Placemaking – nástroj na transformáciu verejných priestorov sídliska
Ing. arch. Viktor Kasala, PhD.
Petržalka, ako nový mestský sektor Bratislavy, bola plánovaná ako komplexná časť sídla, rozširujúca urbanizované územie hlavného mesta. Pri plánovaní bola výkladnou skriňou aplikujúcou dobové trendy v urbanizme, disciplíne, ktorá zažívala na území socialistického Česko-Slovenska svoj zlatý vek v stelesnení prof. Emanuela Hrušku a jeho novej urbanistickej školy. Komplexné úvahy z medzinárodnej súťaže sa pretavovali do urbanistických situácii a plánov. Základné princípy viacúrovňového sektoru so segregovanými líniami jednotlivých typov mobility boli v priebehu spracovania projektovej dokumentácie jednotlivých objektov, hlavne však v procese výstavby zásadne redukované. Výsledkom je monofunkčné a bariérové sídlisko izolované od srdca Bratislavy mohutnou riekou, inundačným územím, dodnes nevybudovaným centrom mestského sektoru, vnútromestskou diaľnicou a železničnou traťou. Práca sa zaoberá témou verejných priestorov sídliska Petržalka. Spracovaná téma je zameraná na fenomén tzv. Petržalských terás, ktoré predstavujú pristavanú technickú vybavenosť, resp. tzv. „vyvýšených chodníkov“. Tie mali prepájať a sprístupňovať líniové štruktúry bytových domov so vstavanou občianskou vybavenosťou, polyfunkčným parterom objektov, zastávky nosného systému MHD (petržalské metro) a objekty vyššej občianskej vybavenosti. V čase plánovania sídliska verejnosť štandardne nebola súčasťou plánovacieho procesu, na rozdiel od súčasného princípu plánovania a rozvoja. Cieľom práce je objasniť úlohu týchto štruktúr, zamýšľanú autormi urbanistických plánov, v rámci plánovacieho procesu, objasniť súčasný stav z pohľadu strategického rozvoja, sociálneho a spoločenského vnímania aj súčasného konštrukčného stavu a predstaviť možnosti rozvoja týchto štruktúr v krátkodobom a dlhodobom horizonte a zároveň definovať rolu obyvateľa sídliska v jeho transformácii a vhodný spôsob jeho zapojenia, od získavania východiskových dát až po skúmanie vhodných foriem aktívnej participácie. Petržalka má potenciál byť „Petriho miskou“ pre takéto komplexné úvahy a štúdie, ktoré by aplikovali aktuálne svetové trendy a prezentovali ich aj iným samosprávam na Slovensku aj v zahraničí.
- Dizertačná práca bola obhájená na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave v študijnom programe Architektúra.
- Publikácia je dostupná online tu: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=ACFB8EE4E98483452E4DB606A168
Dočasné formy performatívneho priestoru
Ing. arch. Kristína Boháčová, PhD.
Práca rozoberá nedivadelné priestory, doplnené o rôzne formy dočasných objektov, preberajúce na seba úlohu divadelnej architektúry. V úvode objasňujeme predmet výskumu, definujeme používané pojmy, stanovujeme výskumné ciele, otázky a metódy. V praktickej časti výskumu navrhujeme a realizujeme vlastnú dočasnú formu performatívneho priestoru. Formou kritickej reflexie vyhodnocujeme pozitíva, negatíva projektu, neskôr formou experimentu skúmame potenciál podobných projektov pri diverzifikácii divadelného obecenstva a „zinkluzívňovaní“ scénického umenia. Záverom prezentujeme údaje získané počas implementácie objektu, ktoré spolu s teoretickým základom tvoria komplexný obraz o riešenej problematike a potvrdzujú stanovenú hypotézu.
- Dizertačná práca bola obhájená na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave v študijnom programe Architektúra.
- Publikácia je dostupná online tu: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=14AB3A6774236FA24C90D72D36BC
Fenomén dočasnej architektúry
Ing. arch. Simona Kolimárová, PhD.
Dizertačná práca rozoberá dočasnú architektúru – nepermanentné objekty, pri ktorých môžeme konštatovať, že ich vzťah k času, ako ich determinujúcemu aspektu, prevažuje nad jej fundamentálnym vzťahom k priestoru. V úvode objasňujeme predmet výskumu, teoretické pozadie dočasnosti v architektonickom diskurze, definujeme súvisiace pojmy a vymedzujeme výskumné otázky a ciele dizertačnej práce. Práca ďalej, na základe štúdia realizácií, vyhodnocuje charakteristiky dočasnej architektúry, identifikuje míľniky, kedy sa vzťah dočasnej architektúry k času zmenil. Jednotlivé charakteristiky a míľniky sú prezentované v schémach. Práca tak demonštruje rozličnosti a zmeny vo funkčnej náplni a výrazových prostriedkoch objektov dočasnej architektúry. Ďalšia časť práce zužuje svoje zameranie a prezentuje diela v slovenskom kontexte, a prezentuje tak špecifiká objektov dočasnej architektúry na Slovensku, ďalšie tendencie výskumu a overovanie získaných teoretických poznatkov.
- Dizertačná práca bola obhájená na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave v študijnom programe Architektúra.
- Publikácia je dostupná online tu: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=8DA5F85D14F67EBBAADFE5D69B73