24 apríla, 2024
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Nástroje emergentnej fabrikácie v architektonickom navrhovaní: Fabrikačný nástroj so vstavanou logikou ako agent emergentného dizajnu
Ing. arch. Tomáš Tholt, PhD.

Súčasný digitálny diskurz a výskum výpočtovej architektúry je granulovaný. Napriek tomu je možné sledovať niekoľko prevládajúcich tém a tendencií – parametrické navrhovanie, zložitosť, digitálna výroba (fabrikácia), emergencia, umelá inteligencia, simulácie, optimalizácia. Medzi týmito kľúčovými slovami a témami je ukotvená aj dizertačná práca „Nástroje emergentnej fabrikácie v architektonickom navrhovaní: Fabrikačný nástroj so vstavanou logikou ako agent emergentného dizajnu“ autora Tomáša Tholta. Kapacitu výpočtových nástrojov definuje hlavne s ohľadom na vznik formálnej a obsahovej novosti – emergencie. Autor sa zameriava najmä na výskum výpočtových návrhových a výrobných metód. Práca je postavená ako zhrnutie vedeckých, publikačných a tvorivých aktivít autora. Tie realizoval v priebehu riešenia dizertačnej práce na Fakulte Architektúry a dizajnu STU, ale tiež na nezávislej platforme rese arch zameranej na výskum a teóriu architektúry, a v štúdiu Subdigital, aplikujúcom princípy výpočtového navrhovania do praxe. Prácou sa autor snaží reflektovať realizované projekty s teoretickými kontextami súčasného výpočtového diskurzu.

  • Dizertačná práca bola obhájená na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave v študijnom programe Architektúra

Prejavy spontánnosti vo verejnom priestore obytného prostredia
MArch Daniela Majzlanová, PhD.

Prejavy spontánnosti vo verejnom priestore sú výsledkom procesu transformácie sídlisk v postsocialistických krajinách. Prvky drobnej architektúry, ktoré sa objavujú v rôznych krajinách majú spoločný cieľ: humanizáciu obytného prostredia. Počas ciest do krajín bývalého Sovietskeho zväzu sme sa stretli so živými verejnými priestormi a rozmanitými formami „architektúry bez architektov“. V krajinách na východ od Slovenska v dôsledku neregulácie vzniklo viacero fenoménom spontánnych prístavieb. Najznámejšou z nich je „kamikadze lodžia“. Núdzové riešenie však poskytlo východisko z bytovej krízy a z dočasného riešenia sa stalo trvalé. Aký je proces vysporiadavania sa s panelovými sídliskami na Slovensku? Je spontánnosť len východiskom z krízy alebo môže ponúknuť niečo viac obyvateľom aj architektom? V práci sa pokúšame preskúmať doposiaľ neprebádaný fenomén spontánnej architektúry.

Teórie farebných harmónií: Ich aplikovateľnosť vo vstupných a komunikačných priestoroch zdravotníckych zariadení
Ing. arch. Silvia Cejpková, PhD.

Téma dizertačnej práce bola motivovaná predovšetkým významnými zmenami v zdravotníctve počas posledných desaťročí – výstavbou nových a rekonštrukciou existujúcich nemocníc, a zmenou prístupu, ktorý komplexne zohľadňuje potreby pacienta. Potreba preskúmať túto oblasť bola podnietená nedostatkom odbornej literatúry zaoberajúcej sa farbou v architektúre zdravotníckych zariadení na Slovensku. Cieľom práce bolo zistiť, aké preferencie farieb majú pacienti a návštevníci v priestoroch prvého kontaktu v zdravotníckom zariadení a aké farebné vlastnosti a spojitosti sú pre takéto priestory najvhodnejšie. Farby sú vnímané pozitívne, ak sú v harmónii, preto je predpoklad, že harmonické kombinácie môžu znížiť stres, ktorý človek prirodzene zažíva pri návšteve nemocnice. Na tento účel bola vybraná teória Color Affects. Farby v tejto teórii sú podľa jej autorky A. Wright rozdelené do štyroch skupín, pričom farby v každej jednej skupine sú v harmónii a súčasne obsahujú psychologický odkaz, ktorý je podvedome čitateľný ľuďmi na celom svete. Autorka teórie navrhuje určité skupiny farieb ako viac vhodné pre zdravotnícke inštitúcie, pretože vytvárajú atmosféru, ktorá pomáha pacientom zmierňovať alebo prekonávať stres. Naším cieľom bolo overiť, do akej miery je toto tvrdenie považované za hypotézu platné pre prostredie zdravotnej starostlivosti v podmienkach strednej Európy. Výsledkom výskumu sú odporúčania preferovaných skupín farieb pre interiér vstupných a spoločenských priestorov zdravotníckych zariadení. Podľa teórie psychológie farieb, respondentmi vybrané farby naznačujú potrebu pokoja a emočnej podpory. Výsledky poukázali na celý rad faktorov, ktoré majú vplyv na pocity a náladu pacientov, ako aj na špecifickú úlohu farieb vo vstupných a komunikačných priestoroch zdravotníckych zariadení. Výsledky tohto výskumu sú prezentované vo forme odporúčaní pre architektov, interiérových dizajnérov a vedenie zdravotníckych zariadení.

Dizajn ako integrujúci prvok kreatívneho centra STU v Bratislave
Mgr. art. Martin Mjartan, ArtD.

Dizertačná práca „Dizajn ako integrujúci prvok kreatívneho centra STU v Bratislave“ sa zaoberá problematikou prípravy študentov STU na pôsobenie v pestrej praxi kreatívneho priemyslu. Prvá časť práce obsahuje definície kultúrneho, kreatívneho priemyslu a pojmov spojených s týmito sférami trhu práce. Pozornosť je ďalej venovaná vzdelávaniu v odbore dizajn a vzniku kreatívneho centra STU, multidisciplinárnej platformy univerzity, poskytujúcej komunikačný priestor pre medziodborovú kooperáciu s kreatívnou praxou. Práca ďalej analyzuje experimentálne vzdelávacie aktivity spomínaného centra, diskusie a workshopy, ktoré boli realizované v rámci výskumu. Záver práce je venovaný multidisciplinárnej kooperácii v kontexte univerzity. Túto tému rozoberáme v rozhovoroch s rôznymi aktívnymi akademickými osobnosťami STU. Práca prináša zistenia o relevantnosti analyzovaných metód prípravy študentov na kreatívnu prax a tiež opodstatňuje medziodborovú kooperáciu pre ďalší vývoj univerzitných aktivít.