Anotácie obhájených dizertačných prác

Zmysel čistej architektúry: Obyčajnosť – každodennosť – banálnosť – v premýšľaní súčasnej architektúry
Ing. arch. Martina Nováková, MSc., PhD.

Práca sa zaoberá architektúrou, ktorá sa opiera o obyčajné, každodenné a banálne a skúma, ako je táto inšpirácia používaná a premenená v súčasnej architektonickej tvorbe. Sústreďuje sa na architektúru v nemecky hovoriacich častiach Európy v posledných dvoch desaťročiach 20. storočia, kde sa tendencia k obyčajnému prejavila najsilnejšie. Pre heterogenitu týchto prístupov a postojov neexistuje žiadne spoločné pomenovanie, avšak aj napriek tomu dosahujú tieto práce určitý druh identity. Architektúra skúmaná v tejto práci demonštruje silné uznanie miestnych podmienok, rovnako ako sebavedomý a kritický prístup k modernej avantgarde. Reaguje na túžbu po čistote, pravde a často potlačenú sociálnu a kultúrnu realitu. Najčastejšie sa prejavuje v bežných zákazkách získaných od miestnych klientov, ktoré zahŕňajú sklady, sociálne bývanie a rodinné domy v anonymnom predmestskom prostredí. Budovy, ktoré vznikli z týchto zákazok boli vedome naplnené odkazmi na ich každodennosť. Prvá časť práce sa venuje teoretickému pozadiu obyčajnosti, každodennosti a banálnosti v premýšľaní architektúry, v histórii architektúry a estetike. Dávno pred uvedenou skupinou architektov existovali umelci, architekti a teoretici, ktorí sa zaujímali o obyčajné. Táto časť práce tvorí teoretický základ pre skúmané prípadové štúdie. Nasledujúca časť skúma päť prípadových štúdií, ktoré ilustrujú spôsoby, ako je obyčajné premenené v rámci architektonického tvorivého procesu. Práca nemá v úmysle vymenovať rozdiely a porovnať tvorbu európskych architektov. Jej cieľom je namiesto toho skúmať spôsob, akým títo architekti využívajú a premieňajú každodenné, obyčajné a banálne vo svojej tvorbe. Následne sa snaží určiť, aké konkrétne motivácie riadia tieto tendencie. Aby bol tento architektonický prístup správne pochopený, práca využíva hermeneutickú metódu interpretácie. Pred snahou dospieť k záverom o skúmaných budovách, sa zameriava na ich pozadie a ich orientáciu na obyčajné. Spoločné aspekty tejto architektúry sú považované za tematicky nezávislé a sú preskúmané ako samostatne témy. Záverečná časť práce je interpretačnou esejou, ktorá objasňuje spôsob využívania obyčajného, každodenného a banálneho v tvorbe skúmaných architektov. Zameriava sa predovšetkým na tému obrazov a reality a ako je pomocou nich možné vytvoriť architektúru, ktorá je všeobecne zrozumiteľná a kontextuálne primeraná.

Bývanie pre marginalizované rómske rodiny na Slovensku
Mgr. art. Michal Sládek, PhD.

