Koncepty múzea od architektov a umelcov: Vývoj pohľadu na múzeum umenia od vzniku po súčasnosť
Alexander Schleicher
Múzejné koncepty chápeme ako nerealizované vízie múzea alebo zrealizované múzeá, ktoré priniesli mimoriadne myšlienky ovplyvňujúce smerovanie múzejnej architektúry. Múzejné koncepty sprevádzajú múzeum od jeho vzniku, resp. objavujú sa ešte skôr, kedy o múzeu neuvažujeme ako o vyprofilovanom samostatnom type inštitúcie a objektu a kedy riešili parciálne problémy smerujúce ku vzniku múzea. Prvé koncepty múzea od Ch. L. Sturma, E. L. Boulléeho a J. N. L. Duranda sa snažili o definovanie múzea ako nového typu objektu a hľadali jeho podobu – funkčnú aj výrazovú. Tieto koncepty na dlhé obdobie dopredu predznamenali výzor múzejnej architektúry. Príchod 20. storočia znamenal objavenie sa kritických teórii tradične formovaného múzea. Kritické teórie múzea v spojení s novým stavom v spoločnosti, novým nahliadaním na svet a novým stavom v architektúre prinieslo moderné koncepcie múzea prvej polovice 20. storočia od Le Corbusiera, L. Miesa van der Rohe, ale aj zrealizované múzeum MoMA od P. L. Goodwina a E. D. Stona uplatňujúce nové nahliadanie na múzeum, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili smerovanie múzea v druhej polovici 20. storočia. Druhá polovica 20. storočia je zároveň obdobím, v ktorom nebývalým spôsobom narástol počet múzeí, s mimoriadne početnou skupinou múzeí súčasného a moderného umenia. Je preto namieste otázka – ako si predstavujú múzeum súčasného umenia umelci, ktorí čoraz intenzívnejšie vstupujú do tvorby expozície a ktorých požiadavky boli často architektmi opomínané. Na múzejné koncepty môžeme nahliadať ako na abstrakciu stavu múzea a predznamenanie jeho smerovania v ďalšom období. Na príklade konceptov múzeí je možné sledovať esenciu myšlienok o tom, čo múzeum je, sledovať pestrosť prístupov charakterizujúcu predovšetkým súčasné múzeum, ale aj spoločné jednotiace motívy múzea od jeho vzniku po súčasnosť.
Storočie plánovania Košíc
Ján Sekan
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Kasárne ako dôležitý aktér rozvoja našich miest
Laura Pastoreková
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Priemyselné dedičstvo v Rakúsku: Pamiatková ochrana, výskum a vzdelávanie
Nina Bartošová
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Vízie mesta v sci-fi filmoch: Opodstatnenie skúmania, možné prístupy a existencia e-tópie
Alexandra Dubovcová
Prepojenie medzi filmom a architektúrou určite nie je nové, ani vo forme vzájomnej interdisciplinárnej spolupráce a ani ako objekt teoretického skúmania. Čo sa ale môže javiť ako nové či málo výrazné je pozornosť venovaná sci-fi filmu v architektonickej teórii.
Architekti sa často pohrávali s víziami ideálnych miest či mesta budúcnosti. Architektonická teória je tak popretkávaná rôznymi imaginárnymi mestami, viac či menej zdokumentovanými. V tomto príspevku sa budeme tiež venovať víziám mesta, nezvyčajne víziám mesta zo sci-fi filmov.
Zámerom je priniesť filmové sci-fi mesto bližšie do pozornosti odbornej i laickej verejnosti a obhájiť film ako jednu z nových foriem využiteľných na prezentáciu futuristických vízií architektúry. Esej ponúka základný prehľad publikácií zaoberajúcich sa problematikou sci-fi vízií mesta. Tak isto predstavíme tri základné možné prístupy k skúmaniu sci-fi mesta a budeme hovoriť o fenoméne e-tópie. Príspevok je súčasťou väčšieho výskumu k dizertačnej práce na tému Mesto vo filme- vízie, utópie, futurizmus, ktorý má za cieľ podporiť argumentáciu relevantnosti pozície filmových sci-fi vízií mesta v architektonickej teórii. Výskum je vedený formou post štrukturalistickej úvahy na interdisciplinárnom pozadí architektúry, urbanizmu, kinematografie, filozofie a sociológie.
Motív pohybu v architektúre
Ondrej Kurek
Práca si dáva za úlohu spracovať výskyt pojmu pohyb v architektonickej teórii aj praxi. Chceme v nej konfrontovať dve zjavne protichodné entity, pohyb a architektúru. Pohyb reprezentujúci dynamický dej a architektúru reprezentujúca stabilitu. Obe sú síce v zjavnej opozícii, ale jedna bez druhej akoby nemohli existovať. Toto tvrdenie sa pokúsime podporiť poznatkami z teórie architektúry, z jej histórie aj súčasnosti. Prácu preto rozdelíme do dvoch hlavných častí. Prvou bude architektúra v pohybe a druhou pohyb v architektúre.
