18 januára, 2025
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Špecifiká udržateľného navrhovania v pamiatkovo chránených štruktúrach
Ing. arch. Karolína Sásiková, PhD.

Špecifiká udržateľného navrhovania v pamiatkovo chránených štruktúrach je téma, ktorej riešenia majú veľký význam pre budúcnosť nášho kultúrneho dedičstva. Predmetom dizertačnej práce je skúmanie udržateľných princípov architektonického navrhovania pri nových zásahoch do výstavby s vysokým kultúrno-historickým potenciálom. Z kvantitatívneho hľadiska by sa jednalo o dostavby, nadstavby, vložené objekty do existujúcich pamiatkovo chránených budov, prípadne o celé novostavby v pamiatkovo chránenom území. Z kvalitatívneho hľadiska sa práca zameriava najmä na vhodné prepojenie skúmaných materiálových, tvarových a technologických aspektov navrhovania pri tvorbe v pamiatkovo chránených štruktúrach. Syntéza oboch hľadísk upresňuje predstavu integrácie častí sfér kultúry (vymedzenú nehnuteľnými pamiatkami pamiatkového fondu) do celkovej filozofie udržateľnosti.

Stratégie postprodukcie dizajnu
Mgr. art. Jana Michálková, ArtD.

Táto dizertačná práca sa zameriava na vplyv použitia stratégie postprodukcie dizajnu na samotný proces navrhovania produktov. Výskum sa špecificky zaoberal fotografickým a obalovým dizajnom ako kľúčových aspektov postprodukčných stratégií, kedy sa skúmal ich dopad na prezentáciu produktov. Problematika postprodukcie dizajnu je aktuálna nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodnom kontexte. V rámci výskumu sme sledovali, ako správne navrhnutý a kvalitný dizajn spolu s efektívnou postprodukčnou stratégiou prispievajú k celkovej vnímanej hodnote produktu. Cieľom tejto práce je poskytnúť hlbší pohľad do témy aplikovania stratégie postprodukcie v oblasti dizajnu produktov a ukázať, ako tieto prístupy môžu pozitívne ovplyvniť samotný proces navrhovania a konečný výsledok predstavovaného produktu. Praktická časť výskumu sa zaoberá sériou autorských diel v oblasti fotografického a obalového dizajnu. Pomocou týchto dvoch odvetví skúma rozdielne prístupy stratégií pri rôznych typoch produktov. Každý z týchto skúmaných prístupov bol navrhovaný s rovnakou starostlivosťou a pozornosťou s cieľom zachovať kvalitu a integritu produktov, ktoré boli predmetmi výskumu. Výsledky a nové zistenia tejto štúdie majú potenciál poskytnúť praktické usmernenia pre dizajnérske a marketingové odvetvia, ako aj pre budovanie a rozvoj značiek, ktoré navedú na to, ako správne navrhnuté a implementované stratégie postprodukcie môžu zvýšiť hodnotu produktu a prispieť k jeho lepšej prezentácií. Celkovo, sa táto práca snaží podčiarknuť dôležitosť a vplyv stratégie postprodukcie v oblasti dizajnu produktov. Systematickým skúmaním stratégie postprodukcie a jej aplikácie pri navrhovaní produktov sa objavia nové možnosti, ako optimalizovať procesy dizajnu a dosiahnuť konkurenčnú výhodu prostredníctvom lepšieho prezentovania a identifikácie s produktami na trhu.