Dizertačná práca rieši komplexný problém nevyhovujúceho bývania vo vylúčených rómskych osídleniach na Slovensku z hľadiska architektonickej praxe. Sociálne vylúčenie časti Rómov a s ním spojené nevyhovujúce bývanie sú problémy, ktoré dlhodobo zaťažujú spoločnosť. V novodobej histórií Slovenska sa sociálne rozdiely len prehĺbili, situácia bývania sa v mnohých osídleniach zhoršila a v spoločnosti vzrástlo napätie a extrémizmus. Práca skúma, ako je možné reagovať na túto situáciu z pozície architekta. Kladie si dva ciele: jednak poskytnúť architektom základ-ný prehľad kontextu problematiky marginalizovaných rómskych osídlení, jednak overiť možnosti participatívneho prístupu pri navrhovaní nového bývania pre marginalizované rodiny. Prvý cieľ je dosiahnutý predstavením aktuálneho spoločenskovedného diskurzu Rómoch, používaného konceptu sociálneho vylúčenia, kultúry chudoby a pohľadu na problematiku z hľadiska ľudských práv. Práca prináša historický exkurz do formovania rómskych osídlení, vývoja obytných štruktúr a faktograficky opisuje dnešnú situáciu bývania, ako aj štátne riešenia. Umiestňuje problematiku do globálneho kontextu. Mapuje relevantné architektonické projekty bývania a skúma mieru zapojenia pri vybraných realizáciách. Demýtizuje zažité predstavy o Rómoch a prináša relevantné údaje na formulovanie riešení. Druhý cieľ napĺňa podrobný popis experimentálnej výstavby v rómskom osídlení Kojatice, ktorá bola realizovaná v úzkej spolupráci s miestnou samosprávou, neziskovou organizáciou Člověk v tísni Slovensko a Fakultou architektúry STU. Projekt bol realizovaný v rokoch 2012 – 2014 a zahŕňal terénny výskum, workshop participatívnej architektúry a dve sezóny svojpomocnej výstavby. Spolu bolo zrealizovaných šesť obytných jednotiek. Počas trvania projektu bolo organizovaných šesť workshopov pre architektov-dobrovoľníkov. Výstupy projektu potvrdzujú potenciál cieľovej skupiny podieľať sa na zlepšovaní situácie nevyhovujúceho bývania a ich schopnosť podieľať sa na návrhu aj realizácií bývania. Práca v závere prináša modelové architektonické riešenie vhodné pre svojpomocnú revitalizáciu existujúcich rómskych osídlení. Téma dizertačnej práce je nástojčivá. Aktuálny vývoj spoločenskej situácie ukazuje, že zanedbávanie problémov najslabších vrstiev obyvateľstva vedie k zvyšovaniu spoločenského napätia a podpore extrémistických skupín. Takéto napätie negatívne vplýva na celú spoločnosť a približuje hrozbu násilia. Do zvrátenia situácie je preto potrebné zapojiť všetky potenciálne sily. Výstupy dizertačnej práce konštatujú, že nevyužitý potenciál je práve v zapojení architektúry a predovšetkým v zapojení cieľovej skupiny do procesu riešenia bývania.

Písmo v kontexte architektúry
Ing. arch. Karol Trnovský, PhD.

Oblasťou výskumu je písmo v architektúre. Do predmetu nespadá korporátna identita, reklamná komunikácia a systémy s výhradným účelom navigovať. Hlavným zameraním sú písmové znaky, ktoré získavajú v architektonickom prostredí aj ďalší tvorivý a výrazový rozmer. Neplnia len primárne úlohy, ale majú dôležité postavenie vo finálnom vzhľade architektonického diela. Práca popisuje súvislosti medzi architektúrou a latinským písmom od doby jeho vzniku cez významné historické obdobia. Detailnejšie mapuje vzťah písma a architektúry v jednotlivých smeroch 20. storočia a v tvorbe súčasných architektov, architektonických ateliérov.

Dizajn a kultúra vnútorného prostredia: Vývoj bytového interiéru so zameraním na dizajn nábytku z konca 50. a začiatku 70. rokov 20. storočia na Slovensku
Mgr. Katarína Trnovská, ArtD.

Cieľom tejto dizertačnej prace je zhrnúť problematiku bytového interiéru a najmä dizajnu nábytku obdobia konca 50. a začiatku 70. rokov 20. storočia. Tato práca sa ďalej zameriava na vývoj povojnového bývania v Československu v širšom kultúrnom a ekonomickom kontexte a hodnotí úroveň nábytku vyrábaného národnými nábytkárskymi podnikmi na Slovensku. Text taktiež analyzuje faktory determinujúce tvaroslovie a úroveň bytového zariadenia prostredníctvom tvorby vybraných dizajnérov Viktora Holešťáka-Holubára Františka Jiráka Magdy Sépovej, Jána Šima-Svrčeka a Jiřího Petřivého.

„Zdravý” dizajn v procese tvorby interiéru: Moderné materiály pre interiéry kancelárskych pracovísk
Ing. arch. Ľubica Fábri, ArtD.

