Dizajn ako transkultúrny fenomén
Mgr. art. Jana Kumorovitzová, ArtD.
V dizertačnej práci skúmame postavenie dizajnu v transkultúrnej, západne orientovanej spoločnosti. Človeka, ako jej fyzického predstaviteľa, považujeme za primárneho nositeľa hodnôt a kontextu. Prostredníctvom jeho vnímania a uspokojovania vlastných potrieb, cyklicky sa opakujúcich pre vývojové nedostatky druhu Homo sapiens sapiens, určujeme dizajn ako univerzálny spôsob ich kompenzácie. Skrz využívané spektrum produktov prezentuje človek svoju osobnosť, status, kultúrne zázemie a hodnotovú orientáciu. Dizajn zastáva funkciu fyzického predstaviteľa kultúry a človek jej intelektuálneho kontextu. Zachovanie kultúrnej diverzity závisí od prežitia fyzických predstaviteľov pomocou správne zvoleného spektra dizajnov. Nájdením dominantných atribútov, viažucich sa v prenesenom význame na slovenskú kultúru, potom vytvárame produkt, ktorý poskytuje utilitárne vlastnosti a podporuje zachovanie kultúrnej diverzity. Vlastnosti ako adaptabilita, variabilita, precíznosť, funkčnosť a technická vyspelosť integrujeme do produktovej série záchranných systémov, určených na použitie v krátkodobých a dlhodobých stavoch núdze.
- Dizertačná práca na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Dizajn
- Publikácia je dostupná online tu: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=E90F038DF6A63573E0B49A5D0CE5&seo=CRZP-detail-kniha
Prípravná dokumentácia na obnovu ruiny hradu
PhDr. Ing. Peter Sater, PhD.
Konzervácia a obnova hradných ruín na Slovensku, financované z programu Obnovme si svoj dom pod záštitou Ministerstva kultúry SR, sa stali jednými zo štátnych priorít. Obnovu hradných ruín často realizujú občianske združenia, ktoré bez kvalitnej prípravnej dokumentácie nedokážu realizovať pamiatkovú obnovu tak, aby spĺňala požiadavky architekta, pamiatkara a ďalších profesií. Obnovu areálov (ku ktorým hradné ruiny spravidla patria) je nutné riešiť ako celok, preto Ministerstvo kultúry SR sprísnilo požiadavky na prideľovanie finančných prostriedkov na obnovu ruín. Podmienkou na získanie adekvátnej finančnej podpory je vypracovanie koncepčného materiálu obnovy celého areálu s návrhom etapizácie jednotlivých krokov. Z uvedeného dôvodu sa spracúva aj predmetná dizertačná práca. Jej výsledky sa budú aplikovať v areáli ruiny Oponického hradu, ktorý sa po častiach obnovuje od roku 2001. Obnovené boli tie časti hradu, ktoré sa nachádzali v havarijnom stave. V prvej etape práce sú v návrhu prípravnej dokumentácie hradu zosumarizované okrem iného výsledky doterajších aktivít realizovaných na hrade. Samotný návrh metodiky prípravnej dokumentácie obnovy hradu ako koncepčno-strategického materiálu na koordinovanú a efektívnu obnovu hradu v budúcnosti bude predmetom druhej etapy práce. Vypracovanie koncepčného materiálu umožní v nasledujúcom období žiadať o efektívnu finančnú podporu z grantového programu OSSD MK SR, o ktorú bude autor dizertačnej práce po dohode s KPÚ Nitra ako predseda OZ Apponiana v blízkej budúcnosti žiadať.
- Dizertačná práca na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra
- Publikácia je dostupná online tu: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=1383B27F49E7628F59D8B64433C6&seo=CRZP-detail-kniha
Architektúra stredovekých premonštrátskych kláštorov na Slovensku
Mgr. Michaela Kalinová, PhD.
Práca sa venuje monograficky trom stredovekým premonštrátskym kláštorom na Slovensku. Dvom doposiaľ architektonicky najzachovanejším – Konventu blahoslavenej Panny Márie v Kláštore pod Znievom a Konventu Svätého kríža v Lelese, a tretiemu – Konventu svätého Jána Krstiteľa v Jasove, ktorého stredoveký stav už zanikol a možno ho identifikovať len na základe historickej ikonografickej dokumentácie a archívnych prameňov. Predložená práca sumarizuje výsledky aktuálnych pamiatkových výskumov so snahou o čo najkomplexnejší obraz stavebného vývoja týchto monastických pamiatok. Najväčšiu pozornosť venuje komplexnému vyhodnoteniu areálu v Kláštore pod Znievom, a to v stredovekom i novovekom období, pričom snahou bolo zamerať sa okrem architektonického vývoja a rôznych slohovo-štýlových analýz kláštornej budovy aj na rozsah celého hospodárskeho komplexu tohto areálu a jeho urbanisticko-krajinné súvislosti. V Lelese sa pozornosť sústredila predovšetkým na sumarizáciu poznatkov o stavebnom vývoji samotnej budovy kláštora. Záverečný príspevok k Jasovu stručne vyhodnocuje poznatky o stredovekej podobe tunajšieho konventu na základe historických dokumentácií.
- Dizertačná práca na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra