Urbánna vitalita
Silvia Bašová
Živé, pulzujúce mesto je predpokladom jeho ďalšieho rozvoja a základom plnohodnotného urbánneho života. Európske mestá budú dominovať medzi svetovými sídlami z hľadiska komplexnej mestskej kvality a novej urbánnej infraštruktúry, ak si zachovajú rovnováhu mestských faktorov k merítku človeka a tiež urbánnu kontinuitu i novú vitalitu. Urbánna vitalita by mala byť prínosom pre mesto ale aj bonusom pre domácich obyvateľov aj v zmysle sociálnom, v zmysle vytvorenia spolupatričnosti s lokálnou komunitou a v zmysle integrity s mestom, v ktorom žijú. Už samotná priateľská forma mesta vytvára podklad sídelných a lokálnych medziľudských vzťahov, vytvára príťažlivosť sídlenia a zvyšuje vitalitu mesta. Živosť verejných priestorov, predovšetkým námestí, je hlavným magnetom vitality a tiež návštevnosti mesta. Predpokladá však návrat k miestu a k jeho identifikácií, návrat k humánnemu merítku. Urbánna vitalita – živosť mesta, vitalita centra, kultúrna a spoločenská kulminácia sú očakávané parametre v centrách miest. Vitalita centra mesta predpokladá: dôraz na kultúru, atraktivitu, peší pohyb a merítko človeka, ale aj cyklo – pohyb, funkčnú pestrosť viacgeneračných mestských aktivít, animácie dejov, participácií obyvateľov na zlepšení života mesta, ponuky variantného relaxu, umeleckých a technických aktivít, atď. Zachovať a rozvíjať vitalitu miest a ich verejných priestorov je možné len vrstvením a syntézou kvality mesta spolu s jej účastníkmi deja: obyvateľmi i návštevníkmi, ich aktívnym vstupom do spolupôsobenia na scéne mesta a jeho tiež sociálnou kontrolou prostredia najvýznamnejších city – štruktúr.
Udržateľnosť špecifických prvkov v krajine: Prípadová štúdia – rozptýlené osídlenie v katastrálnom území mesta Čadca
Ingrid Belčáková, Zuzana Pšenáková
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Budova YMCA v Bratislave
Magdalena Kvasnicová
Budova YMCA, od roku 2005 národná kultúrna pamiatka, je bývalým sídlom svetového mládežníckeho hnutia YMCA (The Yong Mens Christian Association – Združenie mladých kresťanských mužov) v Československu. Pozoruhodná architektúra, zaujímavá a bohatá minulosť, intenzívne využívanie budovy, ale aj nevyjasnené vlastnícke vzťahy, vyvolávajú otázky, aká bude jej budúcnosť. Od roku 2008 je správcom budovy Nadácia Intenda, ktorá po jej prevzatí verejne prezentovala záujem budovu zveľaďovať a využívať v prospech mladých ľudí. V roku 2013 – v roku 90-teho výročia otvorenia budovy Nadácia Intenda iniciovala vyzvanú súťaž na vypracovanie architektonickej štúdie rekonštrukcie a obnovy budovy. Zo súťaže vyvstala potreba vypracovať pamiatkový architektonicko-historický výskum, výsledky ktorého sú prezentované v príspevku.
Budovu YMCA pre železničných zamestnancov v Bratislave začali stavať v roku v roku 1920 a koncom roku 1923 ju slávnostne otvorili. Plány vypracoval moravský architekt Alois Balán (1891-1960). Na príprave budovy participovali poradcovia americkej YMCA, ktorá sa z veľkej časti podieľala na financovaní celého projektu. Balán navrhol palácovú architektúru v rondokubistickom a neoklasicistickom štýle na pôdoryse nepravidelného písmena „U“ so symetrickou trojkrídlovou dispozíciou, s architektonicky zdôrazneným čelným krídlom, s hierarchickým výškovým usporiadaním jednotlivých podlaží. Tradične poňatý historizujúci exteriér Balán modernizoval použitím pohľadového tehlového režného muriva – jedného z prostriedkov vymaňovania sa z pretrvávajúceho historizmu v architektúre, ovplyvnenej súdobou nemeckou a holandskou architektúrou.
V živote Bratislavy bola a je budova YMCA už vyše 90 rokov špecifický fenomén. Nielen vďaka výraznej architektúre, formujúcej genius loci tejto časti hlavného mesta, vďaka historickému významu budovy YMCA ako prvej v kontinentálnej Európe, či vďaka symbolickému významu budovy ako býv. sídla združenia kresťanských mladých mužov YMCA v Československu a promotora anglo-americkej kultúry a civilizácie v strednej Európe, ale najmä vďaka významu činností, ktoré hnutie YMCA iniciovalo v jej priestoroch pre dejiny slovenskej kultúry, slovenského športu (uvedenie basketbalu, volejbalu, rugby na Slovensko), charitatívnej a sociálnej práce, kresťanského a občianskeho aktivizmu, dejín školstva, ale aj vďaka intenzívnemu životu, ktorý sa odohráva v predpolí a medzi múrmi budovy aj v dnes.
Opotrebovaná budova si vyžaduje generálnu obnovu vrátane modernizácie zastaralej technickej infraštruktúry. Hlavnou devízou súčasnej budovy je fungujúce spolunažívanie rôznorodých nájomcov. Pre záchranu objektu bude dôležité, aby v mene usmernenia živelných a chaotických zásahov do stavebnej štruktúry bola vypracovaná stratégia využívania budovy, ktorá bude rešpektovať princíp verejnoprospešnosti a udržateľnosti modelu širšej kooperácie rôznorodých subjektov.
Reworking Detmerode
Karol Görner, Štefan Bekeš
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.