Alexy, Kavan, Trnkus: Pokus o reflexiu a vizualizáciu diela
Nikola Winková
Príspevok je pokusom o reflexiu a vizualizáciu celoživotného diela zakladateľov slovenskej urbanistickej školy stále aktívnych profesorov Alexyho, Kavana a Trnkusa. Reaguje na výstavu 3 PROFESORI ARCHITEKTI URBANISTI VYSTAVUJÚ VÝBER Z DIELA (1965-1995) v priestoroch foyeru Fakulty architektúry v Bratislave. Expozícia dokumentuje kľúčové etapy tridsaťročnej spolupráce týchto tvorcov, počas ktorej získali úspechy v medzinárodných i celoštátnych súťažiach, venovali sa vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti. Diela sme predstavili symbolicky na tridsiatich paneloch, ktoré sme rozdelili do troch základných kategórií TVORBA, VEDA a PUBLIKÁCIE. Vzhľadom na množstvo pôvodných dokumentov, ktoré sa profesorom podarilo dať do hromady, sme panely doplnili o prezentáciu originálov výkresov a modelov vybraných diel. Expozícia tak môže poskytnúť jedinečný obraz nielen o ich urbanistických koncepciách, teóriách a ich priemet do praxe, ale aj o formálnych znakoch urbanistickej tvorby v druhej polovici 20. storočia.
Výber príspevku prezentuje 16 najvýznamnejších diel, ktoré tvoria aj súčasť expozície. Nepochybne patrí medzi ne ich kľúčové dielo návrh na mestský sektor Bratislava Petržalka, súťaž na rozšírenie mesta Viedeň-Juh, alebo súťaže na obytné súbory Trnava Hlboká a Brno Bohunice. Z teoretických prác sa výber zameriava na základný výskum, ktorého cieľom bolo vymedzenie širšej mestskej centrálnej oblasti so zameraním na demonštráciu teórie transformácie vnútornej urbanistickej štruktúry a ktorý vyústil do definovania pojmov ako nosná ťažisková sústava mesta či urbanita. Z vedecko-výskumnej činnosti sme ďalej prezentovali výskum VEGA, venovaný problematike lokalizácie a percepcie dominánt riešenom na mestskej radiále Ružinovská ul.
Bratislavská urbanistická škola: Alexy – Kavan – Trnkus
Henrieta Moravčíková
Autorka štúdie analyzuje pôsobenie trojice architektov – urbanistov Tibora Alexyho, Jána Kavana a Filipa Trnkusa v kontexte dobového diania. Upozorňuje na obrovský vplyv ich diela na domáce prostredie, kde determinovali výskum, výučbu aj praktickú tvorbu v oblasti urbanizmu. Poukazuje rovnako aj na medzinárodný presah ich pôsobenia v súvislosti s veľkými urbanistickými súťažami druhej polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia. Prostredníctvom reflexie teoretického diela a urbanistických návrhov identifikuje podstatné črty ich autorského prístupu, ktorý charakterizuje presvedčenie o zákonitých prejavoch urbanistickej štruktúry, zdôrazňovanie dynamiky, morfologickej a funkčnej hierarchie urbanistickej štruktúry a jej celkovej kompozície s ohľadom na jedinečnosť lokálnych daností. Z hľadiska architektonickej historiografie a v kontexte vývoja urbanistického myslenia na Slovensku špecifikuje tri podstatné línie diela trojice Alexy, Kavan, Trnkus: medzinárodné konfrontácie súvisiace s plánovaním veľkých obytných celkov – nových satelitov, zásahy do existujúcej historickej štruktúry a jej pretváranie a nakoniec revidovanie moderných urbanistických koncepcií v podobe humanizácie sídlisk. V závere štúdie autorka poukazuje na odkaz diela trojice Alexy , Kavan, Trnkus pre súčasné akademické prostredie, ktorý spočíva aj v produktívnom spojení teoretického bádania, praktickej tvorby a pedagogického pôsobenia.
