ZHRNUTIE
Recyklovanie v dizajne má mnoho podôb. V súčasnom ponímaní sa pomerne úzko viaže s ekologickými tendenciami, avšak spektrum rozmanitých aplikácií dáva tušiť jeho bohaté kultúrno-historické korene a v mnohorakosti tvorivých princípov prezrádza nejednoznačnosť a komplexnosť problematiky.
V podobe prvkovej recyklácie má charakter individualizovanej výroby, čo prináša mnohé sporné otázky. Kým na jednej strane poskytuje takmer absolútnu slobodu dizajnérovi, na strane druhej je kvalita výsledného produktu obrazom znalostí a zručností jednotlivca. Prvková recyklácia na Slovensku prebieha prevažne vo forme prototypov, kde výmena už nadobudnutých poznatkov medzi jednotlivými výrobcami je takmer nulová.
Napriek bohatej teoretickej základni, ktorú predstavujú súčasné teórie udržateľného dizajnu ( Cradle to cradle, Biomimicry, Natural Capitalism) prebieha tvorba živelne, bez jasných pravidiel. Publikácie a výstavy sa zameriavajú predovšetkým na dokumentáciu a prezentáciu jednotlivých výrobkov bez snahy odôvodniť princípy a ciele recyklovania. Chýba aj hlbší kritický pohľad na technológiu výroby, pôvod materiálov a možností ďalšieho spracovania recyklovaných produktov.
Prvková recyklácia v sebe ukrýva okrem ekologických aspektov aj potenciál pre nadviazanie na kultúrnu a regionálnu pamäť, oživovanie remesiel pri čiastkových opravách či renovácii povrchu, vyjadrenie spomienkovej hodnoty. Preto je nutné rozšíriť úzke vnímanie tvorby o psychologické, kulturologické a sociologické štúdie, ktoré môžu priniesť hlbšie poznatky pre pochopenie psyché človeka v pozícii tvorcu, ale aj spotrebiteľa, a priniesť tak nové možnosti v riešení sporných otázok.
Psychologické východiská tvorby definuje predovšetkým rozpoznanie odlišností v spotrebiteľskom správaní. To umožní dizajnérovi pracovať spôsobom, aby budúci produkt prekonal nežiaduce psychologické bariéry spotrebiteľov.
Dnes už nemožno charakterizovať recyklovanie v dizajne jednoduchým opätovným použitím predmetu či jeho časti v celkovom návrhu nového produktu. Takáto definícia je nedostatočná a príliš vágna na to, aby vystihovala podstatu. Poskytuje široké možnosti mylnej interpretácie ako umeleckých tak i dizajnérskych diel. Umožňuje tiež neželanú infiltráciu nedomyslených objektov na profesionálne výstavy pod rúškom ekologického konceptu.
Vzhľadom na niekoľkoročnú existenciu prvkovej recyklácie je nielen možné, ale predovšetkým nevyhnutné zhodnotiť a sumarizovať doteraz získané poznatky a vyhnúť sa tak už rozpoznaným negatívam, či preskúmať nesúrodé oblasti a výzvy, ktoré priniesla prax.
Pracovať a navrhovať s použitým materiálom je omnoho náročnejšie ako s novými materiálmi. Napriek všetkým pozitívam, silnej umeleckej výpovedi, podpore inak vymierajúceho remesla a ekologickým aspektom, stále platí, že aj dizajn s použitím recyklácie musí byť v prvom rade dobrý dizajn. V opačnom prípade sa stane len módnou záležitosťou, ktorá časom vyprchá.