Úvodná časť dizertačnej práce Zdravý dizajn v procese tvorby interiéru Moderné materiály pre interiéry kancelárskych pracovísk sa zaoberá súčasnými zmenami kancelárskej práce, spôsobenými vývojom nových technológií, efektívnejšími metódami práce a nárastom komunikácie v pracovných procesoch. V súhrne základných materiálnych a nehmotných činiteľov tvorby interiéru kancelárskych pracovísk sa práca sústreďuje na ohraničujúce plochy vnútorných priestorov a na súvis moderných materiálov so zdravím ovzduším v interiéroch, ako aj ich na ich vlastnosti, ktoré umožňujú saturovať niektoré dôležité a špecifické požiadavky na riešenie interiérov kancelárskych pracovísk. Po rozbore materiálových možností na stvárnenie jednotlivých typov ohraničujúcich plôch a kritérií, ktoré sa zohľadňujú pri výbere na tvorbu interiérov, sú zhodnotené základné skupiny materiálov (rodiny materiálov podľa matériO Paris) z hľadiska ich praktického využitia pri realizácii interiéru súčasných kancelárskych pracovísk. Z výskumnej časti, ktorá bola vykonaná osobnými návštevami 50 rôznych kancelárskych pracovísk v rokoch 2008 až 2015 a zároveň metódou verbálnych výpovedí vyplýva, že jedným z najmarkantnejších nedostatkov súčasných kancelárskych pracovísk v SR z pohľadu zdravého dizajnu priestoru je zlý akustický komfort a pociťovanie nekomfortného ovzdušia. V priestoroch sa používa značné množstvo tvrdých plôch, ktoré odrážajú zvuk a intenzita a frekvencia rôznych zvukov na pracoviskách sa zvyšuje z dôvodu využívania moderných komunikačných zariadení a ostatného technického vybavenia kancelárií. V nadväznosti na závery výskumnej časti bola v rámci praktickej časti dizertačnej práce navrhnutá štúdia jednoduchého interiérového prvku s absorpčnými akustickými vlastnosťami, na ktorý bola ako základný materiál použitá vlnená plsť. V praktickej časti sú zhrnuté základné postupy práce na návrhu, ako technické údaje o navrhnutom prvku, vrátane skíc a fotografií dvoch pracovných prototypov. Súčasťou praktickej časti sú krátko zhrnuté poznatky o histórii výroby plsti a využití netkaných textílií v súčasnosti. Ako sekundárny produkt praktickej časti bola vytvorená banka dát, kolekcia vybraných inovatívnych materiálov vhodných na použitie v interiéroch kancelárskych pracovísk. Jej možné aplikácie sú hlavne v oblasti celoživotného vzdelávania o moderných materiáloch. Sústredené údaje môžu byť cenným zdrojom informácií pre architektov, dizajnérov, realizátorov a investorov interiérov kancelárskych pracovísk, ako aj študentov a pedagógov príslušných odborov. V závere dizertačnej práce je vyslovený pred-poklad, že v blízkej budúcnosti nastanú zásadné zmeny dizajnérskej profesie vzhľadom na naliehavú potrebu riešení pálčivých globálnych problémov ako je, okrem iných, plytvanie surovinovými zdrojmi v kontexte s mnohými modernými materiálmi.

Uplatnenie kópie ako špecifickej metódy prezentácie zaniknutých kultúrno-historických hodnôt historickej architektúry
Ing. arch. Barbora Vachová, PhD.