Potenciál nosných mestských koridorov
Ľubica Vitková
Pre oblasť urbanistického výskumu je jednou z fundamentálnych tém problematika koridorov – prepojení: ciest, osí, bulvárov, ulíc… Práve im sa venovala osobitná pozornosť v priebehu dejín stavby miest. Koridory – cesty, ulice, dynamické prvky hmotovo-priestorovej štruktúry, predovšetkým tie ťažiskové, predstavujú základnú kostru ich rozvoja. Boli a sú integrálnou súčasťou urbanistických teórii, vizionárskych koncepcii, modelov rozvoja miest, plánovacích mechanizmov, rozvojových a transformačných stratégii.
Význam ťažiskovej lineárnej sústavy pre rozvoj a transformáciu mesta spočíva v ich prirodzenej schopnosti viazať na seba hospodárske a spoločenské aktivity. Tá vychádza z logiky a efektívnosti „prepravných tokov“, dobrej „viditeľnosti“ zariadení a tým optimalizácií ich využitia.
Príspevok sleduje proces vývoja názorov na formovanie nosných lineárnych priestorov na Slovensku za ostatných 100 rokov v kontexte európskeho vývoja. Hodnotí súčasný stav vybraných ťažiskových priestorov a poukazuje na zásadné problémy ich formovania a na faktory, ktoré tento stav podmieňujú.
Po období stagnácie až úpadku záujmu o riešenie verejných priestorov (vrátane tých dynamických), podmieneného funkcionalistickým princípom rozvoja miest sa stáva až naliehavým výskum uvedenej problematiky v celej jej komplexnosti a následný priemet jeho výsledkov do praxe.
Štúdia prezentuje priebežné výstupy z aktuálne spracovávaného výskumu verejných priestorov pre Magistrát mesta Bratislavy – Útvar hlavnej architektky. Súčasne nadväzuje na realizované výskumy na Katedre urbanisticko-architektonických súborov a na Ústave urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry STU v Bratislave. Predovšetkým na problematiku nosnej ťažiskovej sústavy spracovanú trojicou profesorov – Alexy, Kavan, Trnkus.
Možnosti východného rozvoja Bratislavy
Bohumil Kováč
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Zmena urbanistickej paradigmy: Potencionalita energetickej transformácie mesta zintenzívnením využívania slnečného žiarenia
Robert Špaček, Ján Legény, Peter Morgenstein
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Sídla v zázemí miest: Slovensko v priestore po dvadsiatich rokoch
Alžbeta Sopirová
Pre sídelnú štruktúru Slovenska v transformačnom období je charakteristická výrazná regionálnou diferenciácia, ktorá má dopad aj na predpoklady a možnosti rozvoja jednotlivých vidieckych sídiel. Príspevok sa ťažiskovo venuje skúmaniu priestorových prejavov rozvoja urbánnej štruktúry vidieckych sídiel, s ohľadom na ich vývojovú podstatu, hospodársky, sociálny a polohový potenciál. Vidiecke sídla sa analyzujú z hľadiska prejavov premeny ich vnútornej štruktúry, ako aj vonkajšej priestorovej rozpínavosti do krajiny. Predmetom skúmania sú vidiecke sídla, ležiace v zázemí miest, na sídelných rozvojových osiach, s výrazným rozvojom rezidenčnej funkcie. Za najdôležitejšie ukazovatele miery rozvoja, ktoré sa sledovali v modelových sídlach, boli zmeny demografickej a fyzickej štruktúry. Indikátorom potenciálnych rozvojových plôch bola intenzita využitia územia, vyjadrená hustotou zastavaného územia obce a osídlenia. Rozvoj vo vidieckych sídlach ležiacich v suburbanizovanom zázemí miest by sa mal orientovať na útlm extenzívneho rozvoja a postupnú intenzifikáciu ich vnútornej štruktúry, ktorú je nevyhnutne legislatívne usmerňovať a regulovať.
