Anotácie obhájených dizertačných prác

Tradícia v kontexte dizajnu
Mgr. art. Zuzana Labudová, ArtD.

Cieľom dizertačnej práce bolo špecifikovať význam tradície v kontexte dizajnu. Práca pojednáva o tradícii v širších súvislostiach. Opisuje vývoj v spoločnosti, ktorý ovplyvnil vnímanie minulosti a tradície. Venuje sa identite, nostalgii a móde. Ďalej pojednáva o vzťahu tradície a dizajnu, tradície a inovácie. Práca je rozdelená, okrem úvodu a záveru, do ôsmich kapitol. Tri úvodné kapitoly definujú cieľ práce, metodiku a prinášajú prehľad dostupnej literatúry. Štvrtá kapitola sa zaoberá vymedzením pojmu tradícia v spoločnosti. Piata kapitola mapuje vývoj v spoločnosti od tradičnej po modernú. Šiesta kapitola aplikuje získané poznatky na oblasť dizajnu. Siedma kapitola je venovaná analýze toho, ako ľudia vnímajú predmety, ktoré rôznym spôsobom pracujú s tradíciou. Pri výskume bola využitá metóda sémantického diferenciálu. ôsma kapitola je orientovaná prakticky. Venuje sa návrhu produktu, konkrétne, spoločenskej stolovej hre (suveníru) na motívy slovenských kalendárnych obyčají.

Fenomén kultúrnej identity v procese kultúrne udržateľného rozvoja (aplikácia na historických štruktúrach tradičného typu)
Ing. arch. Erika Foltinová, PhD.

Súčasné globalizačné trendy sú príčinou, že otázky identity, kultúry, tradície či udržateľného spôsobu života sú čoraz viac diskutovanými, a to najmä na poli architektúry. Všeobecná nespokojnosť so stratou identity a následne potreba hľadania koreňov je spájaná s prostredím v mestách, najmä s ich architektúrou. Architektúra a identita tak dostávajú multidisciplinárny ráz. Ako kultúrny fenomén je architektúra nositeľom silných odkazov podieľajúcich sa na tvorbe kultúrnej identity. Je jedným z determinantov orientácie a identifikácie sa človeka v priestore. Hoci sa identita lokalít mení, môže byť posilnená jej užívateľmi. Rešpekt k existujúcemu kontextu (nielen architektonickému) sa stáva východiskovým bodom návrhu, lebo je potrebné poznať históriu vzniku danej lokality a dôvody vzniku zástavby. Ústredným motívom dizertačnej práce je zachovanie kontinuity kultúrnych vrstiev, prepojenie existujúceho s novým, pričom ťažisko spočíva v historických architektonicko-urbanistických štruktúrach. Hlavným cieľom práce je snaha špecifikovať proces tvorby kultúrnej identity a definovať, ako a čím je deštruovaná a ako ju možno podporiť. Princíp je aplikovaný na území bratislavského južného Podhradia, kde prostredníctvom rôznych variantov skúmame možné prístupy k definovaniu identity.

Tvorivosť v procese prezentácie architektonického dedičstva
Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD.

Architektonické dedičstvo na Slovensku má nesporný význam pri budovaní kultúrnej a národnej identity. Jeho ochrana a prezentácia je preto podporená legislatívnym systémom. Dizertačná práca sa zaoberá úlohou architekta v procese prezentácie architektonického dedičstva. V analytickej časti práce je definovaný proces prezentácie architektonického dedičstva – jeho legislatívny rámec, fázy a ťažiskové pozície, ktoré majú najväčší vplyv na jeho výsledok. V tomto kontexte je skúmaná aj otázka tvorivosti. Ďalej sa práca venuje východiskám a nástrojom prezentácie architektonického dedičstva – analyzuje navrhované nové zásahy podľa ich cieľa, voľbu metódy pamiatkovej obnovy v závislosti od pamiatkovej hodnoty a od navrhovanej funkcie. Štvrtá kapitola je venovaná návrhu prezentácie architektonického dedičstva – definuje materiál a formu ako zložky nových prvkov a analyzuje možnosti ich kombinácie v tvorivom procese pre dosiahnutie požadovaného výsledku. Vyjadruje sa k štýlovosti a k hodnoteniu celkového návrhu prezentácie architektonického dedičstva. Vo výskumnej časti sa práca ťažiskovo zaoberá prítomnosťou architekta ako projektanta v procese prezentácie architektonického dedičstva na území Slovenska vo vymedzenom období od roku 2002, keď vstúpil do platnosti zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Hlavným zdrojom informácií je Vyhodnotenie ukončených akcií obnovy NKP, ktoré každoročne spracúvajú jednotlivé krajské pamiatkové úrady. Výskum analyzuje, pri akom type nových zásahov bol prítomný architekt a jeho úlohu pri prezentácii architektonického dedičstva. Šiesta kapitola analyzuje slabé stránky v praxi procesu prezentácie architektonického dedičstva. Ako metódu výskumu používa štruktúrovaný rozhovor „face-to-face“ s cielene vybranými respondentmi z rôznych pozícií v procese a verejnú diskusiu. Siedma kapitola je venovaná hodnoteniu realizovaných návrhov prezentácie architektonického dedičstva a otázke súťaže ako garancie kvality návrhu. ôsma kapitola ilustruje možné tvorivé prístupy architekta k prezentácii architektonického dedičstva na konkrétnych príkladoch a deviata kapitola uvádza príklad výskumu prostredníctvom návrhu prezentácie architektonického dedičstva. V závere práce sú zhrnuté výsledky výskumu ako overenie hypotéz stanovených v úvode.

