Uplatnenie stromov v urbanizovanom prostredí
Katarína Gécová
Cieľom každej spoločnosti je vytvárať optimálne podmienky pre bývanie a život obyvateľov. S rýchlym nárastom a rozvojom sídel a vôbec urbanizáciou dochádza k vytváraniu množstva faktorov, ktoré negatívne pôsobia na životné prostredie. Tento proces spôsobuje vytláčenie podstatnej zložky urbanizovaného prostredia, ktorou sú stromy a ostatné vegetačné prvky. Veľká časť vegetácie je vystavená podmienkam, ktoré väčšinou nezodpovedajú nárokom na stanovisko (exhaláty, znečistené prostredie) – adaptácia a schopnosť drevín rásť, pôsobiť a odolávať týmto stresovým podmienkam sa líši od jednotlivých druhov drevín.
Článok pojednáva o uplatnení stromov v urbanizovanom prostredí, ktoré predstavujú nezastupiteľnú zložku životného prostredia. Zabezpečujú funkciu nielen ekologickú, sociálnu, ale aj spoločenskú, estetickú či hygienickú, ktorá je v urbanizovanom prostredí rovnako dôležitá. Množstvo zelene a priestorové vzťahy medzi jednotlivými zelenými plochami majú vplyv na stav biodiverzity v urbanizovanom prostredí. Jej pozitívny vplyv na človeka, žijúceho v mestskom prostredí je nepopierateľný. Fragmentácia prírodných prvkov vyžaduje zelené plochy vzájomne prepájať do miestneho systému vzájomne prepojených prírodných prvkov na celomestskej úrovni.
V súčasnosti v procese urbanizácie dochádza k dynamickým zmenám, mení sa pôvodné prírodné prostredie – za prostredie urbanizované, s čím súvisí zahusťovanie výstavby na zelených plochách určených k športu, rekreácii a oddychu obyvateľov, pričom sa tieto zásahy sa dejú bez dodržiavania koncepcie sídelnej zelene. Trávnaté plochy sú nahrádzaná spevnenými, zväčšujú sa kapacity parkovacích plôch, dochádza k častým výrubom vzrastlých stromov v dôsledku uvedenej investičnej činnosti, zabúda sa na retenčnú účinnosť priepustných plôch. Nie je tajomstvom, že stavebný rozvoj zaťažuje hlavne jestvujúce aj potenciálne plochy a priamo sa podieľa na stave stromov v sídle. Jedná sa o bežný jav dnešnej doby súvisiaci s globálnym rastom ľudskej populácie, zvýšenou koncentráciou obyvateľstva vo veľkých mestách, ale aj silnejúcim tlakom developerských spoločností. Tento problém nesie so sebou tlak na životné prostredie. Kvalita a dostupnosť zelených plôch sú dnes oveľa dôležitejším ukazovateľom než ich množstvo, stromy a ostatné vegetačné prvky sa stávajú jedným z ukazovateľov kvality obytného prostredia sídla.
Košický architekt Ľudovít Oelschläger: Öry Lajos (1896 – 1984)
Adriana Priatková
Architekt Ľudovít (Ludwig) Oelschläger – Őry Lajos (1896 – 1984), pravdepodobne najvýznamnejší, verejnosti však zatiaľ iba málo známy predstaviteľ predovšetkým medzivojnovej architektúry, pôsobil vo svojom najproduktívnejšom období v Košiciach (1924 – 1945). Tu, vo svojom rodnom meste, ale aj na východnom Slovensku a niekdajšej Podkarpatskej Rusi, ktorá v tom čase bola súčasťou Československa, zanechal dielo mimoriadnych kvalít, ktoré odbornú, ale aj laickú verejnosť oslovuje dodnes.
Úctu k minulosti, klasické vzdelanie a dobré rodinné zázemie mu zabezpečila bohatá košická evanjelická nemecká rodina, ktorá pochádzala zo Spiša. Intelektuálne a duchovné ovzdušie rodného mesta, ktoré bolo do konca 1. svetovej vojny súčasťou Rakúsko – uhorskej monarchie, bolo blízke Budapešti, kde získal vysokoškolské vzdelanie. Dlhšia študijná cesta do Nemecka po ukončení štúdia (1921 – 1922) mu sprostredkovala najnovšie európske poznanie v odbore.