Strategické plánovanie – väzby s územným plánovaním
Jaroslav Coplák
Príspevok sa venuje téme uplatnenia strategického plánovania na miestnej úrovni v plánovacom systéme SR. V úvode sa konštatuje, že meniace sa spoločensko-ekonomické podmienky globálneho charakteru kladú nové nároky na podobu priestorovo-relevantného plánovania. Ďalej stručne opisuje počiatky a vývoj strategického plánovania, predovšetkým v aplikačnej rovine sídelných systémov. Oproti fyzickému (územnému) plánovaniu, ktorého moderné dejiny siahajú na začiatok 20. storočia a po II. svetovej vojne sa stalo celosvetovo používaným systémom plánovania, je teda strategické plánovanie v urbánnom priestore podstatne mladšie a naše obce a mestá ho začali používať až v posledných 10 rokoch. Ťažiskovou témou príspevku je však vzájomné postavenie a odlišnosti územného plánovania a strategického plánovania. Na základe ich poznania definuje možnosti vzájomného prepojenia územného plánovania a strategického plánovania.
Obidva druhy plánovania sa odlišujú v samotnej filozofii prístupu k riešeniu problémov, čo sa odráža v rôznych metódach a v zábere riešených problémov. Predstavujú navzájom komplementárne princípy, ktoré sa však môžu vhodne dopĺňať. Najpotrebnejšie prepojenie je identifikované v etape formulácie cieľov. Ciele celkovej rozvojovej stratégie obce, najmä tie, ktoré sa týkajú rozvoja fyzického prostredia, by sa mali premietnuť do zadania územného plánu, kde sa definujú ciele a požiadavky na riešenie. Významné potenciálne roviny prepojenia týchto plánovacích systémov sú aj vo fáze implementácie.
Územné plánovanie vďaka strategickému plánu získava možnosť oprieť koncepciu priestorového rozvoja o celkovú rozvojovú stratégiu a v nej vyznačené rozvojové priority, ktoré reprezentujú preferované smery politickej a finančnej podpory. Súčasne dostáva vhodnú koncovku na realizáciu niektorých zámerov týkajúcich sa fyzického prostredia, osobitne investičných projektov. Systém strategického plánovania prostredníctvom nadväzujúcich krátkodobých plánov má potenciál prispieť k úspešnej implementácii územného plánu. Smerom k územnému plánovaniu má strategické plánovanie inovačný potenciál v zmysle jeho rozšírenia o ekonomické aspekty, pochopenie trhových princípov, fenoménu konkurencie, chápania rozvojového potenciálu aj prostredníctvom teritoriálneho kapitálu. Môže tiež vyvážiť primárnu regulačnú funkciu plánovania komplementárnym prístupom podporovania žiaduceho rozvoja a mobilizácie vnútorného potenciálu územia.
Kvalita sídelného prostredia: Vymedzenie problému hodnotenia kvality urbánneho prostredia pomocou Systému na podporu priestorového rozhodovania
Zuzana Aufrichtová, Július Hanus
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Chrbtica uličnej siete
Igor Hianik
Narastajúca koncentrácia ľudí v mestách predstavuje možnosti a výzvy týkajúce sa budúcich možných variantov udržateľného rozvoja. Napriek mnohým historickým dôkazom o tom, že mestá sú hlavnými motormi inovácie a ekonomického rastu, kvantitatívna teória predpovedí v pochopení ich dynamiky a usporiadania, odhadu ich budúcej trajektórie je stále neznáma. Mestá sú zložité systémy pozostávajúce z rôznych subsystémov. Ich veľkosť a tvar sú dobre definovanými meradlami pre zákon intenzívnej konkurencie o priestor, a preto rozvíjanie integrovaných teórií o vývoji miest spájajúce mestskú ekonomiku, správanie dopravy (infraštruktúry) a iné zložky sú dôležité, pre ich pochopenie.
Príspevok sa sústreďuje na špecifické znaky uličných sietí miest, popisuje metódy analýz a zaoberá sa fraktálnym rastom nie len z priestorového, ale aj systémového hľadiska. Odborne sa opiera o tri teórie a parciálny výskum aplikovaný na vybraných mestách Slovenska a následne tieto poznatky spája.
