19 apríla, 2024
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Možnosti rozvoja mesta na plochách brownfields
Ing. arch. Alena Bindzárová, PhD.

Dizertačná práca Možnosti rozvoja mesta na plochách brownfields rozoberá aplikáciu nástrojov udržateľnosti na opustené miesta sídel. Zámerom je v teoretickej rovine vyhodnotiť mieru reálneho zapájania týchto princípov do politiky plánovania, do stavby mesta, do úpravy urbánneho prostredia. Cieľom je tiež poukázať na možnosti integrácie vybraných – podčiarknutých zložiek aktuálneho trendu urbanizmu; podporiť ducha ekológie, humanizácie, udržateľnosti, racionality a estetiky, ducha miesta. V úvode sú nastolené historické, spoločensko-politické, geografické súvislosti súčasného stavu krajiny, predovšetkým miest, tak ako ich súčasná produktívna a tvorivá generácia preberá od svojich predkov. V každej dostupnej literatúre s kľúčovým slovom „brownfields” (a príbuzné), nájdeme podčiarknutý termín medziodborovosť, komplikovanosť. Pozíciu témy z pohľadu urbanizmu udávame v koordinátach časového vývoja, geografickej polohy, odbornej analýzy a sociálneho života obyvateľov. Otázku recyklácie území vnútri mesta, ich efektívneho využívania a opätovného vdýchnutia života rozoberá jadro práce a následne si kladie podotázky možných aplikačných metód. Keďže práca je skôr analytickou ako experimentálnou, vlastným spôsobom ukazuje vlastnosti vybraných lokalít spoločných znakov; tými sú výrobná, prevažne priemyselná činnosť, poloha vnútri mesta (centrum – vnútorné mesto), dlhodobý stav nefunkčnosti. Metodika samotného výskumu vysvetľuje jednoduchý pohľad na vec, ktorý je komplikovaný zaužívanou nejasnosťou pojmov bez exaktných limitov. Práca čiastočne nadväzuje na podobné výskumy, ktoré sú prevažne teoreticko-filozofického rázu, v závere však rozvíja ďalšie možnosti pokračovania, rozvetvenia sa siahajúc do územného plánovania, do urbanizmu verejných priestorov, do typológie urbanizmu. Načrtáva dôležité podporné dokumenty, databázy a výskumy.

Intenzifikácia obytných súborov
Ing. arch. Karol Görner, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá možnosťami intenzifikácie existujúcich obytných súborov z obdobia hromadnej bytovej výstavby – sídlisk. Medzi obyvateľmi sídlisk ani medzi odborníkmi neexistuje dnes jednotný názor na vývoj obytnej štruktúry sídlisk. Súčasná výstavba na sídliskách je živelná, bez urbanisticko-architektonickej koncepcie, čo neprispieva ani k valorizácii štruktúry sídlisk, ani k zachovaniu ich existujúcich hodnôt. Cieľom práce bolo zmapovať aktuálny stav sídlisk, preskúmať možnosti (potenciál a limity) ich intenzifikácie pri zohľadnení a zhodnotení kľúčových faktorov z pohľadu formovania kompaktnej mestskej štruktúry a tiež spracovať výsledky formou princípov a odporúčaní na jej uplatnenie. Teoretická časť práce sa sústredí na definovanie kľúčových pojmov (intenzifikácia, obytný súbor, sídlisko) a objasňuje problematiku intenzifikácie sídlisk z pohľadu súčasných poznatkov a autorského pohľadu na problematiku. Výskumná časť analyzuje štruktúru vybraných modelových sídlisk v rámci mesta Banská Bystrica na základe autorom vypracovanej metodiky hodnotenia potenciálu pre intenzifikáciu a hľadá vzájomné vzťahy medzi hodnotenými kategóriami. Metodika práce stavia na identifikácii základných charakteristík kompaktnej mestskej štruktúry, ktoré triedi do kategórií a porovnáva s charakteristikami skúmaných sídlisk. Každému sídlisku je z pohľadu každej kategórie pridelené hodnotenie potenciálu na intenzifikáciu. Jednotlivé hodnotenia sú potom porovnávané a analyzované metódou lineárnej korelácie. Výsledky poukazujú na veľkú rôznorodosť sídlisk a na nevyhnutnosť individuálneho prístupu k nim, súčasne upozorňujú na všeobecné špecifiká štruktúry sídlisk v kontexte ich intenzifikácie s dôrazom na význam vnímania mesta ako komplexného systému. Z pohľadu výskumu sídliská disponujúce rezervami na uplatnenie rôznorodých foriem intenzifikácie môžu byť rozhodujúce pri snahe o formovanie kompaktného, udržateľného mesta.

Invazívne zásahy ako impulzy vzniku mestských priestorov
Ing. arch. René Dlesk, PhD.