V prvej časti s názvom Architektúra v pohybe sa budeme zaoberať pohybom v zmysle vývoja, evolúcie architektúry ako umeleckej disciplíny. Naznačíme dôvody a motivácie k integrácii pohybu do architektúry v jednotlivých obdobiach a spomenieme spôsoby a nástroje akými to architekti dosahovali. Následne budeme skúmať všetky možné prostriedky – determinanty, vďaka ktorým sa architektúra dostáva do pohybu.
V druhej časti nazvanej Pohyb v architektúre sa zameriame na výsledky postupov identifikovaných v prvej časti. Pretože architektúra pracujúca s pohybom neustále bojuje s mätúcim paradoxom, že na to aby plnila svoj fundamentálny účel, poskytovala “prístrešok”, musí najskôr eliminovať pohyb, teda všetky sily, ktoré ňou hýbu a až následne znovu interpretuje pohyb do tohto staticky ustáleného rámca. Doposiaľ sa s týmto paradoxom vyrovnávala viacerými spôsobmi, ktoré v tejto časti popíšeme a rozdelíme do kategórii.
Na záver budeme mať k dispozícii akéhosi sprievodcu po rozsiahlej problematike architektúry v pohybe. Vďaka prehľadnému usporiadaniu v tabuľkách bude celá problematika pohybu v architektúre jasnejšia a orientácia v nej bude jednoduchšia. Pokúsime sa dokázať, že spojenie pohybu v architektúre nie je módnou vlnou posledných rokov a desaťročí, ale je aj napriek svojej protikladnej povahe jeho organickou súčasťou.
Intenzifikace obytných souborů: Proměny prostorové struktury sídlišť v kontextu východní Evropy
Pavlína Kolcunová
Regenerace sídlišť v současnosti představuje velmi diskutované téma, přičemž největší pozornost architektů i urbanistů je zpravidla věnována exemplárním projektům z Holandska, Německa či Francie, kde ovšem podíl sídlištní zástavby na celkovém bytovém fondu nepřesahuje 10%. Sídliště na území bývalého východního bloku však zastupují až 50% bytového fondu a významným způsobem determinují fungování celého města. Článek se tedy soustřeďuje na zhodnocení dostupnosti hlavních funkčních složek sídla (práce, rekreace, služby) v kontextu našeho obytného prostředí sídlišť a sídlištních celků, tzv. mikrorajónů, východní Evropy resp. zakavkazských republik.
V úvodu se text věnuje současnému stavu územního plánování a zejména přetrvávajícím tendencím funkčního zónování. Nesoulad mezi reálným a administrativním vymezení prostoru je ilustrován i na pozadí filozofického smýšlení o městě Henriho Lefevbra či procesu současného participativního plánování. Za účelem zhodnocení efektivnosti dané sídelní struktury, zejména s ohledem na funkční promíšenost, jsou popsány prahové hodnoty kapacity prostředí, do kterých spadají různé koncepty měření hustot a dostupností; právě dostupnost a porovnání různých situačních kontextů představuje nosnou kapitolu článku. Na jednotlivých případech lze vysledovat společná témata, a to zejména proměnu monofunkční zóny v polyfunkční, formy (samo)organizace obytných struktur, otázku pěší dostupnosti a snižování nároků na dopravu. Jako zásadní se ukazuje disproporce vnímání tématu revitalizace sídlišť, která se v našich podmínkách omezuje vesměs na regeneraci jednotlivých panelových bytových domů bez návaznosti na hlubší systémové procesy. Studie shrnuje základní interpretace prostorové diferenciace sídlišť, které jsou důsledkem zásadních socio-ekonomických změn v území.
Nezávislé kultúrne centrá
Peter Lényi
Po zmene politického režimu na Slovensku v roku 1989 sa zmenili aj podmienky pre vznik nových priestorov pre kultúru. Kým predtým bola ich hlavným iniciátorom štátna moc, po tomto roku vedúcu úlohu prevzali súkromné nezávislé skupiny. Najčastejším spôsobom vysporiadania sa s problematikou svojho priestoru sa stala adaptácia nevyužívaných industriálnych/športových/dopravných stavieb. Štúdia opisuje tento jav na príklade divadla, ktoré zastupuje aj iné priestory pre kultúru (galérie, koncertné sály), u ktorých táto genéza prebehla podobne. Pri opúšťaní typologicky vlastných budov často nastáva syntéza viacerých druhov umenia do novej inštitúcie – nezávislého kultúrneho centra. Umelecké formy, ktoré v ňom prebiehajú preberajú charakteristiky inštitúcie – sú nízkonákladové, hľadajú nové formy vyjadrovania, snažia sa spytovať dogmy a posúvať sa kvalitatívne dopredu. Vzťah s divákom je veľmi tesný, centrá fungujú ako dôležité body v rámci lokálnej umeleckej a susedskej komunity. Scéna v rámci Európy sa formuje od 70-tych rokov 20. storočia, v súčasnosti je v sieti TransEuropeHalles združených 56 kultúrnych centier. Slovenská scéna sa utvára od prvých rokov 21. storočia, sieť Anténa má aktuálne 16 členov.
Intenzifikácia sídlisk: Cesta k ich udržateľnosti?
Karol Görner
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.