Anotácie obhájených dizertačných prác

Architektonická symbolika v divadelnej scénografii

Mgr. art. Ing. arch. Peter Mazalán, PhD.

Divadelný priestor atmosféry, rovnako ako architektonický utilitárny priestor, má svoje kultúrne a spoločenské funkcie. Od počiatkov veľkých divadelných reforiem 20. storočia sa divadelný projekt stával výrazným, originálnym reinterpretovaním dramatickej predlohy. Divadlo malo tendenciu byť apelatívnou výpoveďou nielen z hereckej a literárnej stránky, ale aj svojím vizuálnym spracovaním. Divadelníci začali narábať so širokou škálou výrazových foriem a prostriedkov. V našej práci skúmame cez scénografiu také divadlo, ktoré je divadlom architektúry a jeho symbolu. Či cez jeho vernú imitáciu na javiskách kamenných inštitúcií, alebo cez experimentálne projekty, analyzujeme vzťah miesta k divadelnému predstaveniu a jeho sprostredkovaný účinok. Prácu koncipujeme ako historický prehľad takejto scénografie s akcentom na  20. a 21. storočie. Scénografiu staviame do nového kontextu k médiu architektúry. Výskum dizertačnej práce je zameraný na vytvorenie novej syntézy teórie scénografie a architektúry, vytvorením konzistentného textu, použiteľného aj ako súčasť metodického materiálu pre predmet Scénografia na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity (ďalej FA STU). Práca je tiež postupne odprezentovaným teoretickým základom k experimentu, uskutočneným v rámci predmetu Scénografia so študentmi FA STU. Ten s teoretickou časťou výskumu priniesol zistenia na overenie nami stanovených hypotéz o percepcii a interpretácií architektonického symbolu v scénografiia o relevancii scénografického vzdelania na architektonickej škole.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Krycie konštrukcie torz architektúry

Ing. arch. Lýdia Chovancová, PhD.

Téma konzervácie torzálnej architektúry je v súčasnosti vysoko aktuálna, keďže na Slovensku od roku 2006 prebieha vlna ich konzervácií a obnov. S tým súvisí aj problematika metodicky a výrazovo vhodného prestrešenia ruiny pre rôzne funkcie (zázemie, muzeálna funkcia a i.). Dizertačná práca sa v prvej časti upriamuje na vývoj a aktuálne trendy ochranných konštrukcií a krycích stavieb v Európe a na Slovenku. V teoretickej časti je predstavená problematika prestrešenia ruín s jednotlivými charakteristikami (miera zachovania, miera zasypania, klimatické podmienky, stabilita torza po konsolidácii a i.), ktoré stanovujú limity/determinanty pre architekta projektanta pri tvorivom narábaní s torzom a návrhom novej ochrannej konštrukcie a krycej stavby. Zahrnuté sú tu aj metódy pamiatkovej starostlivosti uplatňujúce sa za štandardných okolností pri návrhu týchto konštrukcií vrátane novotvaru dotvárajúceho kontext. Dizertačná práca zisťuje determinanty vplývajúce na novú ochrannú konštrukciu a kryciu stavbu torz architektúry. V ďalšej časti je opísaný administratívny proces schvaľovania obnovy a vybrané odbory podieľajúce sa na návrhu ochrannej konštrukcie a krycej stavby. Získané poznatky sú aplikované metódou výskumu prostredníctvom architektonického navrhovania na archeologickej lokalite Staré mesto na vrchu Glanzenberg v Banskej Štiavnici. V záverečnej časti sú výsledky zhrnuté do odporúčaní. Práca je koncipovaná tak, aby mohla slúžiť ako návod/príručka pre tvorcov rámcovej metódy obnovy torza a projektanta novej ochrannej konštrukcie alebo krycej stavby torza architektúry. Ako ilustrácia procesu návrhu krycej stavby je v pílohe A uvedená ateliérová práca študentov, kde navrhovali kryciu stavbu v rámci archeologickej lokality Mohyla s pohrebiskom v Očkove.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Architektúra historických priemyselných areálov na Slovensku v odvetví železiarskej výroby

Ing. arch. Eva Belláková, PhD.