Za východiskovú teóriu považujeme definovanie Ťažiskovej nosnej sústavy od profesora Tibora Alexyho (1999). Rozvíjame ju však o poznanie nadobudnuté z publikácie The backbone of a city od autorov S. Scellato, A. Cardillo, V. Latoraa, and S. Porta (2006). Veľmi dôležitú úlohu v procese skúmania zohrala teória rastu miest popísaná v diele Growth, innovation, scaling, and the pace of life in cities od autorov Geoffrey B. West a kolektív (2007). Pomocou tejto teórie boli matematicky vypočítané hodnoty porovnané s hodnotami zistených z geometrických analýz miest vykonaných v parciálnom výskume.
Získané výsledky sú zaujímavé a poukazujú na fakt, že na Slovensku vykazujú mestské priestory určité chyby, je to však dôkazom:
- významnej absencie chápania uličnej siete, ktorá je nositeľom systému verejných priestorov,
- aj dôkazom toho, že ulice sa bohužiaľ stále chápu iba ako sieť potrebná k distribúcii hmotných zložiek a tým pádom táto sieť silno a striktne podlieha dopravnému dimenzovaniu kapacít a koridorov.
Samozrejme, že všeobecné dôsledky sú známe už teraz. No napriek týmto dôsledkom, treba hľadať východiská a relevantné odpovede na otázky ideálneho a efektívneho geometrického tvaru uličnej siete s prihliadaním na historický vývoj slovenských miest tak, aby bolo možné sa v nasledujúcich obdobiach postaviť k otázke jej rastu, či regresie. Veľmi podstatnou časťou by malo byť zadefinovanie chrbtice uličnej siete, ktorý je reprezentantom nosného systému verejných mestských priestorov, v rôznych merítkach od koncepčných po mikro-mierky zohľadňujúce urbanisticko-architektonické riešenia.
Z vývoja klasickej školy urbanizmu na Slovensku
Peter Kardoš
Krátky opis etapy vývoja modernej školy urbanizmu uvádza prínos nezvyčajne tvorivej skupiny pedagógov v akomsi triumviráte: profesor Tibor Alexy, profesor Ján Kavan a profesor Filip Trnkus. Vytvorili podmienky, kde boli a aj sa vychovali nasledovatelia rozvoja samotného vedného odboru Urbanizmus, slobodnej urbanistickej tvorby, rekonštrukcie a komponovania mestotvorných priestorových štruktúr, kde sa úspešne súťažilo a participovalo prednáškami na rôznych stupňoch štúdia. Korene samozrejme pochádzali od európsky významného profesora Emanuela Hrušku, ktorý založil na fakulte urbanisticko-architektonický odbor a jeho vízie napĺňajú aj dnešné predstavy komplexnosti (udržateľnosti) mestského spôsobu života a ľudského životného prostredia. Autor príspevku uvádza príčiny a formy napĺňania týchto predstáv nástrojmi moderných technológií, ktoré môžu podporiť imagináciu i estetický prístup či už vychovávaných študentov alebo profesijnú verejnosť pri dotváraní atmosféry mestského prostredia. V jednotlivých kapitolách vysvetľuje princípy urbanistickej tvorby ako „stavby miest“, ktorú najvhodnejšie podporuje stavba pracovného modelu. V ďalšom porovnáva analógové a digitálne nástroje tvorby a objavuje spôsob interaktívneho prepojenia týchto nástrojov do analógovo-digitálnej metódy overovania a hodnotenia atmosféry prostredia v podobe vizuálneho dynamického priestorového kontinua. Uvádza tiež príklady aplikácií v pedagogickom procese s charakteristikou analógových a digitálnych postupov. V záveroch uvádza význam priestorového modelovania v tvorivých procesoch a postupoch kompletizácie urbanistických štruktúr v rámci revitalizácie alebo rekonštrukcie zachovaných mestských štruktúr.