Architektonické dedičstvo objektov elektrární na Slovensku
Ing. arch. Katarína Šimončičová, PhD.

Priemyselné dedičstvo je svedkom civilizačného prelomu, takého významného, že ho nazývame revolúciou. Architektonické dedičstvo objektov elektrární manifestuje prechod k dobe elektrickej. Elektrárne, ako nový typologický druh boli výzvou pre inžinierov aj pre architektov, ktorí sa snažili o symbiózu medzi špičkovou technologickou realizáciou a estetickosťou architektúry. Výsledkom je pestrá paleta architektonických prejavov objektov elektrární. Napriek tomu sa na Slovensku výsledky predošlých generácií z oblasti priemyselnej produkcie zväčša prehliadajú, nedoceňujú až zaznávajú. Architektúra priemyselného dedičstva ako relatívne mladá stavebná vrstva je zraniteľná a ohrozená. Bohatstvo dedičstva elektrární je nepoznané, jeho architektúre sa doteraz venovala malá pozornosť, čím zdanlivo stráca na význame. Výskum dizertačnej práce je preto zameraný na zmapovanie prvotných objektov elektrární postavených na území Slovenska a identifikáciu ich architektonických charakteristík. Súčasťou práce je inventarizácia a chronologizácia elektrární, ktorých výstupom je tabuľková databáza obsahujúca základné údaje o predmetom vymedzených objektoch. Práca ďalej zaznamenáva vývojový rad elektrární v historickom priereze a ich stavebný vývoj. Súčasťou práce bola podrobnejšia dokumentácia vybraných objektov elektrární prostredníctvom archívneho a terénneho výskumu a so zaznamenaním výsledkov do dokumentačných kariet. Syntézou nadobudnutých poznatkov a komparáciou jednotlivých objektov boli hľadané závery identifikujúce architektonické charakteristiky elektrární. Zo zachovaných objektov elektrární bol urobený výber a najlepšie diela boli navrhnuté na zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Procesom výskumu bola overovaná postupnosť krokov, ktorá bola spracovaná do metodiky dokumentácie elektrární. Pre potreby práce bola ďalej vytvorená systémová štruktúra dokumentácie architektúry elektrární.

Regenerácia nábreží – na príklade mesta Trenčín
Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD.

Ako regenerovať prostredie nábreží na kvalitné mestské priestory dostupné pre peších? Tak znie jedna z kľúčových problémových otázok výskumu dizertačnej práce Regenerácia nábreží – na príklade mesta Trenčín. Primárnym cieľom práce je hľadať strategický rámec komplexnej regenerácie nábreží. Pri napĺňaní tohto cieľa zužujeme výskum na rozsah vývojovej štúdie Centrálnej mestskej zóny Trenčín. Hlbšia štrukturalizácia problému rozdeľuje výskum do troch výskumných rovín (teoretická, praktická a experimentálna). V teoretickej rovine mapujeme príklady zo zahraničia, využívame metódu analýzy a syntézy, ktorá je v praxi dopĺňaná metódami Research by design a Research by action. Experimentálna rovina generuje novú metódu plánovacích vychádzok Urban walk s cieľom mapovať aktivity vo verejných priestoroch nábreží. V rámci spolupráce Fakulty architektúry STU Bratislava a samosprávy mesta Trenčín sa podieľame na dlhodobom regeneračnom procese nábreží CMZ Trenčín. Integrálnu súčasť procesu tvorí participatívna výskumná línia projektu Trenčín si Ty. Mapuje základné požiadavky verejnosti, komunít a expertov na interdisciplinárnej úrovni. Výsledkom projektu je naštartovanie viacvrstvovej participácie v rámci dlhodobej stratégie mesta. Aktívnou účasťou v pracovnom tíme sa podieľame na formovaní hlavných stratégií procesu, definovaní zadania a na vyhodnocovaní medzinárodnej súťaže Trenčín – mesto na rieke. Počas tvorby zadania overujeme existujúce a generujeme nové nástroje regenerácie. Na základe poznatkov z doterajšieho výskumu definujeme problematické aspekty regenerácie nábreží, ktoré mapujú súčasný stav a vplyv výsledkov súťaže na územie CMZ Trenčín. V diskusii ponúkame zovšeobecnenie našich konštatovaní s možnosťami aplikácie poznatkov v rôznych oblastiach.

