16 októbra, 2024
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Vývoj energeticky sebestačných sanácií budov a ich vplyv na architektúru
Ing. arch. Holger Hasenritter, PhD.

Predkladaná téma sa zaoberá skúmaním vývojových tendencií energeticky sebestačnej sanácie budov a ich vplyvom na architektúru. Najskôr sa skúma aktuálny vedecký stav technológie a objektov vzhľadom na stavebný fond budov a jeho zásobovanie energiou. Toto sa týka širokého spektra, od energetických zdrojov a zásobovacích sietí až po technické a verejnoprávne štandardy budov a sociologické aspekty. Z toho je zrejmé, že sú naliehavo potrebné realizovateľné riešenia, ktoré budú garantovať nezávislosť od fosilných a centrálne napájaných sietí, teda sebestačnosť pri uhraditeľných nákladoch. Okrem toho podľa EPBD 2010 pre celú Európsku úniu platí, že takmer energeticky nulové budovy sa v budúcnosti stanú štandardom. Z analýzy príkladných sanácií budov sú prvýkrát definované jednoznačné kritériá pre v práci vyvinutú klasifikačnú matricu, lebo doteraz, žiaľ, chýba vedecká definícia energetickej sebestačnosti. Tento nový systém hodnotenia umožňuje zistiť aktuálny stupeň dosiahnutej energetickej sebestačnosti budovy alebo systému. Prakticky orientované, použiteľné stratégie a technológie poukazujú na to, ako možno pri sanáciách dosiahnuť energetickú sebestačnosť/autarkiu. Patria sem stratégie ako Faktor 10, koncept Solar City, koncept pasívneho domu, ako aj rôzne nástroje plánovania udržateľnosti. Navrhované technológie zahŕňajú nové idey systémov uskladňovania energie, ako aj aktívne a pasívne aplikácie vo fasádnej technike. Progresívny vplyv nových technológií na architektúru sa prejavuje vo výtvarnej, v technickej, plánovacej a časovej podobe. Preto bude nevyhnutný vývoj nového chápania využívania budov, ako aj architektúry samotnej. Môj výskum sa usiluje o to, aby sa už v súčasnosti v širších rozmeroch uplatnila energetická autarkia ako zmysluplná stavebná technológia, z ktorej vzíde vysokohodnotná, zdvorilá a demokratická architektúra, ktorá zároveň posilní spoločenskú súdržnosť a zlepší životnú situáciu mnohých ľudí. Metodiku energetickej autarkie – na základe jej definície a rozsiahlych technológií a realizačných stratégií – možno chápať aj ako hodnotiaci systém novej generácie.

Remeslo pre 21. storočie
Mgr. art. Michala Lipková, ArtD.

Remeslo ako forma malovýroby v tradičnom ponímaní je založené na kvalifikovanej ručnej práci tvorcu. Hľadanie úlohy remesiel v súčasnej spoločnosti ponúka nové možnosti pre dizajn výrobkov v oblastiach, ako je zefektívnenie výroby, participácia používateľa a personalizácia produktov. Cieľom práce je (1) výskum v oblasti analógií medzi ručnou a CAD/CAM výrobou, remeslom a fenoménom DIY, hnutím open-source a generačným prenosom remeselného know-how. Druhou rovinou práce je (2) pokus vytvoriť alternatívny metodologický model vnímajúceho dizajn ako kolektívnu disciplínu.

Úloha verejných priestorov v segregovaných osídleniach
Ing. arch. Katarína Smatanová, PhD., M.A.