Počiatočné obdobie jeho tvorby bolo úzko spojené s vtedajšou maďarskou architektúrou, ktorú vnímal aj v kontexte prác budapeštianskych kolegov, rovesníkov Bogdánfyho a Gerlóczyho v ich budapeštianskom architektonickom ateliéri (1923). Na špecifickú kvalitu Oelschlägerovej architektonickej produkcie ranného obdobia v nemalej miere vplývala päťročná úzka spolupráca s maďarským architektom G. Z. Boskom (1924 – 1929), ktorý zrejme prišiel s architektom do Košíc. Pravdepodobne najpôsobivejším výsledkom ich spolupráce je ortodoxná synagóga a škola v Košiciach (1925, 1926 – 1927, 1933, NKP), ktorej výstavba sa realizovala takmer paralelne s košickou neologickou synagógou (1924, 1926 – 1927, NKP) od budapeštianskeho architekta L. Kozmu.
Posun autorovho vkusu na začiatku tridsiatych rokoch 20. storočia smeroval k zjednodušovaniu. Oelschläger postupne vlastným spôsobom transformujúc výrazný vplyv európskej moderny, prekvapujúco ľahko opúšťa svojský štýlový aparát abstrakcie historickej osnovy a navrhuje svoje prvé diela, ktoré odrážajú aktuálne formálne, konštrukčné a dispozičné preferencie funkcionalistickej architektúry. Jeho jednotlivé realizácie citlivo reagujú na lokalitu, typologický druh stavby, ale aj požiadavky klienta. Modernosť sa postupne stávala stavovským symbolom nielen vyššej, ale aj strednej vrstvy aj na východe Slovenska.
Koncom tridsiatych rokov, pravdepodobne pod vplyvom nepriaznivej politickej situácie a prispôsobeniu sa požiadavkám klientov, sa architekt opäť vrátil k historizujúcej koncepcii architektúry, v svojskej kombinácii s modernou, eklekticky spájajúc rôznorodé podnety do prijateľného celku. V roku 1945 s rodinou nedobrovoľne opúšťa Košice a svoj život dožije v Maďarsku (1984).
Architektúra diplomacie: Zastupiteľské úrady v kontexte dejinného vývoja Slovenska
Ján Pavúk
Architektúra diplomacie – zastupiteľský úrad je prostredím, kde sa občan cudzieho štátu má možnosť po prvý krát zoznámiť s inou krajinou, s iným štátom. Vníma inú kultúrnu vyspelosť a identitu iný civilizačný stupeň a charakter, oboznamuje sa s jednaním a mentalitou ľudí druhej krajiny. Architektúra diplomacie – zastupiteľské úrady v kontexte dejinného vývoja Slovenska, sú menej prebádaným a preskúmaným typologickým druhom, ktorého vývoj možno datovať od vzniku Československého štátu v roku 1918. Táto štúdia si kladie za cieľ priblížiť prehľad a zhrnúť výber doteraz realizovaných zastupiteľských úradov v kontexte dejinného vývoja Slovenska podľa jednotlivých politických období sledovaných slohovými štýlmi. Ďalej je snahou analyzovať účel a umelecké spracovanie, osadenie v rámci mestskej zóny, vzťah konceptu a kontextu v prostredí, atď. Snahou je aj zamyslenie sa nad zmyslom architektúry diplomacie a porovnanie tvorby a prínosu českých a slovenských autorov, vplyvu politického zriadenia a jeho nástrojov na tvorbu.
Autorské snaženie dosiahnutia účelnosti a umeleckého spracovania a naplnenie vzťahu konceptu a kontextu v prostredí bolo reprezentované na špičkovej svetovej úrovni hlavne v období obrody 60tych a 70tych rokov. Snaha o reprezentatívnosť architektúry tohto druhu stavieb však bola aj v ostatných dekádach. Aj dnes možno konštatovať, že zastupiteľské úrady Slovenska nezaostávajú za aktuálnymi trendmi v rámci svetovej architektúry. Je však škoda, že najmä vplyvom finančných možností štátu je ich súčasná tvorba a rekonštrukcia do značnej miery obmedzená. Úlohou architekta je pri návrhu zastupiteľského úradu do značnej miery pozitívne ovplyvniť poznanie našej krajiny cudzím štátnym príslušníkom vytvorením architektúry reprezentujúcej štát. Lokalitný program so špecifickými požiadavkami na prevádzku, logistiku a bezpečnosť architekt napĺňa zakaždým svojím osobitým autorským prístupom a názorom ako aj svojim životným presvedčením.