Priemyselné dedičstvo a edukačný polygón
Ing. arch. Vladimír Hain, PhD.

Problematika zachovania, respektíve nového využitia priemyselného dedičstva je už dlhšie celosvetovo aktuálna téma a hoci je v odborných kruhoch pomerne často diskutovaná, prevláda názor, že vôbec nebola vyčerpaná. Priemyselné dedičstvo predstavuje jeden z najdôležitejších záznamov rozvoja miest a obcí i celej ľudskej civilizácie. Monumentálne priemyselné stavby reflektujú neobyčajný technicko-hospodársky rozmach doby, pokrok vedy a techniky v posledných dvoch storočiach. Aj po zániku pôvodnej funkcie sa svojou architektúrou naďalej výrazne podieľajú na atmosfére každého mesta. Industriálne závody na Slovensku boli pôvodne situované zvyčajne mimo mestských centier. V dôsledku rapídnej urbanizácie, sa postupne staré priemyselné štruktúry ocitli uprostred obytných oblastí, pre ktoré sa stali komplexným multidisciplinárnym a multikriteriálnym problémom. Takýto problem môže mať zásadný vplyv na spoločnosť, a to na makro, mezo i mikro úrovni, ako aj na kvalitu budúceho života človeka a prírody. V rámci dynamického procesu vývoja architektonickej a urbanistickej praxe v tejto oblasti je preto nevyhnutná integrácia výskumu z čo najširšieho spektra existujúcich vedných disciplín, ktoré aktívne vstupujú do procesov starostlivosti o priemyselné dedičstvo. Dizertačná práca Priemyselné dedičstvo a edukačný polygón je zameraná na prehlbovanie možností spolupráce medzi výskumom v oblasti obnovy priemyselného dedičstva a architektonickou praxou. Zaoberá sa identifikovanými kľúčovými faktormi, ktoré podmieňujúco ovplyvňujú kvalitu a efektívnosť architektonickej tvorby v rámci multidisciplinárnej spolupráce pri procese obnovy, ako aj možnosťami transferu výsledkov výskumu priemyselného dedičstva z doteraz izolovane pôsobiacich vedných odborov. Edukačný polygón je tu použitý ako prostriedok na identifikáciu potenciálu priemyselného dedičstva, ktorý súčasne slúži ako účinná pomôcka – komunikačný a edukačný nástroj – v celej šírke procesu. Pre tento účel skúma príklady a overovacie štúdie na základe ktorých ponúka ideový model riešenia. Účinnosť použitých postupov systému edukačný polygón (EP) bola overovaná v rámci projektu Rekonštrukcia starej elektrárne v Piešťanoch. Výsledky sú dôkazom, že s využitím postupov transdisciplinárnej spolupráce je možné sa o priemyselnom dedičstve nielen efektívne učiť, ale súčasne objavovať nové hodnoty a možnosti architektonického navrhovania. Paralelným prínosom uplatnenia EP je kontinuálne vzdelávanie širokej verejnosti, úspešné oživenie priemyselného dedičstva a aktívny rozvoj mesta v duchu lokálnej kultúrnej diverzity.

Urbanistické aspekty transformácie priemyselných areálov
Ing. arch. Zuzana Haburajová Kepičová, PhD.