Kópia ako metóda obnovy zaniknutých historických javov sa v posledných rokoch vyskytuje omnoho častejšie ako bolo obvyklé. Vo všeobecnosti môžeme sledovať určitú zmenu postojov k tejto metóde aj v odborných kruhoch. Jej nesporný význam spočíva v rehabilitácii kultúrnej a národnej identity, ktorá utrpela straty v podobe násilného zániku hmotného kultúrneho dedičstva či už v dôsledku vojny, ozbrojeného konfliktu alebo živelnej katastrofy, a v posledných rokoch hlavne v dôsledku teroristických útokov. V rámci analýzy súčasného vedeckého poznania sme objasnili terminológiu spojenú s predmetom práce. Ďalej sme sa zamerali na objasnenie vývoja tejto metódy, ktorá sa sformovala na pozadí doplnkov antických umeleckých diel v 18. storočí a následne prerástla do použitia v rámci obnovy architektonických pamiatok až do purizmu a hypotetických rekonštrukcií na prelome 19. a 20. storočia. Od tohoto smeru sa v teoretickej rovine vymedzila na začiatku 20. storočia, v praktickej rovine ju môžeme sledovať najmä po obdobiach svetových vojen, kedy boli hmotné straty na architektonickom dedičstve najvýraznejšie a bolo nevyhnutné pristúpiť k náprave či už v rovine sociálnej a psychologickej alebo kultúrno-spoločenskej. Všeobecná potreba zadefinovať túto metódu sa prejavila aj v medzinárodných dokumentoch, kde sa postupne zo všeobecných ustanovení vyšpecifikovali dokumenty zaoberajúce sa rekonštrukciou zaniknutých objektov. Výskumná časť je ťažiskovo zameraná na analýzu už zrealizovaných kópii. Na základe posúdenia objektívnych kritérií definujeme, ako vplýva materiál, povrchová úprava a spôsob zániku na voľbu tejto metódy. Na základe subjektívnych kritérií hodnotíme mieru prenesenia hodnôt z pôvodného objektu na jeho kópiu, čo nám definuje slabé a silné stránky tejto metódy. V rámci analýzy prípadových štúdií sme posúdili ich autenticitu, preto že sa jedná o jedno z hlavných kritérií posudzovania obnovy pri zápise objektov do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. V druhej časti sme porovnali metódu kópie s niektorými vybranými metódami obnovy na základe porovnania miery prenosu hodnôt, na základe čoho sme definovali ich prínos. Následne sme realizovali modelovú štúdiu obnovy zaniknutej veže v rámci ateliérových zadaní, kde študenti rehabilitovali zaniknutý jav na základe nimi zvolenej metódy obnovy, čím sme získali viacero pohľadov na riešenie takejto problematiky. V závere výskumu sme zosumarizovali, silné a slabé stránky použitia kópie aj voči iným metódam, tiež sme potvrdili hypotézu stanovenú v úvode. Tiež sme stanovili postupy pre voľbu tejto metódy a zásady jej použitia Obnova architektonického dedičstva.

Nadbytočné kostoly a veľké kaplnky kresťanských cirkví na Slovensku
Ing. arch. Róbert Erdélyi, PhD.

Situácia naprieč Európou a demografické trendy nám poskytujú predstavu budúceho vývoja už existujúceho problému nedostatočného využívania, opúšťania a následnej nadbytočnosti kostolov a veľkých kaplniek v našej krajine. Možné straty budú nezvratné a budú mať priamy dopad na naše hmotné aj nehmotné kultúrne dedičstvo, pretože sakrálne pamiatky sú integrálnou súčasťou lokálnej aj regionálnej identity a tvoria základňu pre porozumenie a pochopenie našej kultúry a histórie. Ukazuje sa, že problém opúšťania sakrálnych stavieb na Slovensku doteraz neexistoval, pretože nebol pomenovaný a sledovaný. V rámci definície problému sme po analýze zahraničnej praxe a stavu vedeckého poznania upresnili a stanovili terminológiu spojenú s predmetom práce a stanovili kritériá pre sledovanie stavu využívania fondu bohoslužobných objektov. Zamerali sme sa aj na analýzu súčasného stavu vybraného regiónu a jeho príčin, prameniacich v historickom vývoji posledných cca 150 rokov. Prehľadom vybraných zahraničných prístupov k problému nevyužívaných kostolov a kaplniek a ich komparáciou a aplikáciou na naše prostredie sme vybrali niekoľko postupov, ktoré majú potenciál na úspešné použitie v našich podmienkach. Následne sme stanovili metodiku a určili relevantné kategórie sledovaných údajov pre účely pasportizácie bohoslužobných objektov s dôrazom na ich využívanie. Výskumná časť práce je ťažiskovo zameraná na terénny výskum, vytypovanie objektov, spadajúcich do jednej zo sledovaných kategórií, definovaných v úvode a následný zber údajov pre pasporty týchto objektov. Zozbierané dáta sme kvantitatívne vyhodnotili a vyvodili závery pre ďalšie postupy. Následne sme sa zamerali na pomenovanie východísk pre záchranu takýchto objektov a ich aplikáciu na pomery sledovaného územia s prihliadnutím na skúsenosti z praxe záchrany takto ohrozených objektov. Aplikáciou poznatkov a teoretických predpokladov je rozbor modelových príkladov a ideovoteoretických štúdií využitia opúšťaných bohoslužobných objektov so zameraním najmä na ich fyzickú záchranu, udržateľnosť a akceptovateľnosť riešení, vyžadujúcich kompromisný prístup všetkých zainteresovaných strán . Po zhodnotení všetkých čiastkových vstupov výskumnej práce sme zhrnuli poznatky do všeobecných odporúčaní pre legislatívne úpravy, postupy orgánov štátnej správy a samosprávy, ako aj odporúčaní pre samotné cirkvi ako väčšinových vlastníkov a správcov takýchto objektov.

