Koncepcia pamiatkovej obnovy architektonického diela
Pavol Pauliny
Dejiny pamiatkovej starostlivosti sú poznačené kontinuálnou zmenou a vývojom názorov na metódy ochrany a obnovy architektonického dedičstva. Dôvody, pre ktoré k týmto zmenám koncepčného prístupu prichádzalo je potrebné hľadať v neustálych premenách spoločensko-ekonomických vzťahov, vo vplyve ideológií a politiky, v kultúrnej úrovni spoločnosti, ale aj vo vedecko-technickom pokroku. Paradoxne – vysoká miera syntézy poznatkov a rozšírenie technických možností v 19. storočí viedlo k strate originálov za cenu prezentácie najhodnotnejšej kultúrnej vrstvy, nahrádzaniu originálov kópiami a ničenie, či pretváranie historických štruktúr v mene nových estetických kánonov. Nenahraditeľné straty originálnej substancie postavili autenticitu kultúrneho javu na najvyššiu priečku pomyselného hodnotového rebríčka. V 20. storočí ovplyvnili koncept pamiatkovej obnovy myšlienkové prúdy modernizmu a postmoderny, najvýraznejšiu stopu však v ňom zanechali skúsenosti s dvoma svetovými vojnami, ktoré v Európe radikálne zredukovali historický stavebný fond. Dnešná pamiatková starostlivosť sa snaží vychádzať z medzinárodných dohovorov a dokumentov o ochrane obnove historickej architektúry a vytvára si cez svoje inštitúcie základné koncepty pamiatkovej starostlivosti. Nadväzuje pri tom na zaužívané metodické postupy, avšak plošné aplikovanie princípov neslávi úspechy a na komplikované výzvy dnešnej doby – ako napríklad dostavba bratislavského podhradia nedáva uspokojivú odpoveď. Správne stanovenie koncepcie pamiatkovej obnovy je závislé na všetkých účastníkoch obnovy, či dokážu identifikovať ovplyvňujúce činitele voľby čo najobjektívnejšie a určiť ich hierarchiu. Exaktné poznanie kultúrno-historických hodnôt architektonického diela, ich interpretácia a záujem o ich pravdivú prezentáciu je však nutným predpokladom. Správne zvolenej koncepcii musí predchádzať vytvorenie variantných riešení a kritický výber najvhodnejšieho. Väčšina determinantov koncepcie je časovo a spoločensky premenná v čase, preto je „skúškou správnosti“ jedine realizácia obnovy a jej zhodnotenie s dostatočným časovým odstupom jednej generácie.
Perspektívy školy architektúry: Reflexie európskych škôl architektúry a ich učebných systémov
Jana Fečkaninová
Článok Reflexie Európskych škôl architektúry a ich učebných systémov sa zaoberá problematikou priestorových súvislostí budov škôl architektúry vzhľadom na ich inštitucionálny charakter a formy výučby. V prieniku týchto 2 skúmaných javov vznikajú rôzne priestorové formy škôl a to ako vzhľadom na ich architektonickú podobu, tak hlavne priestorové nároky v súvislosti s rôznym používaním a chápaním funkčne totožných celkov.
Téma konkrétne sleduje prejavenie vnútorného systému školy v jeho vonkajšej podobe, a teda na budove. Od začiatkov inštitucionálneho formovania architektonických škôl v Európe po dnešok plný progresívnych stratégií architektonického vzdelávania opisuje článok vybrané školy architektúry, ktoré majú svoje výrazné miesto medzi míľnikmi architektonických škôl.
Pre výskum sú vybrané svetovo uznávané architektonické školy Európy s čo najviac vzájomne odlišným a jedinečným systémom výučby a zároveň unikátnou budovou. Ich výber spočíva v ich výnimočnosti a vzájomnej rozdielnosti, preto sú medzi nimi ako školy štátne, tak súkromné, technické či umelecké. Sú to školy, ktorých architektúra budovy dodnes odkazuje na ich počiatočný zámer, s ktorým vznikali, či už boli navrhnuté za daným účelom byť školou architektúry alebo boli na túto funkciu neskôr len transformované. Jediným kritériom zužujúcim výber skúmaných architektonických škôl je ich geografická poloha – Európa, ktorá má pre Slovensko prirodzene najbližší kontextuálny charakter.
Keďže na svete je približne 1350, v Európe približne 400 architektonických škôl, podáva skúmanie určeného výberu architektonických škôl nielen poznatok o konkrétnych typoch ich vyskúmaných foriem, no v prvom rade, široko spektrálnejšie pochopenie princípov, ktoré do seba väčšina škôl architektúry v podstatne menších a zmiešanejších pomeroch aplikuje. Cez skúmanie týchto jednotlivých systémov výučby v spojitosti s ich prejavom v architektúre školy je v článku načrtávané rôzne chápanie ideálu školy architektúry dnešnej doby.
