Univerzálna tvorba: Antidiskriminačná výzva
Mária Samová
V kontexte obsahu humanoekológie a dodržiavania základných ľudských práv a slobôd je nutné aplikovať nové prístupy aj v oblasti tvorby hmotného životného prostredia. Architektúra, urbanizmus, stavebníctvo a priemyselný dizajn sú odbory, ktoré zásadne ovplyvňujú kvalitu prostredia. Nediskriminačné prostredie je nevyhnutnou podmienkou pre inklúziu ľudí so zdravotnými a inými limitmi do každodenného života. Pre vytváranie takéhoto ústretového a prístupného prostredia pre všetkých ľudí bola vytvorená nová metóda tvorby „Univerzálne navrhovanie“.
Slobodné užívanie verejných urbanistických a architektonických priestorov naráža na zásadný problém. Budúci užívatelia verejných priestorov sú totiž pre tvorcu prostredia anonymní, preto je bezpodmienečne nutné počítať s ich diverzitou (fyzickou, pohybovou, zmyslovou i mentálnou) už od prvých koncepčných fáz tvorivého procesu.
Nazeranie na človeka ako na jedinečnú ľudskú bytosť s rôznymi nespriemerovateľnými kvalitami sa objavuje s demokratizáciou ľudskej spoločnosti. Demokracia ako kultúrno-spoločenský fenomén vyznáva také hodnoty akými sú sloboda, právo, dôstojnosť pre každého človeka, bez ohľadu na jeho vek, rasu, vierovyznanie, či zdravotný stav. Akceptácia diverzity ľudí je kultúrnym počinom, ktorý vníma každého človeka ako komplexnú bytosť s nesmierne rozmanitými telesnými, ale aj zmyslovými, či mentálnymi danosťami a kvalitami.
Tvorba nediskriminačných priestorov je v súčasnosti imperatívom pre každého architekta – humanistu za predpokladu, že je sám o tejto základnej slušnosti presvedčený a že disponuje poznaním možných, ba dokonca mnohokrát obohacujúcich estetických kvalít bezbariérových riešení. Stotožnenie sa s princípmi univerzálnej tvorby je jasne čitateľné v dielach mnohých významných architektov (N. Foster, J. Nouvel, I.M. Pei, P. Cook, B. van Berkel, R. Koolhaas), ktorí bezpochyby neustupovali zo svojich výtvarno-estetických nárokov a pritom dosiahli bezbariérovosť vo svojej architektúre, keďže s myšlienkou univerzálnosti priestorov prirodzene pracovali od úplného počiatku svojej práce.
Na Fakulte architektúry STU vznikli v rámci danej témy mnohé iniciatívy, organizované z pozície pedagógov a výskumných pracovníkov. Po zásadných spoločenských zmenách v roku 1989 sa naša fakulta vďaka ústretovému vedeniu stala doposiaľ jedinou slovenskou architektonickou vysokou školou, ktorá napĺňa „European Resolution Res AP (2001) on the Introduction of the Principles of Universal Design into the Curricula of All Occupations Working on the Built Environment“. Celofakultné pracovisko Centre in Design for All FA STU ako člen European Institute for Design and Disability EIDD – Design for All Europe priebežne pracuje na viacerých výskumých projektoch (MVTS, VEGA), vzdelávacích projektoch (IP Erasmus) a organizuje účasť študentov na medzinárodnej študentskej súťaži Schindler Award – Access for All. Toto úsilie pracovníkov Fakulty architektúry následne vyúsťuje i do odborných publikačných aktivít.
Automobil v architektúre
Zuzana Tóthová
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Modulárne oceľové stavby: Epizóda medzivojnového obdobia v Dessau
Ján Pavúk
Poznanie industriálnych stavieb je založené na historickej genéze a na analýze technického vývoja a nových technológii ako hlavných nositeľov industrializácie. Je pravdepodobné, že takýto pohľad povedie k simplifikácii niektorých javov, pričom ich odkrývanie je úzko späté z filozoficko- ideologickým a umelecko- historickým rozborom.
