ZHRNUTIE
Náš výskum sa zameriaval na produkciu slovenských národných nábytkárskych podnikov, ktoré v roku 1958 prešli v rámci celoštátnej reorganizácie priemyslu, zásadnou zmenou vnútornej štruktúry, čo im umožnilo pristúpiť k programovej inovácii výrobného programu.
Dynamický vývoj nových typov nábytku bol silne determinovaný hromadnou bytovou výstavbou, ktorá bola na území Slovenska spustená začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia. V snahe maximálne zefektívniť sídliskovú výstavbu, pristupuje sa k typizácii bytov, pričom dôraz sa kládol na funkčnú diferenciáciu jednotlivých bytových zón. Na tieto dispozičné zmeny následne reagovali dizajnéri, svojimi návrhmi účelného, funkčne variabilného mobiliáru.
V rámci nášho výskumu nás zaujímalo akým spôsobom prebiehal vývoj a proces zavádzania nových typov nábytku do sériovej výroby a aký význam mal v tomto procese dizajn. Dobovú prax sme skúmali najmä prostredníctvom činnosti Vývojového závodu nábytkárskeho priemyslu v Bratislave a interných vývojových závodov vybraných národných podnikov – Mier Topoľčany, n. p., Nový domov Spišská Nová Ves, n. p., Tatra nábytok Pravenec, n. p. a Západoslovenské nábytkárske závody, n. p.. Bežným postupom bol vývoj štyroch až piatich prototypov ročne, ktoré následne podliehali technickým a spotrebiteľským previerkam, pričom výsledkom bol zvyčajne jeden schválený prototyp za rok. Dizajn v tomto procese plnil z pohľadu centralizovaného riadenia nábytkovej výroby sekundárnu funkciu, keďže sa dbalo najmä na plnenie plánu a dodržiavanie ekonomických limitov. Istým paradoxom je preto pomerne vysoká dizajnová úroveň typizovaného nábytkového štandardu.
Zlom nastal okolo roku 1955, spolu s uvedením na tú dobu tvarovo progresívnych nábytkových súborov. V súdobých ponukových katalógoch sa objavuje moderný sektorový nábytok, nábytkové jednotky polyfunkčného lôžkového nábytku a nové typy sedacieho a stolového mobiliáru. Okrem nábytkového štandardu, ktorý sa svojim tvaroslovím držal základného priemyselného rámca, si dizajnéri utvrdzovali svoje autorské názory najmä prostredníctvom individuálnych kusov prevažne sedacieho a stolového nábytku. Ide tu miestami až o priepastný rozdiel medzi sériovo vyrábaným nábytkom a typmi s originálnym tvarovým riešením, ktoré vo väčšine prípadov zostali vo fáze prototypov, napriek tomu, že svojou formou zodpovedali všetkým kritériám pre efektívnu priemyselnú výrobu. Jednalo sa zároveň o typy nábytku, ktoré svojim dizajnom posúvali miestnu nábytkovú produkciu bližšie k aktuálnym dizajnovým trendom vo svete, pričom evidentná je najmä inšpirácia škandinávskym a americkým prostredím.