Tvár modernej materskej školy: Hra v ohrození, nová dimenzia hračky
Lívia Kožušková
Slovo „Hra” sa nám prirodzene spája s deťmi. Je základom emočnej pohody a duševného zdravia dieťaťa. Má priamy vplyv na jeho vyvážený vývin, či už po psychickej alebo fyzickej stránke. Hra je v živote človeka natoľko dôležitá, že ju Úrad najvyššieho komisára OSN pre ľudské práva uznal ako najdôležitejšiu primárnu potrebu každého dieťaťa. Deti sa vďaka hre prirodzene a nenásilne učia skôr než ich zasiahne organizované pedagogické pôsobenie.
Rozsiahla téma Dizajn a jeho funkcia v prevencii civilizačných dopadov na dieťa v predškolskom veku bola uplynulé 4 roky riešená na Ústave interiéru a výstavníctva Fakulty architektúry STU v Bratislave. Článok je parciálnym výstupom v rámci tohto projektu, venuje sa úlohe a postaveniu hry v kontexte súčasnej doby. Sleduje ako sa hra v čase vyvíjala, menila a transformovala, aké zmeny nastali v spôsobe „akým sa dnes hráme“ a aký majú tieto zmeny celkový dopad na rozvíjanie osobnosti našich detí. Teoretická časť práce sa dotýka okrem iného problematiky negatívnych vplyvov súčasného spôsobu života na dieťa, ale aj ďalších faktorov, ktoré pôsobia už v rannom štádiu jeho vývoja. S prichádzajúcimi spoločenskými a technologickými zmenami súvisí okrem iného aj formovanie priestoru, v ktorom sa deti pohybujú. Hovoríme o súčasnom stave predškolských zariadení, o ich priestorových možnostiach a snahe poskytnúť dieťaťu vhodné podmienky na plnohodnotný rozvoj. A práve nedostatok priestoru na voľnú hru môže mať z dlhodobého hľadiska za následok vznik mnohých problémov súvisiacich napr. so zdravím, s výchovou a v neposlednom rade s učením, čo sa môže negatívne premietnuť aj do života v dospelom veku.
Náš záujem sa týka najmä pohybových hravých aktivít, z toho dôvodu sa pojem hra a pohyb v predmete skúmania prelínajú. Dieťa pohyb vníma prirodzene, automaticky ho integruje do svojich hracích činností. V časti výskum sme zisťovali stav a podmienky pre plnohodnotnú hru v súčasných predškolských zariadeniach na Slovensku, v Českej republike a v zahraničí.
Na základe teoretických východísk ponúkame praktické riešenia v podobe návrhu tzv. NO-objektov – interiérových prvkov slúžiacich na „hru a pohyb“, určených do priestorov materskej školy, s dôrazom na syntézu výtvarnej tvorby a praktického (užitočného a zdravého) dizajnu. Naším cieľom je zariadiť multifunkčný priestor, obohatený hracími modulmi na cvičenie, na rozvoj hrubej motoriky dieťaťa a na relaxáciu. Jedná sa o tvarovo presne nezadefinované novotvary, fungujúce ako skladačka väčších rozmerov, ktorá je uložená v nami navrhnutej stene s možnosťou viacerých kompozičných variácií. Objekty sú tvorivým, autorským dielom, výsledkom syntézy teoretických východísk a osobných, praktických skúseností v práci s deťmi počas niekoľko ročného lektorovania výtvarných kurzov.
Dizajn s ambíciou reflektovať potreby súčasného dieťaťa vo veku 2,5 – 5 rokov je náročná disciplína, práve vzhľadom na špecifiká telesného aj psychického vývoja preškolského veku. Po celú dobu skúmania danej problematiky sme tému konzultovali s odborníkmi z oblasti psychológie a dizajnu. Dnes si vedci a odborníci kladú otázku, ako sa bude hra v budúcnosti vyvíjať a aký to bude mať dopad práve na deti. Starostlivosť, vzdelanie a kultivovanie prostredia, v ktorom sa denne pohybujeme nesmieme vnímať oddelene, ale naopak vo vzájomnej harmónii. Čím viac plnohodnotných podnetov dieťa získa v útlom detstve, tým kvalitnejšie prežije svoj dospelý život.
Nesmierne dôležité je uvedomenie si faktu, že kvalita prostredia predškolského zariadenia má nielen vplyv na vzdelávanie a vyvoj detí, ale predovšetkým na ich zdravie a spokojnosť. Návrhom NO-objektov sa preto chceme pokúsiť o prinavrátenie voľnej hry do priestorov materskej školy a zároveň o vytvorenie vhodného podhubia pre dozrievanie zdravej, šťastnej a kreatívnej generácie dospelých ľudí.