Interiérový dizajn ako terapia. Personalizácia bytového interiéru z hľadiska jeho dimenzií
Mgr. art. Adriána Hofbauerová, ArtD.
Hlavnou témou dizertačnej práce je environmentálny dizajn – interiérový dizajn ako terapia a jeho význam pri personalizácii bývania ako nástroja optimálneho nastavenia dimenzií bytového interiéru s cieľom pozitívne ovplyvniť plnohodnotný a komfortný život. Zaoberá sa uplatnením poznatkov z interdisciplinárnych vedných oblastí v interiérovej tvorbe ako environmentálnej terapie. Práca má rozsah 6,65 autorského hárka a je rozdelená do 14 kapitol. Predstavuje kontext premien dimenzií bývania vo vzťahu k zmenám v spoločnosti aj osobnosti jednotlivca. Opiera sa o klasické i moderné interpretácie neuroergonómie, psychológie a sociológie v tvorbe obytného prostredia. Zdôrazňuje potrebu individuálneho prístupu a personalizácie nastavenia dimenzií bytového interiéru pre uspokojenie fyzických, psychických i sociálnych potrieb užívateľa. Formovanie teoretického základu tvoria kapitoly 3, 6 a 7. Kapitola 3 uvádza aktuálny stav poznatkov v oblasti environmentálneho dizajnu. Kapitola 6 definuje bytový interiér z hľadiska jeho dimenzií. Dokumentuje objektívnu kvalitu bývania a poukazuje na aktuálne vysoký dopyt po modernom bývaní. Ponúka obraz nepostačujúceho množstva (typizovaných) bytov a možnosť ovplyvniť tvorbu nových (personalizovaných) bytov. Kapitola 7 uvádza systematizáciu personalizácie bytového interiéru z hľadiska jeho dimenzií, kde aplikuje princípy environmentálneho dizajnu a spôsoby uplatnenia subjektívnych faktorov ovplyvňujúcich komfort bývania do procesu personalizácie. Kapitoly 8, 9 a 10 sa venujú vlastnému výskumu. Predstavujú sociologickú sondu do bytových interiérov i do životov najpočetnejšej skupiny slovenskej populácie s aktuálne najvyššou potrebou bývania. Analyzujú dimenzie bytového interiéru pre túto cieľovú skupinu z hľadiska veľkosti obytnej plochy, priestorovej skladby interiéru, možností na vykonávanie činností spojených so zdravým životným štýlom. Hodnotia variabilnosť vnútorného dispozičného riešenia a ich možnosti aplikácie subjektívnych potrieb komfortu. Z výsledkov behaviorálneho výskumu sú odvodené konkrétne odporúčania pre optimálne nastavenie dimenzií bytového interiéru sledovanej cieľovej skupiny, ktoré sú súčasne vymedzením spodnej hranice únosného bývania zabezpečujúceho plnohodnotný život. Osobitná kapitola je venovaná sérii prípadových štúdií na overenie prínosu zmien prostredníctvom personalizácie dimenzií bývania. Pochopenie spôsobu premeny v nastavení priestorovej skladby interiéru a jeho kauzálne vzťahy majú vysokú výpovednú hodnotu. Vízia uplatnenia a princípy personalizácie bytového interiéru z hľadiska jeho dimenzií sú predstavené v záverečnej kapitole.
- Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Dizajn
- Publikácia je dostupná online tu: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=221B49BB1236904F3BA4F161391E&seo=CRZP-detail-kniha
Urbanistické koncepcie a územné plánovanie v Košiciach 20. storočia
Ing. arch. Ján Sekan, PhD.
