K múzeu 21. storočia: Inovatívne formy expozícií pre deti

Lea Rollová, Natália Filová

ZHRNUTIE

V posledných desaťročiach sledujeme signifikantný rozvoj výstavby a renovácií rôznorodých múzeí v celosvetovom meradle. Napriek veľkému potenciálu a obľúbenosti týchto kultúrnych inštitúcií však tradičná múzejná prezentácia vo vitrínach v poslednom čase nestačí na zaujatie širšieho publika. Zvýšenie atraktivity možno dosiahnuť vhodnými architektonickými riešeniami, ako aj zapojením inovatívnych foriem exponátov, ponúkajúcich jedinečnú symbiózu vzdelávania a zábavy, vďaka ktorej sú moderné múzeá unikátne. Novodobé techniky aplikované v expozíciách, ktoré vídame najmä v západných krajinách, by mohli prispieť k väčšej obľúbenosti, návštevnosti a prosperite aj slovenských múzeí a galérií.

Formy expozícií sa vyvíjajú a tradičný model múzea charakteristický vystavovaním exponátov, ktoré vnímame predovšetkým zrakom, obohacujú mnohé ďalšie možnosti prezentácie. Tie prispievajú k atraktívnosti muzeálnych priestorov pre veľké spektrum návštevníkov. Vďaka čoraz častejšej možnosti dotyku a interakcie s exponátmi sa múzeá otvárajú širokému publiku s cieľom zaujať a privítať všetkých návštevníkov bez ohľadu na vek, vzdelanie, schopnosti a zdravotné obmedzenia. Pre spoločnosť je dôležité ponúknuť tento kultúrny priestor všetkým skupinám obyvateľstva, a tým zvýšiť záujem o návštevnosť týchto inštitúcií. Preto sa exponáty prezentujú novodobými prostriedkami, ktoré pomáhajú rôznorodým používateľom plnohodnotne vnímať výstavy. Uvádzajú sa rôzne formy interaktívnej expozície, najmä multisenzorická a interaktívna, zážitková (z angl. hands-on) prezentácia.

Tento príspevok sa zameriava na moderné expozície rôzneho zamerania, ktorých cieľom je podnietiť záujem predovšetkým detských návštevníkov o poznanie a vzdelávanie inovatívnymi metódami. V súčasnosti možno sledovať rastúci trend, ako múzeá, galérie, ale aj čiastkové alebo dočasné výstavy koncentrujú čoraz väčšiu pozornosť na to, ako zaujať aj detských návštevníkov. Osobitý znak detských múzeí a výstav je, že na rozdiel od tradičných múzeí je v nich povolené, dokonca podporované, dotýkať sa exponátov, vnímať výstavu nielen vizuálne, ale prostredníctvom viacerých zmyslov, ako aj aktívne sa zapojiť do diania vďaka manipulácii s exponátmi, často aj s podporou informačných technológií.

Viaczmyslová architektúra zjednodušuje pobyt a orientáciu v priestore vo všeobecnosti, zároveň všetkým svojim používateľom uľahčuje porozumenie konkrétnej múzejnej výstave a hrá mimoriadne dôležitú rolu pre deti a ľudí so zrakovým alebo sluchovým postihnutím. Interaktívne exponáty sprostredkúvajú návštevníkom priame skúsenosti, ktoré podporujú proces učenia. Multisenzorickosť a interaktivita v architektúre sú v súlade s princípmi univerzálneho a humánno-centrického navrhovania, vďaka ktorému má čo najväčšie množstvo ľudí možnosť plnohodnotne využívať dané prostredie. Pri architektonickom stvárnení interiéru a exteriéru detských múzeí sa kladie dôraz na bezpečnosť priestoru, korešpondenciu s cieľovou vekovou skupinou a zohľadnenie vývinových potrieb všetkých detí, ale aj dospelých.

Deti majú oproti dospelým iné potreby, očakávania a oblasti záujmu, ako aj špecifické spôsoby vnímania múzejných výstav, preto je potrebné koncipovať pre ne výstavu odlišným spôsobom. Príčiny týchto rozdielov stručne ozrejmuje časť o teoretických východiskách. Výsledkom je, že architektúra detských výstav sa od tradičných múzeí líši predovšetkým interiérovým riešením a charakterom exponátov. Detské múzeá sa čiastočne vymykajú z definície múzea. Mnohé inštitúcie označené za detské múzeá totiž nespĺňajú niektoré základné kritériá pre múzeum vo všeobecnosti. Ako jeden z hlavných cieľov tradičných múzeí často vnímame dbanie na bezpečie vystavovaných artefaktov a na výstave vyzdvihovanie ich vysokého muzeologického významu. Za hlavné ciele moderných výstav pre deti však možno označiť silný pozitívny zážitok frekventantov múzea a ich vzdelávanie.

Analyzované prípadové štúdie navštívených expozícií, prevažne pre deti v Rakúsku, znázorňujú tento typ inštitúcie a jej variantné riešenia. Pozornosť sa zameriava najmä na vzdelávací potenciál, atmosféru expozícií a skúmajú sa spôsoby tvorby výstavného priestoru pre všetkých návštevníkov vrátane ľudí so špeciálnymi potrebami. Spomínané atribúty boli zvolené pre ich dôležitý význam v poslaní detských múzeí. Tie majú za cieľ vzdelávať a formovať návštevníkov, snažia sa ponúkať zapamätateľné zážitky vďaka jedinečnej atmosfére a ich novodobou úlohou je prispievať k inklúzii detí so zdravotnými obmedzeniami. Tieto príklady majú slúžiť ako inšpiratívne architektonické a dizajnérske možnosti prezentácie expozície, pričom sa v týchto múzeách vyzdvihujú predovšetkým pozitívne prvky a uvádzajú sa možnosti prispôsobenia niektorých výstavných segmentov tak, aby väčšmi vyhovovali potrebám aj ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Na komparáciu boli vybrané štyri múzejné výstavy vo Viedni venované deťom. Táto lokalita bola zvolená pre svoj inšpiratívny charakter, vysokú úroveň miestnych výstav a múzeí pre detských návštevníkov, ako aj pre geografickú a kultúrnu blízkosť k slovenskému prostrediu.

Príspevok na základe získaných poznatkov naznačuje aj ďalšie možnosti smerovania výskumu, týkajúce sa najmä možností členenia priestorov múzea pre deti, ako aj vhodného trasovania výstav s cieľom dosiahnuť hravý, inkluzívny a zároveň vzdelávací architektonický priestor.

Kľúčové slová: multisenzorickosť, múzeum, humánno-centrické navrhovanie, expozícia, interaktívne múzeum, zážitkové vzdelávanie