Anotácie obhájených dizertačných prác

Využitie nových technológií pri prezentácii umenia a dizajnu v múzeách a galériách
Mgr. art. Paulína Ebringerová, ArtD.

Dizertačná práca pod názvom Využitie nových technológií pri prezentácii umenia a dizajnu v múzeách a galériách (pôvodná téma: Prezentácia umenia a dizajnu v súčasnej architektúre) označuje spoločné vlastnosti určitých javov a skutočností v oblasti vedecko-umeleckého odboru. Práca bola vypracovaná počas rokov 2015 – 2018 na Fakulte architektúry STU v Bratislave, zaoberá sa prezentáciou diel prostredníctvom moderných technológií. Cieľom práce je nadviazať na výskumy vo svetových inštitúciách, ktoré aktívne riešia danú problematiku, a aplikovať výskum na Slovensku v podobe galerijných prezentačných aktivít. Počas externého štúdia doktorandka absolvovala medzinárodné stáže v Metropolitnom múzeu umenia New York a Rijksmuseum Amsterdam. Dnešná technologická posadnutosť umožňuje originalitu umeleckých javov a spôsobuje nové postupy v spojení s presahovými odbormi umenia a dizajnu, ktoré dokážu meniť zaužívané prezentačné aktivity v galériách a múzeách.

Laboratórium ergonómie: Simulácia ako prostriedok skvalitnenia dizajnérskeho procesu
Mgr. art. Mária Šimková, ArtD.

Cieľom dizertačnej práce s názvom Laboratórium ergonómie: Simulácia ako prostriedok skvalitnenia dizajnérskeho procesu bolo zdôrazniť a zdokumentovať význam simulačnej metódy vo vzdelávacom procese dizajnérov. Použitie metódy simulácie môže významným spôsobom prispieť ku skvalitneniu dizajnérskeho procesu navrhovania a následne ku skvalitneniu navrhovaných produktov z hľadiska ergonómie a princípov humánno-centrického navrhovania. Práca skúma preferované učebné štýly študentov dizajnu vo vzťahu k efektívnemu prijímaniu informácií. Výskum sa opieral o metodológiu Empathic Experience Design a jeho súčasťou bola realizácia simulačných a empatických cvičení. Cvičenia sa zameriavali na dva okruhy zdravotných obmedzení: zrakové degenerácie a dyskinetické poruchy, pričom cieľom bolo navrhnúť vylepšenia produktov pre osoby s daným zdravotným znevýhodnením. Následne sa porovnali návrhy pred a po fáze absolvovania cvičení. Téma laboratórneho pracoviska ergonómie bola koncipovaná ako študijné a vedeckovýskumné pracovisko určené pre edukačný proces, výskum a aplikáciu jeho výsledkov v praxi. Súčasťou dizertačnej práce je návrh simulačnej pomôcky, ktorá simuluje telesné obmedzenie človeka, konkrétne tremor. Ide o dyskinetickú poruchu, ktorej hlavným príznakom je tras vyskytujúci sa pri ochoreniach, ako je Parkinsonova choroba a esenciálny tras. Pomôcka je koncipovaná ako základ perspektívneho laboratórneho pracoviska.

Zmysel čistej architektúry: Biela
Mgr. art. Ing. arch. Liana Rosinová, PhD.

Cieľom práce je analýza historického a ideologického vývoja bielych stavieb a uvažovania o bielej z hľadiska civilizačných zmien a diskusií o vývoji architektúry. Hlavne prostredníctvom moderny a postavy Le Corbusiera sa pokúša analyzovať vnímanie bielej a čistoty, kriticky ich interpretovať a búrať tradované významy. Dizertačná práca sa snaží dekonštrukciou priniesť nové pohľady a nastoliť nové otázky cez kultúrno-historicko-spoločenské interdisciplinárne mapovanie. Štyrmi symbolickými nazeraniami Voda, Mlieko, Chlieb a Kosti skúma belosť cez hygienu, rasu, rodovú príslušnosť, politiku, pravidelnosť a smrť. Práca objavuje dva možné pohľady: asertorický, úzky, vylučujúci čiernu, zakorenený v našej kultúre od platónskych čias, ktorý v súčasnosti čelí veľkej kritike. Jeho opakom je aletheický pohľad, včleňujúci a mnohoznačný, ktorému sa venuje posledná kapitola. Snaží sa spojiť a reinterpretovať všetky nazerania, vysvetliť, ako možno zaviesť kritické štúdie belosti do architektúry, ako možno povoliť relativitu farby a podať nástroje na jej chápanie a dekonštruovanie vlastných skúseností pre navrhnutý „očistený“ obraz mliečnej bielej architektúry.