O problematiku industrializovaného stavania na príklade vzájomného porovnávania industrializovanej stavebnej výroby v Junkerswerke a stavebných industrializovaných tendencií Bauhausu v Dessau sa za posledné obdobie zaujímalo niekoľko málo autorov. Prví z nich patria k renomovaným odborníkom na tému Bauhausu, tí druhí, nadšenci, vychádzajúci viac-menej z vedomosti histórie firmy Junkers. Oba náhľady sú vo svojej podstate príliš strohé a oklieštené, nakoľko v priebehu štúdia, výskumu či analýz nezasiahli do hĺbky problematiky. Napriek tomu možno smelo konštatovať a označiť ich za jedinečné, podávajúce vzácne informácie o kooperácii spomínaných inštitúcii na báze industrializovaného prefabrikvaného stavania. Týmto spôsobom akoby chceli dopovedať opomenutý kúsok histórie v rámci kontinuálneho historického vývoja industrializovaných stavieb. Výsledkom priebehu analýz súčasného stavu danej problematiky a po ich ukončení bola v prvom rade selekcia informačných prameňov na pramene primárne a sekundárne. Primárnymi prameňmi sú mienené poznatky získané terénnym a archívnym prieskumom. Patria sem predovšetkým grafické a textové podklady ako fotografie, kresby originálov, architektonické, stavebné a konštrukčné výkresy, ale predovšetkým patenty, firemné odborné analýzy, správy a zápisy zo zasadnutí, poznámky atď. Spomínané materiály a dokumenty zachytávajú mimoriadne dôležité fakty jednak o spolupráci Bauhausu s Junkerswerke ako aj individuálny vývoj industrilizovaných prefabrikovaných oceľových stavieb v oboch inštitúciách separátne.
Bauhaus, ako jedno z avantgardných hnutí dvadsiatych rokov 20. storočia, tvoril bytostnú súčasť všeobecného kontinuálneho vývoja histórie industrializácie, bol jej druhou modernou. Spolupráca s Junkerswerke vo viacerých oblastiach je toho iba dôkazom. Napriek tomu, že prvotná idea Bauhausu vychádzala z tendencií väzby umenia a remesiel ešte v časoch Weimaru nastal zvrat k tendenciám väzby umenia a techniky. I v tomto ohľade je však nutné vo všeobecnosti konštatovať, že šlo o formálne, manieristické sledovanie techniky, o jej estetické stvárnenie, inšpirovanie sa iba jej formami popri nepochopení jej podstaty. Napriek tomu je v ére Bauhausu svetlé miesto, ktoré potvrdzuje neopodstatnenosť spomínaného konštatovania. Je ňou éra Hannesa Meyera v Dessau ako obdobie, v ktorom je pochopená podstata industrializácie a prefabrikácie.
Dôsledkom toho, že v 19. storočí došlo k rozštiepeniu profesie „Baumeistra“, na profesiu architekta a inžiniera, došlo na delenie úloh a funkcií medzi nimi, k narušeniu vzájomnej symbiózy umenia a techniky. Príčinou boli rastúce nároky na organizáciu stavebného programu a oveľa komplexnejšie a diferencovanejšie stavebné úlohy. Avšak hlavným východiskom do budúcnosti by mala byť ich vzájomná spolupráca. Technická racionalita a kvalitný návrh by mali znova, ako to už raz bolo, nájsť v architektúre jednotu. Nakoľko architektúra je možná iba prostredníctvom konštrukcie. Neexistuje žiadne stavebné dielo bez priestoru, žiaden priestor bez pôdorysu, žiaden pôdorys bez konštrukcie a žiadna konštrukcia bez formy. Konštrukcia je dôležitou súčasťou návrhu stavebného diela. Z tohto dôvodu je konštruovanie rovnako dôležité ako navrhovanie. Postupnosť je nasledovná: návrh, konštrukcia a výpočet. Statický výpočet je iba nutný dôkaz správnosti konštruktívneho riešenia.
