ZHRNUTIE
Mestá sú ekonomický a sociálny fenomén, ktorý odráža zrýchľujúce sa javy, premietajúce sa do priestoru a ich štruktúry. S nástupom informačnej éry a technologického pokroku získalo mesto nový prívlastok – smart city. Vplyv inovácií na súčasné mesto je zreteľný v každej jeho oblasti. Či už ide o zmenu správania, ekonomiky, alebo správy a tvorby mesta, technológie, no predovšetkým komunikácia, menia naše nazeranie na to, ako by sa malo súčasné mesto vnímať, plánovať a spravovať. Proces plánovania by mali formovať predovšetkým demokratické hodnoty, ktorých stredobodom by mali byť ľudia – ich práva, ale aj povinnosti –, ktorí ho obývajú.
V snahe zabezpečiť mestu vyššiu kvalitu života sa v posledných dekádach mnoho vedcov (Jacobsová, Hilier, Lynch, Gehl, Whyte a ďalší) venovalo problematike funkčnosti jeho priestorov a štruktúr, ako aj vývoju metód na jeho hodnotenie. Prelomové zmeny v myslení a nazeraní na mesto priniesli najmä 60. roky 20. storočia, poznačené viacerými hnutiami. Tieto teoretické práce môžeme zaradiť do troch základných vedných disciplín: sociálnych vied, urbánnych vied a urban computingu.
Ľudia sú s mestským prostredím nevyhnutne spätí a svojím využívaním vytvárajú jeho obsah. Dualizmus tohto vzťahu si žiada dôslednejšie rozvíjanie komplexnejšieho prepojenia človeka a priestoru. Podstatným podmieňujúcim faktorom je kontext, ktorý determinuje osobitosť miesta. Z tohto dôvodu je žiaduce sledovať okrem lokalizačných faktorov či fyzických vlastností urbanistických štruktúr aj vplyvy na ich využívanie, na sociálnu interakciu, ktoré predstavujú a prinášajú nehmotné hodnoty. Informácie o interakcii človeka s priestorom a poznanie zákonitostí tohto vzťahu pomáhajú architektom a dizajnérom navrhnúť urbánny priestor tak, aby stimuloval pozitívne emócie.
Parametre miesta je nutné vnímať v korelácii jeho hmotných a nehmotných charakteristík. Je potrebné uvedomiť si, že parametre kvality nepredstavujú iba hmatateľné elementy priestoru, ale aj kvality, ktoré vnímajú ľudia. Na základe medzinárodných výskumov a overovania v praxi sa už zaviedli niektoré indexy mestskej výkonnosti zameraných na hodnotenie udržateľnosti, dostupnosti alebo morfologických znakov. Cieľom práce je prispieť k diškurzu o kvantifikácii kognitívneho hodnotenia priestorov pomocou vyhodnocovania výsledkov empirických prieskumov. Tie sú založené na vyhodnotení vnímania pozitívnych a negatívnych aspektov Bratislavy a Košíc (ide o vzorku asi 1 200 respondentov).
Výskum pracuje s výstupmi z pocitových máp, ktoré predstavujú nástroj na participatívnu tvorbu mesta a formu empirického prieskumu. Ponúkajú možnosť aktívneho zapojenia občanov do zberu informácií a názorov o meste, jeho verejných priestoroch či budovách. Takto geograficky lokalizované odpovede poskytujú detailnejší prehľad o vnímaní verejných priestorov mesta ich užívateľmi. Empirické prieskumy relevantné pre príspevok sa uskutočňovali od marca 2018 do mája 2019.
Výstupy z pocitového mapovania sa podrobili priestorovej analýze a analýze sentimentu. Na priestorovú analýzu poslúžilo vyhodnotenie pomocou geografických informačných systémov (GIS), konkrétne freeware program QGIS, pričom sa pracovalo s funkciou heatmap. Sentiment sa analyzoval pomocou softvérov na dátovú analýzu a vizualizáciu, v tomto prípadne pomocou Microsoft Power BI.
Z priestorovej analýzy vyplýva, že väčšina uvedených pocitov sa koncentruje na významné priestory širšieho centra oboch miest, čo je očakávaný výsledok. Ďalším spoločným menovateľom oboch miest je väčší priestorový rozptyl pozitívnych komentárov, čo do veľkej miery ovplyvňuje pozitívny vplyv prostredia (vody a zelene) na percepciu obyvateľov. Na druhej strane, analýza ozrejmila koncentráciu negatívne vnímaných priestorov predovšetkým v širšom centre oboch miest, predovšetkým uzlových priestorov dopravného charakteru (križovatky, stanice atď.), ako i námestí a obdobných uzlových priestorov.
V rámci analýzy sentimentu boli podstatné mená obsiahnuté v komentároch rozdelené podľa podobnosti významu do siedmich kategórií: 1. prostredie a príroda, 2. dominanty, architektúra a estetika, 3. zdravie, bezpečnosť a komfort, 4. sociálna dimenzia a aktivity, 5. doprava a infraštruktúra, 6. elementy verejného priestoru, 7. vybavenie a služby. Tieto kategórie definujú a zoraďujú časti alebo prvky mesta, ktoré si ľudia všímajú najviac, podľa počtu obsahujúcich podstatných mien.
Z analýzy vyplýva, že priestory v oboch mestách poskytujú primerané množstvo prírodných plôch zodpovedajúcej kvality, a verejnosti imponuje aj dizajn a architektúra oboch miest a ich sociálna dimenzia a priestor na aktivity. Medzi najintenzívnejšie negatívne vnímané časti patrí v oboch mestách doprava a infraštruktúra, čo potvrdzuje domnienku o relatívne nízkej kvalite priestorov pre peší alebo cyklistický pohyb v oboch mestách.
Záver sa venuje konceptu otvoreného plánovania, ktorého cieľom je spojiť empirické poznatky o stavbe mesta, ktoré sa vyvíjali po stáročia, s možnosťami, ktoré ponúkajú digitálne technológie. Základom by mali byť také parametre, ktoré by sa vzájomne porovnávali a vážili podľa preferencie prevládajúcej zástavby, funkčného využitia či podľa charakteru priestoru. V súčasnosti je najväčším problémom statickosť a absencia flexibility územných plánov. Vhodnú otvorenosť možno v budúcnosti dosiahnuť kombináciou dátovej analýzy (v reálnom čase) a nasledujúcej simulácie vplyvu zásahu podľa nastavených parametrov. Ako základ indexu užívateľskej kvality by mohli slúžiť práve analýzy z geograficky lokalizovaných dotazníkov, príp. z obdobných prieskumov. Overovacím článkom celého procesu by sa stal Agent Based Modelling ako experimentálny systém založený na vytvorení syntetických užívateľov priestoru.