Verejný priestor ako obraz spoločnosti
Ing. arch. Ivan Siláči, PhD.

Práca sa zaoberá problematikou verejného priestoru, ktorý odráža spoločenský vývoj sídla a reflektuje stav spoločnosti a jednotlivcov, ktorí ho užívajú. Cieľom práce je nadviazať na doterajší výskum v problematike a rozvíjať ho novým smerom. Zameriava sa na vzťahy verejného priestoru a spoločnosti, ktoré sú prepojené a navzájom ho ovplyvňujú. Práca prezentuje význam verejného priestoru, opisuje jednotlivé mechanizmy a nástroje pre jeho rozvoj. Do popredia kladie význam kľúčových aktérov, ktorí vo verejnom priestore pôsobia, a potenciál verejnosti v prebiehajúcich procesoch. Tie delí podľa ich charakteru, prístupu k verejnému priestoru a povahy iniciátora prebiehajúcich zmien. Toto poznanie smeruje k poukázaniu na princípy adaptívneho plánovania s využitím integrovaného prístupu. Táto metóda predpokladá vzájomnú a rovnocennú spoluprácu aktérov zapojených do procesu. Na konkrétnom príklade záchrany umeleckého diela Kamenné kvety v Lučenci poukazuje na potenciál takéhoto spôsobu plánovania vo verejnom priestore.

Potenciál generatívnych metód v automobilovom dizajne
Mgr. art. Matej Dubiš, ArtD.

Práca je venovaná generatívnym metódam dizajnérskej tvorby a ich potenciálu pre špecifickú disciplínu: automobilový dizajn. Generatívny dizajn v najrozšírenejšej podobe znamená využívanie funkčne autonómnych digitálnych systémov pri dizajnérskej tvorbe a je v súčasnosti jednou z výrazných oblastí rozvoja dizajnu. Medzi jeho benefity patria rôzne možnosti optimalizácie, automatizácia 3D modelovania, spracovanie dát či simulácia prírodných procesov, napríklad evolučného vývoja. Hlavným skúmaným aspektom generatívneho dizajnu je metodológia, konkrétne pozmenená rola dizajnéra a postup generatívneho dizajnu rozdelený do štyroch blokov: koncept, algoritmus, parametre, výsledky. Na základe nich sú v práci spracované možnosti uplatnenia generatívnych metód a ich dosah na spôsob, akým dizajnér pracuje, ako rozmýšľa a aké nástroje používa. Opísaná je aj súvislosť unikátnej vizuality generatívneho dizajnu s jeho základnými princípmi a identifikované sú možnosti pre rozvoj  estetiky dizajnu. Tie sa ukazujú napríklad vo vizualizácii dát či v kombinácii generatívnych a konvenčných dizajnérskych metód. Automobilový dizajn je samostatnou dizajnérskou disciplínou so špecifickými postupmi,  technikami a nárokmi na dizajn. V práci je opísaný typický proces dizajnu auta, ako aj využívanie digitálnych technológií v ňom. Uvedené sú príklady využitia generatívnych metód v automobilovom dizajne. V tejto oblasti sú identifikované hlavné trendy, výzvy a možnosti pre ďalší zmysluplný vývoj. Druhá časť práce sa venuje praktickému uplatneniu získaných poznatkov. Metodologické zameranie tejto práce pritom znamená dôraz na proces navrhovania. Cieľom praktického výskumu bola demonštrácia možností využitia generatívnych metód v  automobilovom dizajne a ich následné vyhodnotenie. Metódou uplatnenou v tejto časti je výskum prostredníctvom dizajnu. Podstatným bolo využitie 3D tlače, a to nielen pri vývoji prototypov, ale hypoteticky aj v masovej výrobe. Skúmalo sa uplatnenie generatívnych metód v rôznych fázach dizajnu volantu. Výsledkom je niekoľko  generatívnych systémov a častí dizajnu, spájajúcich využitie generatívnych a konvenčných dizajnérskych
metód. Opísaný a analyzovaný je každý čiastkový proces.

Kľúčové slová: doktorandské štúdium, dizertačné práce, architektúra, výskum, urbanizmus, dizajn