Spomínané konštatovanie a potvrdenie tézy o nutnej spolupráci inžiniera a architekta nás však posúva do inej dimenzie, a síce do oblasti výrazu architektúry. Čo je skutočná a pravdivá architektúra a čo iba jej inscenovanie? Nemecký teoretik a historik architektúry a umenia Otl Aicher na túto otázku odpovedá: „Pravdivá architektúra je stavanie bez citátov, bez takých ako od Palladia, bez takých ako od Mackintosha bez takých ako od Le Corbusiera.“ Vďaka bohu však existujú stavby, na ktorých niesu žiadne citáty. K nim patria najmä stavby industrializované, i keď aj tu možno poukázať na pokusy o manieristické tendencie a povýšenie formy výrazu nad vlastnú stavbu. Pravdivá architektúra chce iba jediné: byť čitateľná, ukázať to čo je, neukazovať to čo by malo byť. Je presným opakom transcendentálnej estetiky, estetiky bez zmyslu a účelu, kde otázka zmyslu, hodnoty, funkcie, výroby alebo hospodárnosti už nestojí viac v popredí. K tejto patria stĺpy, ktoré nie sú nosné, napriek tomu vyzerajúce ako grécke, portál dosahujúci takých rozmerov, že je nutné z neho odrezať, aby sa dalo chodiť dverami ap. Bez ohľadu na to je, ale smutné, že práve táto estetika je skutočnou a pravdivou situáciou oficiálnej architektúry dneška.
Membránové konštrukcie: Membránový plášť
František Kalesný
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Chaotické štruktúry: Skrytá logika emergentných systémov na platforme parametrického navrhovania architektúry
Michal Valúšek
Identifikácia, definovanie, hodnotenie a kritizovanie východiskových pojmov alebo princípov chaosu a hľadanie analógie výskytu chaotických štruktúr v exaktných vedách, umení (literatúra, hudba, film) poskytne vstupnú platformu pre oporné body k pochopeniu experimentálneho výskumu tvorby chaotických systémov v architektúre. Projekt sa snaží byť nielen teoretickou prácou, ale hlavne cenným materiálom s ukážkami prototypov algoritmov riešiacich určité problémy v rámci parametrického navrhovania chaotických štruktúr v architektúre s možnosťou ich ďalšej editácie.
Premenlivosť generovaných architektonických štruktúr
Filip Humaj
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Pavilón ako súčasť imidžu mesta: Osem problémov pri tvorbe pavilónu vo verejnom priestore
Katarína Boháčová
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Nová estetika modernosti: Obchodný parter dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia v Bratislave
Soňa Ščepánová
Bratislava ako ťažiskové centrum krajiny v medzivojnovom období 20. storočia v sebe sústreďovala najaktuálnejšie dianie politického, spoločenského a kultúrneho života. Azda najvýraznejšie sa tu prejavili moderné architektonické trendy a v najväčšej miere aplikovali progresívne technické a stavebné postupy. V rámci enormného množstva realizácií zanechala moderná architektúra obrovský počet stavieb vytvorených pre obchodné účely. Ich modernosť okrem formálnych prejavov spočívala tiež v aplikácii novodobej techniky a materiálov, kde významnú úlohu zohrával trojuholník vzájomných vzťahov medzi investorom, architektom a dodávateľom. Priestory interiérov predajní, kaviarenských zariadení, obchodných domov spolu s ich priečeliami, výkladmi, vstupnými portálmi a pasážami sa prejavili ako charakteristickí nositelia inovatívnosti a výrazným podielom prispievali k dramatickému prerodu obrazu mestského centra. Premeny obchodov, od malých predajní až po veľké obchodné domy, vniesli nové mestotvorné prvky a postupne sa do ulíc Bratislavy 20. a 30. rokov 20. storočia preniesla poézia novej estetiky skla, svetiel a nových materiálov.