Práca obsahuje tri hlavné častí: Úvod prvej časti teoreticky pojednáva o procesoch postupnej celospoločenskej premeny vplyvom špecializácie ľudských činností, ktoré v priebehu vývoja viedli k enormnému nárastu objemu špecializovaných vedomostí. Tie však vplyvom dynamicky sa meniacich spoločenských okolností nedokážeme komplexne uchopiť a vedú nás neraz k podvedomému až nebezpečnému uprednostňovaniu niektorých záujmov pred inými záujmami. Následky tohto fenoménu možno pozorovať nielen v kritickom vyhrocovaní vzťahu človeka k jeho prírodnému prostrediu, ale i v postupnej dezintegrácii a odcudzeniu mestského prostredia, ktoré nedokáže efektívne sprostredkovať rozvoj a spolupôsobenie rôznorodých sociálnych, funkčných alebo priestorových zložiek mestského života na jednom mieste. Súčasný spoločenský vývoj vytvára v našich mestách špecifické priestorové fenomény, s ktorými nedokáže tradične chápaná architektúra pracovať a jej dosah na ich formovanie, a teda na spoluvytváranie mestského prostredia sa dramaticky zmenšuje. To ešte výraznejšie prehlbuje nepriaznivý dosah týchto trendov na formálne, funkčné aj užívateľské prostredie miest. Hlavným cieľom práce je upozorniť na nevyužitý potenciál obsiahnutý v špecifických priestorových formách súčasného mesta, na označenie ktorých práca využíva všeobecný termín hostiteľské štruktúry a poukázať na niektoré možnosti ich aktivácie a reintegrácie do tkaniva mesta. Práca zavádza koncept tzv. invazívnych zásahov a definuje širšiu rovinu možných interpretácií ich významov ako iniciačných impulzov na usadenie základných foriem mestského života v hostiteľských štruktúrach a na obohatenie kvality verejných priestorov a v nich sa odohrávajúcich verejných aktivít. Pre dnešné mesto sú mimoriadne cenné tie invazívne zásahy, ktoré vznikajú ako výsledok koordinovaného prejavu spoločnej vôle užívateľov mesta, neraz mimo zavedených modelov ekonomickej efektívnosti či profitu. Práca priebežne ilustruje ich možné podoby prostredníctvom reálnych príkladov. V druhej časti práca zavádza metódu, prostredníctvom ktorej možno invazívne zásahy, ako aj širšie definované mestské zásahy, hodnotiť a prípadne porovnávať. Metóda tohto hodnotenia pozostáva z troch častí: 1. záznam vizuálnych, prípadne audiovizuálnych vlastností zásahu, 2. hodnotenie konkrétnych kvantitatívnych i kvalitatívnych parametrov, ktoré sa v invazívnych/mestských zásahoch univerzálne vyskytujú a ich zobrazenie vo forme diagramu, 3. slovný popis sumarizujúci kontext, špecifické hodnoty pozorovaných parametrov, ale aj tie vlastnosti, ktoré univerzálna časť metódy (bod 2) nie je schopná zachytiť. Uplatňovanie tejto metódy hodnotenia práca následne názorne demonštruje na príklade dvadsiatich invazívnych alebo mestských zásahov. Tretia časť je uplatnením metódy “research by design”, kde práca prostredníctvom troch konkrétnych príkladov tvorivej práce autora simuluje a ilustruje možné reálne polohy uplatnenia konceptu invazívnych zásahov v kontexte mesta. Súčasne však bližším popisom týchto príkladov prehlbuje chápanie všeobecných princípov invazívnych zásahov a poukazuje na niektoré konkrétne nástroje umožňujúce ich implementáciu.

Architektúra historických kasární na Slovensku
Ing. arch. Laura Pastoreková, PhD.

Kasárne patria z hľadiska architektúry medzi špecifické stavby, aké sa na našom území budovali v nesmierne veľkej intenzite v priebehu 19. a prvej polovice 20. storočia. V urbanistickej štruktúre mesta zaujímajú podobné postavenie a znaky ako priemyselná architektúra, svojou funkciou sa, naopak, zasa približujú prevažne k obytným a administratívnym budovám. Moderné areály kasární tak vytvárajú jedinečný stavebný organizmus s vlastným systémom fungovania. Primárnym poslaním kasární bolo ubytovanie a výcvik vojakov všeobecnej brannej služby, ktorí by v prípade ohrozenia štátu obraňovali našu krajinu. Táto situácia pretrvávala od zavedenia povinnej brannej služby v časoch niekdajšieho Rakúsko-Uhorska v roku 1868 v podstate nepretržite až do roku 2006, keď brancov vystriedala profesionálna armáda. Krátko nato, ako priestory vojenských stavieb opustili poslední z nich, zarezonovala v rámci odbornej architektonickej i laickej verejnosti otázka ich ďalšieho využitia. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v rámci svojho výskumu už síce zapísal a podrobne definoval hodnoty vybraných kasárenských stavieb prevažne z obdobia 19. storočia, v danej problematike však neexistovala práca, ktorá by sa architektúrou kasární zaoberala v širšej rovine a pomenovala by nielen jej stavebné a výtvarné hodnoty, ale definovala by aj jej charakteristické typologické znaky a historický vývoj a význam. Predkladaná dizertačná práca sa preto zameriava na výskum objektov a areálov kasární na celom území dnešného Slovenska. Vo svojej prvej časti autorka popisuje a objasňuje architektonický a historicko-spoločenský význam vojenských stavieb. Ich rozsah a vplyv na sídelnú štruktúru ďalej približuje urbanistický vývoj ôsmich najvýznamnejších slovenských posádkových miest. Zobrazuje, na základe akých kritérií lokalizoval vojenský erár svoje stavby a akým spôsobom to determinovalo stavebný vývoj miest až do dnešných čias. Tretia časť práce sústreďuje pozornosť na samotnú architektúru kasární. Objasňuje vzájomné vzťahy vnútorných priestorov, používané konštrukčné riešenia a ostatné elementy zabezpečujúce ich vznik a správne fungovanie. Výskum na záver doplňuje register vybraných účelovo postavených kasární sledovaného obdobia a popis ich súčasného stavu, čím sa dotvára základná báza poznania architektúry kasární na území Slovenska.

Kľúčové slová: FA STU, doktorandské štúdium, architektúra, doktorandi, výskum, dizertačná práca, urbanizmus