Komunikačný dizajn ako nástroj prezentácie regiónu
Mgr. art. Martina Jánošdeáková, ArtD.

Práca sa zaoberá prezentáciou kultúry, konkrétne divadelného umenia v súčasnom období stupňujúceho sa nezáujmu o toto umenie a načrtáva možnosť riešenia tohto problému v podmienkach Štátneho divadla Košice a Festivalu divadiel strednej Európy, kde autor pracuje vyše 9 rokov ako externý dizajnér. Práca sa zaoberá najprv komunikačným dizajnom vo vybraných divadelných inštitúciách na Slovensku i v zahraničí, kde si všíma pozitívne príklady slúžiace ako inšpirácia pre vlastné riešenie, ale aj negatívne príklady ukazujúce rozsah a hĺbku daného problému.

V ďalšej časti sa zaoberá manažmentom divadla z pohľadu grafického dizajnéra, prináša prehľad informácií z oblasti marketingu, ktoré môžu slúžiť pre rozšírenie poľa pôsobnosti dizajnéra od klasického divadelného plagátu, po riešenie propagácie divadla ako celkového problému. V nasledujúcej časti sa zaoberám praktickým výskumom zameraným na návštevníkov divadla, ale aj popredných tvorcov divadla a ich postojov k tejto téme (ankety, rozhovory). Na základe získaných informácií zo zmapovaných divadelných inštitúcií, marketingu divadla a výsledkov ankiet so zohľadnením lokálnych fenoménov divadla (štátna inštitúcia, problematickosť zmien) a festivalu, formujem vlastný projekt klubu divadelne závislých, Theatre addict a jeho jednotlivých nástrojov ako printové produkty, web stránka, aplikácia, sociálne siete, obchod Divadelná shopa, ale aj vizuálnu komunikáciu Festivalu divadiel strednej Európy so zohľadnením a využitím jeho projektu Theatre addict. Tento projekt pristupuje jedinečným spôsobom k modernému divákovi, podáva mu zaujímavé informácie zo sveta divadla, necháva mu priestor pre jeho vlastné vyjadrenie názoru, posmeľuje ho v jeho osobnom raste a je tak obojstranne prospešným nástrojom budujúcim aj lepší imidž divadla, zdôrazňujúcim nevyhnutnosť tohto umenia v modernej spoločnosti plnej násilia a neznášanlivosti, ale aj nástrojom umožňujúcim divadlu poznať názor a postoj diváka. Práca tak ponúka potrebné podnety nielen pre výučbu tejto problematiky na školách, ale taktiež pre zlepšenie vzťahu objednávateľ organizátor divadla a dizajnér v praxi.

Kľúčové slová: výskum, dizertačná práca, dizajn, FA STU, doktorandské štúdium, architektúra, doktorandi