Anotácie obhájených dizertačných prác

Hotel v kontexte mestského prostredia

Ing. arch. Radka Kubaliaková, PhD.

Výskum hotela v kontexte mestského prostredia sa zameriava na interakciu polohy hotela s funkciou a formou v zmysle optimalizácie aspektov podporujúcich mestskosť hotela v centrálnej mestskej zóne. Snaží sa zachytiť a pochopiť rôznorodosť hraníc hotelovej intimity a verejnej priepustnosti, ktorá je pre život mesta kľúčová. Hlavnou otázkou výskumu je, ako môže hotelové zariadenie ovplyvniť udržateľnosť priestoru a jeho „život“, a naopak, ako potenciál miesta a funkčný verejný priestor ovplyvnia mestotvornosť hotela. Cieľom dizertačnej práce je interpretácia vzťahu mestských hotelov k mestskému prostrediu a definovanie hlavných dôsledkov, ktoré zo vzťahu medzi hotelom a mestom vyplývajú. Pasportizácia hotelov v kontexte mestského prostredia prebehla vo dvoch formách, v ktorých sa hodnotili architektonické a sociálne aspekty jednotlivých mestských hotelov v nadväznosti na prislúchajúci verejný priestor. Záverečné analýzy ukázali existenciu významných súvislostí medzi typom urbanistickej štruktúry (polohou), funkciou a meraním aktívnych hraničných línií (funkciou a formou) vo vzťahu k urbánnemu kontextu mestského prostredia a priniesli námet na metodiku hodnotenia urbanistického začlenenia mestských hotelov do mestského prostredia. Práca poskytuje spracovaný teoretický základ, pasportizáciu slovenských a zahraničných prípadových štúdií mestských hotelov, ako aj výsledky výskumu, prezentované celkovým vyhodnotením, rozvojovými možnosťami a formuláciou determinantov, ktoré ovplyvňujú mestotvornosť v rámci rôznych štruktúr mesta.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Virtuálna realita ako nástroj performatívneho modelu

Ing. arch. Viliam Zajíček, PhD.

Nové technológie menia spôsob uvažovania o architektúre a priestore a postupne sa stávajú bežnou praxou. Čoraz častejšie sa využívajú pri simulácii, generatívnych procesoch či pri fabrikácii s cieľom zlepšenia vlastností navrhovaného priestoru. V rámci výpočtového navrhovania sa stretávame s pojmom performatívne modelovanie. Tento prístup dovoľuje presnejšie uchopenie komplexných problémov a ich riešení pomocou simulácií či generatívnych procesov už počas tvorby. Nedávny pokrok v technológii virtuálnej reality umožňuje preniesť sa do neexistujúcich priestorov či svetov a sprostredkovať tak navrhovaný alebo už nejestvujúci priestor. Práca skúma použitie tohto nástroja v rámci performatívneho modelovania. Zaoberá sa pritom skúmaním vplyvu priestoru na vnímanie užívateľa ako formy performatívnosti priestoru. Zisťuje možnosti záznamu, spracovania dát a predikcie vnímania priestoru ako súčasti spätnej väzby v rámci performatívneho modelu. Zároveň overuje možnosti použitia strojového učenia ako nástroja spracovania komplexných dát vnímania priestoru užívateľom. Vo forme predikcie tak skúma použitie týchto metód ako nástroja evaluácie navrhovaného priestoru.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Procesívny pohyb v architektúre

Ing. arch. Mgr. art. Ondrej Kurek, PhD.

Pohyb v architektúre bol a je frekventovaným a často skloňovaným pojmom v rámci architektonickej teórie aj praxe. Pritom nehybnosť je v architektúre zakódovaná už od čias Vitruvia. Touto prácou sa pokúsime vysvetliť tento paradox medzi základnými postulátmi architektúry a tendenciami, ktoré viedli k súčasnému chápaniu architektúry ako systému tokov informácií a ľudí. Zároveň sa v rámci slovenského kontextu budeme usilovať prispieť k vytvoreniu jasnejšieho obrazu o tejto téme. Preto sa predkladaná dizertačná práca v prvej časti zameriava na vysvetlenie kontextu uvažovania o pohybe v rámci stabilnej architektonickej formy. Opisuje vývoj tejto témy v histórii umenia a architektúry až po súčasnosť. Zo získaných údajov potom abstrahuje determinanty, nástroje, ktoré sa použili na integráciu pohybu do architektúry. Tieto deteminanty dávame do vzájomného súvisu aj do historického kontextu. V závere tejto časti práce definujeme jednotlivé druhy pohybu, ktoré sme identifikovali, a zoraďujeme ich do tabuľky podľa prehľadného delenia. Nosnou témou druhej časti práce je analýza procesívneho pohybu, jedného z druhov pohybu v architektúre, ktorý pracuje s pohybom nie vo význame dynamiky formy, ale vo význame dynamiky samotného vnímateľa v rámci stabilnej architektúry. Tento druh pohybu považujeme za najkomplexnejší zapájaním vnímateľa všetkými jeho zmyslami. Procesívny pohyb opisujeme v historickom a teoretickom kontexte a zistenia dokladáme príkladmi realizácií. Dúfame, že obsah našej práce preukáže, že procesívna architektúra má stále miesto v súčasnej architektúre a môže byť odpoveďou na viaceré súčasné výzvy architektúry.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.