Priemyselné areály v sídle vytvárajú kultúrny odkaz industriálnej éry a významne sa podieľajú na formovaní obrazu mesta. Opustené alebo neefektívne využívané zóny majú výrazný negatívny vplyv na blízke okolie, následne na celé sídlo a v prípade rozsiahlych areálov môže byť negatívny dosah prítomný až na regionálnej úrovni. V krajinách Európskej únie je k dispozícii široké spektrum aktuálnych poznatkov, skúseností, legislatívnych opatrení a stratégií v rámci problematiky regenerácie opustených alebo neefektívne využívaných priemyselných zón. Do popredia sa dostávajú otázky súvisiace so spôsobom optimálneho a efektívneho zhodnocovania týchto území. Výsledky rôznych výskumov a štúdií sa zhodujú v tvrdení, že k optimálnemu riešeniu nemožno dospieť preberaním realizovaných vzorov – optimálna realizácia v jednom sídle nebude rovnako efektívna v žiadnom inom sídle, pretože špecifické podmienky sú vždy zastúpené v rôznom zložení a pomere. Za každých okolností je nevyhnutné hľadať jedinečné riešenie, ktoré vychádza z dôkladnej analýzy, poznania problémov, limitov a potenciálu v kontexte sídelnej štruktúry, prípadne celého regiónu. Vzhľadom na komplexnosť problému nemožno všetky súvisiace kritériá vyhodnotiť štandardne využívanou grafickou analýzou (napr. aspekty ekonomické, ekologické, kultúrne, sociálne). Teoretická časť výskumu sa zaoberá predovšetkým stanovením komplexného spektra urbanistických aspektov, ktoré je nevyhnutné dôkladne posúdiť, aby bolo možné následne objektívne rozhodnúť o novom – efektívnom využití priemyselných areálov. Praktická časť výskumu predstavuje overenie definovaného rámca urbanistických aspektov na vybranom príklade mesta Snina s areálom bývalého závodu ťažkého strojárstva Vihorlat Snina. Analýza na úrovni sídla definuje problémy, limity a potenciál jednotlivých zón a zoskupení, chýbajúce funkčné zložky v meste a iné parametre. Vyhodnotenie vybraných aspektov na úrovni areálu poukazuje na špecifické problémy v bývalej priemyselnej zóne. Súčasne definuje potenciál danej lokality v sídelnej štruktúre, ako aj možnosti prípustného a neprípustného funkčného využitia. Podkladom na spracovanie praktickej časti sú grafické analýzy a dotazníkový prieskum, ktoré sú obsiahnuté v prílohách práce.

Aplikácia nových materiálov pri konverzii vybraných objektov elektrární na príklade použitia aerogélov pri obnove tehlových priečelí
Ing. arch. Michal Ganobjak, PhD.

Dizertačná práca rieši v súčasnosti aktuálny problém pamiatkovej praxe, keď adaptačné úpravy historickej architektúry vyvolané zmenou funkcie a zvýšením technických nárokov na úsporu energií často vedú k takým zmenám architektonických atribútov dotknutých objektov, ktoré znamenajú oslabenie až zánik ich pôvodných kultúrnych hodnôt. Problém je skúmaný na podskupine kultúrneho dedičstva – priemyselného dedičstva, na vybranom segmente budov bývalých elektrární, ktoré boli postavené technológiou neomietanej tehly zo strany exteriéru. Zmena využitia opustených výrobných objektov/areálov na nové nevýrobné funkcie si zákonite vyžaduje adaptačné/konverzné zásahy podmienené povahou a prevádzkou novej funkcie, charakterom a stavom pôvodných štruktúr a kapacitou ich opätovnej využiteľnosti. Výstavba priemyselných budov a areálov pre pôvodnú výrobnú funkciu musela spĺňať úplne iné technické, prevádzkové a hygienické predpisy, ako majú súčasné nevýrobné funkcie. Rozdiel v požiadavkách funkcií sa odráža v materiálovej potrebe zásahov. Práca teoreticky rozoberá možnosti uplatnenia nových materiálov podľa medzinárodných dohovorov o ochrane kultúrneho dedičstva. V práci sú analyzované súčasné požiadavky na nové funkcie v objektoch hodnotných stavieb bývalého priemyslu. Teoreticky sumarizuje dostupné poznatky o vývoji nových materiálov na báze aerogélu s avizovanými vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami. Z technického uhla pohľadu je sledovaná eventuálna aplikácia aerogélov a použitie v praxi. Zostavený prehľad dostupných typov materiálov s aerogélom v základe ilustruje rozsah palety použitia a hľadá aplikačné uplatnenie pri obnove hodnotných objektov priemyselného dedičstva. Zistená paleta ponúkaných materiálov je s možnosťou ich uplatnenia teoreticky posudzovaná v aplikačnej matici. Hodnotené sú dôležité pamiatkové aspekty vplyvu aplikácie pri obnove fasád priemyselného dedičstva – vplyv na autenticitu pôvodného materiálu, zásah do integrity objektu, kompatibilita s existujúcim originálom a reverzibilita aplikácie. Práca sériou experimentov overuje vplyv vybraného potenciálneho materiálu – tekutej transparentnej „náterovej“ izolácie so základom aerogélu na dôležité pamiatkové aspekty a mieru účinnosti tejto aplikácie pre obnovu tehlového priečelia. Cieľom práce je posúdenie vhodnosti použitia nových materiálov na báze aerogélov na tehlových fasádach vybraných elektrární pri adaptačných/konverzných zásahoch z hľadiska zachovania kultúrnych hodnôt priemyselného dedičstva.

Kľúčové slová: urbanizmus, dizajn, FA STU, architektúra, ochrana architektonického dedičstva, výskum, dizertačná práca