Dizertačná práca je zamerná na hľadanie alternatív k súčasným nástrojom a strategiám zlepšovania životných podmienok v segregovaných a separovaných rómskych koncentráciách na Slovensku. Má ambíciu prispieť k porozumeniu vzťahu medzi obyvateľmi marginalizovaných území a ich prostredím a rozšíriť všeobecné poznatky o tomto prostredí. Keďže doterajšie výskumy rómskych osád sa sústredili najmä na bývanie, predkladaná práca otvára tému verejných priestorov v týchto koncentráciách. Úloha verejných priestorov je skúmaná v dvoch rovinách. Prvá rovina v osade Rankovce analyzuje vnímanie verejného priestoru jeho užívateľmi. Druhá rovina skúma potenciál verejných priestorov ako nástroja zlepšovania životných podmienok v riešených lokalitách prostredníctvom analýzy zahraničných programov. Dizertačná práca sa opiera o štúdium literatúry a o terénne dáta zozbierané v rokoch 2013 – 2015 v Rankovciach. Bol aplikovaný kvalitatívny výskum a niekoľko metód zberu dát v teréne: pološtruktúrované rozhovory, pozorovanie a mentálne mapy. V rámci dizertačnej práce bola navrhnutá a odskúšaná aj vhodnosť analýzy verejných priestorov v špecifickom prostredí rómskych osád, ktoré sú uplatniteľné tak pre ďalší výskum, ako aj pre praktické architektonické a urbanistické navrhovanie. Závery z dizertačnej práce dokazujú, že verejný priestor v segregovaných a separovaných rómskych koncentráciách má kľúčovú funkciu najmä pri vykonávaní každodených nevyhnutných aktivít, ako i na bezpečný a zdravý vývoj obyvateľov, osobine detí. Využívanie verejných priestorov ako nástrojov na zlepšovanie životných podmienok v týchto lokalitách má preto potenciál priniesť udržateľné a efektívne výsledky.

Dizajn vizuálnej komunikácie kultúrnej inštitúcie
akad. mal. Pavol Rozložník, ArtD.

Dizertačná práca pozostáva z troch hlavných častí. Prvá časť je venovaná koreňom vizuálnej komunikácie a vývoju jej prostriedkov. Druhá časť opisuje tvorbu jednotného vizuálneho štýlu všeobecne i v podmienkach kultúrnej inštitúcie. V tejto časti je popísaná aj Corporate Mandala – nový prvok vizuálnej komunikácie a korporátnej identity. Tretia časť sa zaoberá vizuálnou komunikáciou Slovenského národného divadla tak, ako ju v rokoch 1993 – 1994 a 2006 – 2013 navrhli členovia IQ DESIGN Studia. Nie sú to len vizuály k jednotlivým predstaveniam, ale aj redizajn loga Slovenského národného divadla a jeho dizajn manuál. Keď porovnáme prácu grafického dizajnéra pred dvadsiatimi rokmi a dnes, vtedy viac záležalo na osobnosti autora, dnes je tvorba vizuálnej komunikácie predovšetkým vecou tímu.

Dizajn pracoviska vo veľkopriestorovej kancelárii
Ing. arch. Zuzana Koprnová, rod. Humajová, PhD.

Dizertačná práca sa zaoberá súčasnými pracoviskami vo veľkopriestorových kanceláriách a postojom užívateľov voči týmto pracoviskám. Významnou súčasťou dizertačnej práce je určenie dôležitých charakteristík nábytkového vybavenia pracoviska vzhľadom na požiadavky a preferencie súčasného užívateľa. V práci sme sa pokúsili posunúť pracovisko vo veľkopriestorovej kancelárii do dizajnérskej roviny, ktorá okrem funkčných požiadaviek rešpektuje aj novodefinované požiadavky, ktoré vyplynuli z vlastného výskumu. Hlavným výstupom dizertačnej práce je nový dizajn – riešenie pracoviska vo veľkopriestorovej kancelárii, ktoré zohľadňuje získané poznatky z výskumu a z dotazníkov, ako aj samostatný tvorivý proces. Dizertačná práca chce byť aj určitým impulzom k tomu, aby sa v akademickom prostredí venovala väčšia pozornosť prieniku architektúry, interiérového dizajnu a produktového dizajnu.

Kľúčové slová: architektúra, výskum, dizertačná práca, urbanizmus, dizajn