Hutníctvo železa má na Slovensku dlhú tradíciu. Po dlhé stáročia železiarska výroba prispievala k hospodárskemu aj sociálnemu rozvoju obyvateľstva i celých súdobých štátnych útvarov na našom území. Hoci je história tohto výrobného odvetvia pomerne dobre prebádaná aj publikovaná, prakticky neznáma je architektúra, ktorá hutníctvo železa rámcovala. Súčasný stav ohrozenia historických objektov a areálov železiarskej výroby na Slovensku, v dôsledku ukončenia ich produkcie, vedie k znepokojivým otázkam o perspektívach možného zachovania a využitia tohto segmentu priemyselného dedičstva. Nevyhnutnou podmienkou pozitívneho vyriešenia týchto otázok je dôkladne poznať a komplexne vyhodnotiť jeho kultúrno-sociálno-ekonomický potenciál, čomu nevyhnutne predchádza výskum. Naliehavosť dokumentácie a zachovania fyzických dôkazov priemyselného dedičstva Slovenska podporujú nedávne dramatické demolácie mnohých výrobných objektov a dokonca aj celých priemyselných lokalít. Sprievodná architektonická diskusia potvrdila nedostatok jeho systematického mapovania a hodnotenia nášho priemyselného dedičstva a tiež, že tradičné prístupy k ochrane kultúrneho dedičstva neponúkajú nástroje dostatočné na hodnotenie a zachovanie týchto zvyškov našej priemyselnej histórie. Táto situácia ukázala, že problematika priemyselného dedičstva je naďalej rozporuplnou témou v spoločnosti vrátane tvoriacich architektov i teoretikov. Častou prekážkou pri vyhodnocovaní kultúrnohistorických hodnôt priemyselných areálov je ich vyhodnocovanie ako solitérnych objektov. Stráca sa pri tom pochopenie širších priestorových súvislostí areálu, urbanistická dimenzia sídla a krajiny. Ďalším problémom sa v súčasnosti javí byť komunikačná prekážka medzi výskumom a prijatím hodnôt dochovaných stavieb spoločnosťou. Cieľom dizertačnej práce bolo identifikovať charakteristické architektonické znaky areálov železiarskej výroby na území dnešného Slovenska v historickom priereze. Zámerom práce bolo poukázať na kvality sledovaných stavieb. Predmetom práce boli areály, ktoré boli v prevádzke v rozmedzí rokov 1815 – 1948. Prvým krokom výskumu bola analýza historických súvislostí, nasledovalo mapovanie areálov sledovaného obdobia a identifikácia ich zachovaných objektov. Výsledky mapovania boli podkladom na stanovenie vývojového radu a kategorizácie historických železiarskych areálov na pozadí technologického progresu výroby. Práca skúmala sledované areály od celku po jeho jednotlivé časti – od urbanistického kontextu po popis architektúry výrobných stavieb. Výskum realizovaný v rámci dizertačnej práce vychádzal najmä z pohľadu architekta. Preto bola práca zameraná tak na premeny výrobnej technológie, považujúc ich za jeden z hlavných determinantov formovania areálov, ako aj na odrazy dobovej architektúry a jej prejavy v sledovanom sektore. Architektonické znaky boli identifikované na jednotlivých vývojových stupňoch pomocou schém a diagramov. Dizertačná práca priniesla prierezový pohľad na vývoj architektonickej stránky hutníctva železa na Slovensku. Vo svojom celistvom spracovaní ponúkla nový pohľad na architektúru sledovaného sektora. Prínosom práce je systém kategorizácie stavieb historických železiarní na Slovensku podľa rozsahu spracovania železa a úrovne technologického pokroku. Na základe informácií o používanej technológii umožňuje zaradenie do kategórie a tým získanie predstavy o skladbe a štruktúre dnes už nezachovaných alebo neúplných historických areálov aj v prípade nedochovaných mapových podkladov. Predložená kategorizácia a syntéza architektonických znakov zjednodušuje proces ďalšieho výskumu architektúry železiarskych areálov, je pomôckou na definovanie kultúrnohistorických hodnôt a tak podporuje zmysel pamiatkovej ochrany tohto výrobného odvetvia.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.
Kľúčové slová: architektúra, Slovensko, výskum, dizertačná práca, FA STU, doktorandské štúdium, doktorandi