Anotácie obhájených dizertačných prác

Vývoj energeticky sebestačných sanácií budov a ich vplyv na architektúru
Ing. arch. Holger Hasenritter, PhD.

Predkladaná téma sa zaoberá skúmaním vývojových tendencií energeticky sebestačnej sanácie budov a ich vplyvom na architektúru. Najskôr sa skúma aktuálny vedecký stav technológie a objektov vzhľadom na stavebný fond budov a jeho zásobovanie energiou. Toto sa týka širokého spektra, od energetických zdrojov a zásobovacích sietí až po technické a verejnoprávne štandardy budov a sociologické aspekty. Z toho je zrejmé, že sú naliehavo potrebné realizovateľné riešenia, ktoré budú garantovať nezávislosť od fosilných a centrálne napájaných sietí, teda sebestačnosť pri uhraditeľných nákladoch. Okrem toho podľa EPBD 2010 pre celú Európsku úniu platí, že takmer energeticky nulové budovy sa v budúcnosti stanú štandardom. Z analýzy príkladných sanácií budov sú prvýkrát definované jednoznačné kritériá pre v práci vyvinutú klasifikačnú matricu, lebo doteraz, žiaľ, chýba vedecká definícia energetickej sebestačnosti. Tento nový systém hodnotenia umožňuje zistiť aktuálny stupeň dosiahnutej energetickej sebestačnosti budovy alebo systému. Prakticky orientované, použiteľné stratégie a technológie poukazujú na to, ako možno pri sanáciách dosiahnuť energetickú sebestačnosť/autarkiu. Patria sem stratégie ako Faktor 10, koncept Solar City, koncept pasívneho domu, ako aj rôzne nástroje plánovania udržateľnosti. Navrhované technológie zahŕňajú nové idey systémov uskladňovania energie, ako aj aktívne a pasívne aplikácie vo fasádnej technike. Progresívny vplyv nových technológií na architektúru sa prejavuje vo výtvarnej, v technickej, plánovacej a časovej podobe. Preto bude nevyhnutný vývoj nového chápania využívania budov, ako aj architektúry samotnej. Môj výskum sa usiluje o to, aby sa už v súčasnosti v širších rozmeroch uplatnila energetická autarkia ako zmysluplná stavebná technológia, z ktorej vzíde vysokohodnotná, zdvorilá a demokratická architektúra, ktorá zároveň posilní spoločenskú súdržnosť a zlepší životnú situáciu mnohých ľudí. Metodiku energetickej autarkie – na základe jej definície a rozsiahlych technológií a realizačných stratégií – možno chápať aj ako hodnotiaci systém novej generácie.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra.

Remeslo pre 21. storočie
Mgr. art. Michala Lipková, ArtD.

Remeslo ako forma malovýroby v tradičnom ponímaní je založené na kvalifikovanej ručnej práci tvorcu. Hľadanie úlohy remesiel v súčasnej spoločnosti ponúka nové možnosti pre dizajn výrobkov v oblastiach, ako je zefektívnenie výroby, participácia používateľa a personalizácia produktov. Cieľom práce je (1) výskum v oblasti analógií medzi ručnou a CAD/CAM výrobou, remeslom a fenoménom DIY, hnutím open-source a generačným prenosom remeselného know-how. Druhou rovinou práce je (2) pokus vytvoriť alternatívny metodologický model vnímajúceho dizajn ako kolektívnu disciplínu.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Dizajn.

Úloha verejných priestorov v segregovaných osídleniach
Ing. arch. Katarína Smatanová, PhD., M.A.