Generovanie efektívnych urbánnych štruktúr
Ján Legény
Slovo efektívnosť/efektívny môže byť v architektúre a urbanizme chápané v rôznych polohách. Efektívne urbánne štruktúry v tomto prípade reprezentujú predovšetkým efektívne využívanie energetických zdrojov, a to predovšetkým energie zo Slnka, či už je to aktívnym spôsobom alebo pasívnym – tvarovaním architektúry. Urbánne štruktúry založené na tomto princípe nazývame “solárne”. V zahraničnej literatúre sa označujú nemeckým výrazom Solarer Städtebau alebo anglickým solar urban planning. Takýto prístup k urbanizmu netreba považovať za najvyšší princíp tvorby, nakoľko urbanizmus ako súčasť územného plánovania je potrebné riešiť veľmi komplexne. Spoločným menovateľom je však vždy snaha o smerovanie k optimálnemu vývoju sídelných štruktúr, harmonické usporiadanie územia, o udržanie ekologickej rovnováhy a ochrane kultúrneho dedičstva s cieľom zaistenia udržateľného rozvoja a života človeka.
Človek je oddeliteľná súčasť prírody, ale príroda je neoddeliteľná súčasť človeka. S touto myšlienkou sa stretávame už od počiatku existencie ľudstva, kedy náboženstvá založené na rôznych spôsoboch chápania sveta vychovávali veriacich v úcte k prírode. Postupným odhaľovaním racionálnej podstaty prírody a strachu z neznámeho, človek stráca rešpekt k životnému prostrediu. Obavy o prežitie striedajú antropocentrické predstavy o formovaní spoločnosti. Stávame sa tak rozhodujúcim prvkom v reťazci života, a tým priamo či nepriamo určujeme, za akých okolností bude kolobeh všetkého naďalej prebiehať. Je to práve relatívna krátkosť existencie človeka, ktorá obmedzuje chápanie a vnímanie dopadu jeho činnosti na životné prostredie.
Preto je veľmi dôležité vyhodnocovať a obozretne reagovať na všetky zmeny a signály prírody. Tie je možne pozorovať deň čo deň. Zmena klimatických podmienok spôsobená značne vplyvom človeka so sebou prináša nie len nárast teploty, ale aj čoraz častejšie „vyčíňanie“ prírodných živlov. Nárast počtu tropických búrok, tornád, hurikánov, je možné sledovať v okolitých médiách. Sekundárnym dôsledkom je migrácia a vymieranie rastlinných a živočíšnych druhov, posun podnebných pásiem a ich potravinového potenciálu…
Plytvanie energetickými zdrojmi môže byť chápané aj ako spotrebúvanie energie na dlh, spotrebúvanie času – berieme energiu/čas budúcim generáciám. To má možno za následok prudký nárast obyvateľstva a jeho pokrok badateľný najmä za uplynulé storočie. Veď možno aj predchádzajúce generácie by kvantitatívne ako aj kvalitatívne rástli podobne rýchlo, možno aj rýchlejšie, keby vedeli využívať nerastné suroviny tak ako my.
Recyklácia, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, šetrenie fosílnych palív, zvyšovanie efektívnosti zariadení, ochrana prírody či zmena spôsobu života predstavujú možné smerovanie, ako sa vysporiadať so zmenou klímy, udržať ekonomický rast, ale aj zlepšiť kvalitu nášho života ako aj života nasledujúcich generácií. Obzvlášť dnes si po stále stúpajúcej krivke rastu ťažko dokážeme predstaviť, že by to mohlo byť aj inak. Stagnácia či úpadok sú principiálne nahrádzané slovom pokrok. Ale za akú cenu?
Architektúra bývania a jej futuristické modely: Bývanie a stroj – uvažovanie problematického vzťahu
Jaromír Krobot
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Otvorený ateliér „crafts.sk“
Michala Lipková
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Ostrovy a ich rámce: Kyjevské ostrovy
Benjamín Brádňanský, Vít Halada, Martin Jančok, Michal Marcinov
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.