ZHRNUTIE
Samozrejmou charakteristikou architektonických návrhov súčasnosti by mala byť energetická úspornosť a sofistikovanosť. Takéto smerovanie z dlhodobého pohľadu vyžaduje i Európska únia. Na plnenie cieľov stratégie 20-20-20 pre rok 2020 však nebude postačovať architektonická rovina, bude nevyhnutné posunúť koncepciu energetickej úspornosti a certifikácie do urbanistického kontextu.
Architektúra a urbanizmus nepochybne smerujú k zákonitému prerodu, ktorý bude pravdepodobne znamenať zmenu princípov myslenia a tvorby v porovnaní s vývojom z konca 20. storočia. Považujeme za potrebné využiť nevyhnutnosť zmien v prospech nových urbanistických východísk a princípov, ktoré by boli v súlade nie len so súčasným stavom sveta, ale i s jeho očakávateľným budúcim vývojom.
Princíp energetickej kooperatívnosti urbánnych štruktúr sa ponúka ako jedna z možných ciest na racionálne dosahovanie celoeurópskej stratégie znižovania emisií, spotreby energie, ale aj na uplatňovanie obnoviteľných energetických zdrojov. Dôraz kladie najmä na využívanie lokálne dostupných zdrojov, predovšetkým energiu slnečného žiarenia prostredníctvom termických kolektorov a fotovoltaiky.
Doktorandský výskum (autora) je založený na softvérovom simulovaní dopadajúceho slnečného žiarenia na povrchy definovaných typov urbánnych štruktúr s cieľom preskúmať ich solárny potenciál. Simulácie sa uskutočňujú na základe hodinových údajov počas charakteristického roka pre lokalitu Bratislava. Za účelom vyjadrenia energetických charakteristík skúmaných štruktúr boli zavedené nové urbanistické ukazovatele – kooperačný indikátor, popisujúci potenciál energetickej kooperácie danej štruktúry a solárny index, vyjadrujúci jej relatívny potenciál využívania slnečného žiarenia.
Výsledky čiastkového výskumu energetickej kooperatívnosti urbánnych štruktúr sú prezentované v tabuľke. Potvrdzuje sa v nich výrazná závislosť energetickej náročnosti od nárokov koncového užívateľa.