Dizertačná práca je zamerná na hľadanie alternatív k súčasným nástrojom a strategiám zlepšovania životných podmienok v segregovaných a separovaných rómskych koncentráciách na Slovensku. Má ambíciu prispieť k porozumeniu vzťahu medzi obyvateľmi marginalizovaných území a ich prostredím a rozšíriť všeobecné poznatky o tomto prostredí. Keďže doterajšie výskumy rómskych osád sa sústredili najmä na bývanie, predkladaná práca otvára tému verejných priestorov v týchto koncentráciách. Úloha verejných priestorov je skúmaná v dvoch rovinách. Prvá rovina v osade Rankovce analyzuje vnímanie verejného priestoru jeho užívateľmi. Druhá rovina skúma potenciál verejných priestorov ako nástroja zlepšovania životných podmienok v riešených lokalitách prostredníctvom analýzy zahraničných programov. Dizertačná práca sa opiera o štúdium literatúry a o terénne dáta zozbierané v rokoch 2013 – 2015 v Rankovciach. Bol aplikovaný kvalitatívny výskum a niekoľko metód zberu dát v teréne: pološtruktúrované rozhovory, pozorovanie a mentálne mapy. V rámci dizertačnej práce bola navrhnutá a odskúšaná aj vhodnosť analýzy verejných priestorov v špecifickom prostredí rómskych osád, ktoré sú uplatniteľné tak pre ďalší výskum, ako aj pre praktické architektonické a urbanistické navrhovanie. Závery z dizertačnej práce dokazujú, že verejný priestor v segregovaných a separovaných rómskych koncentráciách má kľúčovú funkciu najmä pri vykonávaní každodených nevyhnutných aktivít, ako i na bezpečný a zdravý vývoj obyvateľov, osobine detí. Využívanie verejných priestorov ako nástrojov na zlepšovanie životných podmienok v týchto lokalitách má preto potenciál priniesť udržateľné a efektívne výsledky.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Urbanizmus

Dizajn vizuálnej komunikácie kultúrnej inštitúcie
akad. mal. Pavol Rozložník, ArtD.

Dizertačná práca pozostáva z troch hlavných častí. Prvá časť je venovaná koreňom vizuálnej komunikácie a vývoju jej prostriedkov. Druhá časť opisuje tvorbu jednotného vizuálneho štýlu všeobecne i v podmienkach kultúrnej inštitúcie. V tejto časti je popísaná aj Corporate Mandala – nový prvok vizuálnej komunikácie a korporátnej identity. Tretia časť sa zaoberá vizuálnou komunikáciou Slovenského národného divadla tak, ako ju v rokoch 1993 – 1994 a 2006 – 2013 navrhli členovia IQ DESIGN Studia. Nie sú to len vizuály k jednotlivým predstaveniam, ale aj redizajn loga Slovenského národného divadla a jeho dizajn manuál. Keď porovnáme prácu grafického dizajnéra pred dvadsiatimi rokmi a dnes, vtedy viac záležalo na osobnosti autora, dnes je tvorba vizuálnej komunikácie predovšetkým vecou tímu.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Dizajn.

Dizajn pracoviska vo veľkopriestorovej kancelárii
Ing. arch. Zuzana Koprnová, rod. Humajová, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá súčasnými pracoviskami vo veľkopriestorových kanceláriách a postojom užívateľov voči týmto pracoviskám. Významnou súčasťou dizertačnej práce je určenie dôležitých charakteristík nábytkového vybavenia pracoviska vzhľadom na požiadavky a preferencie súčasného užívateľa. V práci sme sa pokúsili posunúť pracovisko vo veľkopriestorovej kancelárii do dizajnérskej roviny, ktorá okrem funkčných požiadaviek rešpektuje aj novodefinované požiadavky, ktoré vyplynuli z vlastného výskumu. Hlavným výstupom dizertačnej práce je nový dizajn – riešenie pracoviska vo veľkopriestorovej kancelárii, ktoré zohľadňuje získané poznatky z výskumu a z dotazníkov, ako aj samostatný tvorivý proces. Dizertačná práca chce byť aj určitým impulzom k tomu, aby sa v akademickom prostredí venovala väčšia pozornosť prieniku architektúry, interiérového dizajnu a produktového dizajnu.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Dizajn.
Kľúčové slová: architektúra, výskum, dizertačná práca, urbanizmus, dizajn