ZHRNUTIE
Dnešná spoločnosť si už začína naplno uvedomovať nevyhnutnosť úsilia príklonu k princípom udržateľnosti. Aj napriek tomu, že súčasné vedecko-technické poznatky nám v súčasnosti umožňujú v mnohých oblastiach udržateľnosť reálne dosiahnuť, váhame a držíme sa starých prekonaných princípov. Výnimkou nie je ani oblasť architektúry a urbanizmu. Architektúra a urbanizmus sa stále často vnímajú ako umelecko-remeselné disciplíny, pomaly implementujúce vedecko-technické poznatky. Snaha o zmenu tejto paradigmy sa musí začať už vo vzdelávacom procese študentov – nastupujúcej generácie architektov.
Najzásadnejšími predmetmi vysokoškolského štúdia architektov sú bezpochyby ateliéry. Práve na ateliéroch by mali byť študenti vedení k tomu, aby si popri vizuálnej a funkčnej stránke tvorby všímali i ďalšie parametre zodpovedné za finálnu udržateľnosť návrhu. V štúdii boli vybrané najzásadnejšie parametre udržateľnosti, ktoré by mali formovať architektonické a urbanistické návrhy študentov architektúry, budúcich činných architektov.
Parametre udržateľnosti boli v štúdii v zmysle logiky od celku k detailu kategorizované ako urbanistické a architektonické. Urbanistické parametre udržateľnosti sú v tomto zmysle nadradené a záväzné tak pre urbanistický, ako aj architektonický návrh.
Medzi urbanistické parametre udržateľnosti boli zaradené: poloha, prepojenosť, forma urbanistickej štruktúry, intenzita zástavby, zelená infraštruktúra, prítomnosť obyvateľov, funkčná štruktúra, dostupnosť základnej občianskej vybavenosti, ekologické parametre a verejný priestor.
Konkrétne požiadavky na samotné stavebné objekty ďalej vyjadrujú architektonické parametre udržateľnosti:estetika, funkčnosť a prispôsobiteľnosť, životný cyklus budovy, energetická efektívnosť, využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a výber materiálov.
Aplikácia urbanistických a architektonických parametrov udržateľnosti bola overovaná na vybranom študentskom návrhu (VIZÁR, Martin: Polyfunkčný dom vo vybranej lokalite. Diplomová práca. Bratislava: Fakulta architektúry STU v Bratislave, 2019). Primárnym cieľom pritom nebolo zhodnotenie udržateľnosti samotného návrhu, ale predovšetkým praktické priblíženie možného posudzovania parametrov udržateľnosti v ateliérovej tvorbe.
Z analýzy študentského návrhu vyplynulo, že výber lokality pre navrhnuté funkčné využitie územia zodpovedá centrálnej polohe v rámci mesta. Návrh stavia na dobrej prepojenosti, sám sa však o jej ďalšie skvalitnenie veľmi neusiluje. Navrhovaná hmotovo-priestorová koncepcia vhodne reaguje na okolitú formu urbanistickej štruktúry a dopĺňa ju o nové, dnes chýbajúce atribúty. Z pohľadu intenzity zástavby návrh nevyužíva potenciál lokality naplno, namiesto čoho radšej uprednostňuje kompozičný súlad s okolitou zástavbou, ľudskú mierku a dôraz na verejný priestor. Analýza zelene síce potvrdila očakávaný pokles podielu zelene na úkor novej výstavby, zároveň však preukázala, že aplikáciou vhodných princípov študent dokázal udržať vysoký štandard ekologickej kvality zelene.
Z pohľadu prítomnosti obyvateľov a funkčnej štruktúry návrh počíta so zvýšením hustoty zaľudnenia pri miernom poklese podielu funkcie bývania. Zvýšenie podielu občianskej vybavenosti môžeme vnímať pozitívne, vzhľadom na potenciál vyplývajúci z polohy a prepojenosti mohol byť podiel občianskej vybavenosti ešte vyšší. Dobrá dostupnosť základnej občianskej vybavenosti vytvára predpoklady na dobré fungovanie lokality a zároveň opodstatňuje plánovaný nárast počtu obyvateľov. Z pohľadu dostupnosti základnej občianskej vybavenosti návrh síce správne stavia na už existujúcom potenciáli lokality, sám sa však na ďalšom zlepšovaní nepodieľa. Naopak, z pohľadu ekologických parametrov a parametrov verejného priestoru návrh prináša viacero pozitívnych podnetov obohacujúcich lokalitu aj v širšom kontexte. Z architektonického hľadiska možno konštatovať, že študent použil tradičné výrazové prostriedky a dosiahol kultivovaný a estetický, možno príliš konzervatívny výraz. Pozitívom návrhu je koncept priestorovej prispôsobiteľnosti, práca s recyklovanými a recyklovateľnými materiálmi, využívanie slnečnej energie pasívnym aj aktívnym spôsobom, zachytávanie a využívanie dažďovej vody.
Zo spätného hodnotenia diplomovej práce vyplynulo, že študent relatívne komplexne zohľadnil väčšinu vybraných parametrov udržateľnosti. Zároveň však boli identifikované aj isté nedostatky, respektíve potenciály na skvalitnenie návrhu, ktoré mohli byť implementované ešte v štádiu kreovania konceptu. Cieľom tejto štúdie bolo práve zosumarizovať kľúčové parametre udržateľnosti, ktorých sledovanie by umožnilo odkryť tieto potenciály ešte v analytickom štádiu, a zapracovať ich do finálneho návrhu. Sledovanie týchto parametrov by sa súčasne malo premietnuť aj do záverečného hodnotenia ateliérových prác. Študentská ateliérová tvorba znesie podstatne väčšiu konštruktívnu kritiku, ktorá by študentov mala motivovať k tvorbe komplexnejších a kvalitnejších diel.