégie pre ich súčasnú a udržateľnú interpretáciu v oblasti dizajnu interiéru.

Banka ako reprezentačný koncept architektúry (1900 – 1939)
Mgr. Katarína Ondrušová, PhD.

Predložená dizertačná práca sleduje štýlový, dispozičný a ideový vývoj stavebného typu bankovej budovy a špecifický znakový jazyk architektúry bankových budov na príkladoch realizovaných stavieb vybraných finančných inštitúcií na území dnešného Slovenska medzi rokmi 1900 a 1939, t. j. od začiatku 20. storočia po zánik prvej Československej republiky. Cieľom práce je preskúmať a interpretovať špecifické výrazové a obsahové kvality stavebného typu bankovej budovy v slovenskom prostredí s dôrazom na fenomén reprezentácie. V ťažiskovej štvrtej kapitole sa venujeme súboru realizovaných bankových budov vybraných peňažných ústavov na území dnešného Slovenska. Na základe analýzy nazbieraných dát sme budovy rozdelili na dva typy – na budovy centrálnych bánk, t. j. Rakúsko-uhorskej banky a Národnej banky Československej, a na budovy bánk založených slovenským kapitálom, reprezentované troma najmocnejšími slovenskými inštitúciami: Tatra bankou, Slovenskou bankou a Americko-slovenskou bankou. Dôležitý medzník predstavuje vznik Československa 28. októbra 1918, ktorý delí jednotlivé podkapitoly na dva samostatné časové úseky a umožňuje nám skúmať spôsoby a vývoj architektonickej reprezentácie skúmaných bánk v podmienkach dvoch štátnych zriadení – monarchie a republiky. Každá kapitola najskôr uvádza stručný ekonomicko-historický kontext, následne analyzuje jednotlivé objekty a v závere ich interpretuje s dôrazom na fenomén reprezentácie. Hlavným prínosom práce je interpretačná časť, v rámci ktorej jednotlivé bankové budovy zaraďujeme do širšieho spoločensko-historického kontextu a sledujeme špecifickú transformáciu jazyka reprezentácie pre provinčné slovenské prostredie. Dôležitou súčasťou práce je katalóg všetkých identifikovaných sídelných budov vybraných bánk v sledovanom období, ktorý prehľadným spôsobom odkazuje na archívne pramene pre ďalší výskum. V práci podarilo rozšíriť stav poznania o málo prebádanom stavebnom type, identifikovať doteraz nepublikované bankové budovy a priradiť niektoré bankové budovy konkrétnym architektom.

Horské solitéry – inovácia v horskej architektúre v 20. storočí na Slovensku
Mgr. art. Mária Novotná, PhD.

Práca skúma vývoj architektúry a inovácii v horskom prostredí so zameraním na stavby turistických chát na území Slovenska počas 20. storočia. Cieľom výskumu je identifikovať kľúčové architektonické, spoločenské a technologické inovácie, ktoré reagovali na špecifické podmienky vysokohorského prostredia. Skúmané sú faktory ako lokalita, nadmorská výška, dostupnosť materiálov, technológie výstavby a spoločensko-politický kontext. Práca sleduje postupnú zmenu typológie horských objektov, ich dispozičných riešení a foriem vlastníctva. Východiskom je analýza architektonických tendencií a ich oneskoreného alebo redukovaného prieniku do horského prostredia, ako aj adaptácia objektov na extrémne klimatické a terénne podmienky. Súčasťou výskumu je klasifikácia vybraných objektov podľa viacerých parametrov, vytvorenie vlastnej periodizácie vývoja horskej architektúry a komparácia s alpským kontextom. Práca tak odhaľuje, ako architektonické riešenia v horách vznikali nie ako reprezentatívne gestá, ale ako odpovede na konkrétne výzvy prostredia, dostupnosti technológii a možnosti doby. Výsledky môžu slúžiť ako základ pre ďalší výskum, obnovu a plánovanie horskej architektúry s dôrazom na udržateľnosť a rešpekt k prírodnému prostrediu. Práca prináša systematickú a viacúrovňovú analýzu architektúry v horskom prostredí s dôrazom na inovačné procesy, ktoré sa prejavili počas 20. storočia. Práca zároveň rozvíja diskusiu o vzťahu architektúry a prírodného prostredia v mieste krehkých habitatov a otáznej kultúrnej identity. Osobitnou hodnotou výskumu je prepojenie architektonických tendencií s ich „evolučnou“ logikou v extrémnych podmienkach a zviditeľnenie horskej architektúry ako plnohodnotnej súčasti horského prostredia.

Spôsoby propagácie módneho dizajnu v digitálnych médiách
Mgr. art. Katarína Vavrová, PhD., MBA

Dizertačná práca sa zaoberá vhodným spôsobom propagácie módneho dizajnu v digitálnych médiách v rýchlo sa meniacom online prostredí, konkrétne na sociálnych sieťach. Problém vhodného výberu propagácie alebo reklamy z hľadiska jej efektivity, performovania, dosahu a iných atribútov v nadväznosti na finančný náklad je veľkým otáznikom aj pre skúsených marketérov. Prieskum realizovaný počas štúdia preukazuje premenlivé a citlivé vnímanie reklamy a propagácií v priamej súvislosti s politickým, či iným dianím.

Urbanistická stabilita
Ing. arch. Ladislav Michalka, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá problematikou súčasného stavu územného plánovania. Na základe analýzy existujúcich nástrojov územného plánovania a územno-plánovacej praxe navrhuje nový prístup k analýze a hodnoteniu územia. Súčasné nástroje plánovania a urbanistickej tvorby sú často nejednoznačné, statické a nedostatočne zohľadňujú komplexnosť mestského systému a potrebu flexibility pri reagovaní na meniace sa spoločenské podmienky. Práca predstavuje nový teoretický, metodologický prístup a koncept teórie „urbanistickej stability“. Táto nová teória a s ňou spojený nástroj „matice urbanistickej stability“ majú za cieľ umožniť komplexnejší pohľad na územie, jeho vzájomné procesy a rôzne faktory, ktoré ho ovplyvňujú. Vo výskumnej časti práce je predstavený koncept analyticko-syntetického nástroja – matice urbanistickej stability. Tento nástroj slúži na hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich územie s cieľom vytvoriť komplexný rámec pre efektívnejšie a objektívnejšie plánovanie a rozhodovanie v rámci samosprávy. Práca poukazuje na význam skúmania limitných hodnôt jednotlivých faktorov v území, ktoré môžu pri prekročení viesť k deštrukcií územia. Dôležitou súčasťou analýzy je aj využívanie moderných technológií, najmä geografických informačných systémov, ktoré podporujú rozhodovací proces a napomáhajú priestorovému plánovaniu. Výsledky práce poskytujú teoretický základ a metodologický rámec pre ďalší výskum v oblasti urbanistickej stability a jej aplikácie v praxi.