Vnímanie virtuálneho priestoru
Jozef Eduard Masarik, ArtD., MA

Táto dizertačná práca sa zaoberá vzťahom virtuálnej telesnosti a virtuálneho priestoru. Prostredníctvom kritických re-enactmentov neurovedeckých pokusov prenášajúcich pociťované vtelenie do virtuálnych tiel, skúma odchýlky virtuálneho priestoru od spôsobu akým je naprogramovaný. Jedinou premennou pri jednotlivých pokusoch je virtuálne telo. Stáva sa tak jediným možným vysvetlením zmien vo vnímaní virtuálneho priestoru. Takéto premýšľanie je v súlade s estetickými teóriami, ktoré kladú do centra vnímania priestoru telo vnímateľa. Vpisuje sa tak do tradície siahajúcej k Augustovi Schmarsowovi, či Henrimu Bergsonovi. Tento výskum prenáša štúdium pôvodne neurovedeckých pokusov na pole estetiky a kladie si otázky ohľadom pociťovanej virtuálnej telesnosti ako nástroja na tvarovanie virtuálneho priestoru. V tomto ohľade sa odlišuje od neurovedeckého prístupu, ktorého cieľom je pochopiť vzťah individuálnej identity a telesnosti. Tento umelecký výskum používa rovnaké postupy ako ten neurovedecký, no kladie si otázky, ktoré spadajú do spektra záujmu nie len estetiky, ale aj dizajnérskej praxe. Prichádza tak s novými interpretáciami, ktoré nie sú v rozpore s vedeckým poznaním. Prinášajú nové poznatky dopĺňajúce miesta, ktoré ostávajú mimo disciplinárnych hraníc neurovedy. Prejavuje sa tak potenciál umeleckého výskumu v procesoch tvorby poznatkov.

Karol Chudomelka a inovácie v pamiatkovej starostlivosti v druhej polovici 20. storočia
Ing. arch. Martina Jelínková, PhD.

Karol Chudomelka bol jednou z najvýraznejších osobností druhej polovice 20. storočia, ktorá sa angažovala v odbore pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Tento architekt, výskumník a teoretik pochádzajúci z českého prostredia bol známy používaním novodobých konštrukcií a materiálov. Jeho modernistický rukopis sa na pamiatkach prejavil vo formách náznakových rekonštrukcií či novotvarov ako prostriedok na evokovanie zaniknutých historických štruktúr alebo kvôli zabezpečeniu novej funkcie objektu. Svojej profesii architekta-pamiatkara sa venoval takmer pol storočia, vďaka čomu zanechal svoju stopu na množstve slovenských pamiatok. Do dnešných dní však jeho rozsiahle dielo nebolo spracované. Preto cieľom nášho výskumu bolo zdokumentovať a charakterizovať tvorbu a osobnosť Karola Chudomelku. V predkladanej práci sme identifikovali biografické atribúty vypovedajúce nielen o charaktere Karola Chudomelku, ale predovšetkým tie, ktoré formovali jeho osobnosť architekta. Sledovali sme i jeho previazanosť s českým prostredím, ktorá sa prejavila včlenením Chudomelkovho špecializovaného ateliéru pre rekonštrukcie pamiatok do českého Státního ústavu pro rekonstrukci památkových měst a objektů. V jeho diele sme určili tri kľúčové projekty, prostredníctvom ktorých sme opísali spôsob jeho práce a uvažovania, pričom sme sa sústredili na voľbu metodiky pamiatkovej obnovy a používanie materiálov. Pre objektívne vnímanie výsledkov jeho projektovej činnosti bolo pre nás dôležité vnímať jednak kontext daného obdobia, ale aj celkový priebeh obnovy, ktorý bol determinovaný situáciou a usmerňovaný odbornými pracovníkmi pamiatkového ústavu. Inými slovami, sledovali sme podrobnú históriu pamiatkových obnov zvolených kľúčových projektov. Vzhľadom k tomu, že Karol Chudomelka bol profesijne činný celé obdobie autoritatívneho socialistického režimu v Československu, zmapovanie jeho diela je cenným príspevkom v historiografii najmladšieho obdobia pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Náš výskum upozornil na hodnoty modernistických pamiatkových obnov z 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia a súčasne poukázal na akútnu potrebu odbornej reflexie tejto etapy pamiatkovej starostlivosti.