Dizertačná práca je prvým podrobnejším zhrnutím vývoja urbanistickej tvorby pre Košice. Venuje sa histórii tvorby urbanistických koncepcií Košíc v 20. storočí. Prezentované plány boli pozbierané z rôznych archívov a múzeí na Slovensku a v Česku, ako aj zo súkromných zbierok v Košiciach. Použili sa aj dobové časopisecké a knižné publikácie. Materiál, ktorý je roztrúsený na rozličných miestach a ktorého časť je roztratená a časť doteraz nebola vôbec známa, spája do súvislého príbehu vývoja urbanizmu v Košiciach. Predstavuje predovšetkým jednotlivé plány zaoberajúce sa celým mestom. Následne stvárňuje plány zaoberajúce sa menšími územiami. Ide o podrobné plány rôznorodých úrovní alebo iba štúdie či súťažné návrhy. Kým v kategórii celomestských koncepcií sa preskúmali všetky plány 20. storočia, z podrobných, čiastkových sme vybrali len tie, ktoré považujeme za najcharakteristickejšie pre dané obdobie, alebo tie, ktoré sú zaujímavé z iného hľadiska, prípadne boli doteraz neznáme. Takisto skúma ďalší regulačný nástroj, ktorý tvorí stavebný štatút mesta a legislatívne pomery jednotlivých období. Práca sa zaoberá aj predchádzajúcimi obdobiami, najmä 19. storočím. V 20. storočí predstavuje prvý pokus o vytvorenie plánu súťaž v roku 1917. Viedla k spracovaniu regulačného plánu Košíc, ktorého autormi boli budapeštianski architekti László Warga a Jenő Lechner. Plán počítal s veľkým nárastom obyvateľstva, rozvojom priemyslu. Jeho výtvarnú stránku ovplyvnilo najmä učenie Camilla Sitteho. Plán však ostal nedotiahnutý pre zmenu štátoprávneho usporiadania. Tento predbežný plán sa v čase 1. ČSR dodržiaval len čiastočne. Ďalším pokusom bol regulačný plán pražského architekta Josefa Chochola. Plán aplikoval moderný prístup plánovania, sústreďujúci sa na vytvorenie logických funkčných väzieb a na komplexné fungovanie mesta so zohľadnením moderných foriem výstavby a dopravy. Kvôli prvej viedenskej arbitráži ostal znovu nedotiahnutý. Obdobie 2. svetovej vojny neprinieslo nijakú koncepciu, po nej v tradícii funkcionalizmu vytvoril nový návrh Bohuslav Fuchs. Nastupujúci komunistický režim však jeho prácu neprijal. Namiesto nej na začiatku päťdesiatych rokov vytvorili v duchu socialistického realizmu nový plán architekti František Kočí a Jiří Hrůza. Po stalinskom období sa vracia naspäť duch modernizmu a v pláne šesťdesiatych rokov architektov Milana Hladkého, Jána Kurču a Ivana Bányaiho sa sa prinavracajú aj nosné myšlienky Fuchsovho plánu. Funkčné aj formálne charakteristiky určujú tézy Aténskej charty a spriemyselnené stavebníctvo. Normalizačné obdobie sprevádzal od začiatku sedemdesiatych rokov územný plán „Veľkých Košíc“ architektky Vlasty Michalcovej. Dodnes platný plán charakterizuje myšlienková stagnácia a po zistení nemožnosti realizácie základnej myšlienky Michalcovej plánu dosiaľ trvajúca improvizácia.
- Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra
- Publikácia je dostupná online tu: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=6F29251F586C1375F28BC06FCFAF&seo=CRZP-detail-kniha
Subjektivita virtuálnej architektúry
MArch Ing. arch. Roman Hajtmanek
Schopnosť výpočtovej techniky zaznamenávať a spracúvať veľké dáta mení tvár výpočtového navrhovania. Technológia odzrkadľuje virtuálne realitu lepšie ako kedykoľvek predtým, v nadmerných rozlíšeniach. Virtuálny priestor tak tvorí individualizované rozhranie integrujúce svojho používateľa do jeho prostredia. Spolu so zlepšením zobrazovacích nástrojov virtuálnej reality tak možno sledovať a zaznamenávať subjektívne vnímanie a správanie používateľa v tomto priestore. Práca sa tak ďalej zaoberá vzťahom medzi virtuálnou realitou a vnímaním reálneho priestoru. Tento vzťah sa skúma vo viacerých experimentoch, ktoré sa venujú zberu používateľských dát vo virtuálnej realite a zachycujú tento vzťah pomocou rozličných modelov. Výsledkom experimentálneho výskumu je tak vyjadrenie tohto vzťahu pomocou modelu strojového učenia, ktorý možno následne použiť ako evalvačný nástroj pri architektonickej tvorbe z hľadiska predikcie vnímania priestoru jeho budúcimi používateľmi. Technológia umelej inteligencie je momentálne aktuálna vo všetkých vedných odboroch a mení náš systém poznávania. Výskum v tomto smere tak odkrýva potenciál tejto technológie a ďalšie možnosti jej využitia v odbore architektúry.
- Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra
- Publikácia je dostupná online tu: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=A4CA3C451D400D4BD23C653141D1&seo=CRZP-detail-kniha