ZHRNUTIE
Je pravdepodobné, že postmechanické metódy budú aj naďalej rozširovať svoje postavenie v dizajne. Idea bude výsledkom dizajnérskych aktivít rovnocenným s hmotným produktom, no môže sa stať i to, že táto tendencia sa zaslúži o dematerializáciu dizajnérskeho projektovania. Väčšina odvetví dizajnu sa snaží reflektovať novovznikajúce inovácie, technológie či, jednoducho povedané, svoju súčasnosť. Digitalizácia, konektivita a presadzujúca sa autonómna jazda menia nielen funkcionalitu a používateľský zážitok v interiéri súčasných áut, ale čoraz viac aj spôsob, akým ich navrhujeme.
Je dôležité, aby sa dôkladne skúmali technologické inovácie, a to najmä preto, aby sa z nových objavov mohli stať užitočné nástroje. Takýto stav by bolo možné dosiahnuť ustavičnou snahou o implementáciu inovácií nielen do návrhových procesov dizajnérov. V súčasnosti prebieha na FAD STU doktorandský výskum digitálnych technológií rozšírenej reality, zameraný na skúmanie významu a spôsobov ich zapojenia do dizajnérskych návrhových procesov. Cieľom tohto článku je priblížiť tieto stále sa rozvíjajúce technológie aj rozobrať prístupy a hypotézy, s ktorými jeho autori počas svojich doktorandských výskumov momentálne pracujú.
Rozšírená realita je v mnohých kruhoch stále relatívne nový, rozvíjajúci sa pojem, ktorý zastrešuje všetky počítačom generované „reality“, spájajúce fyzický a virtuálny svet. Podľa prieskumu v roku 2017 viac ako tretina zainteresovaných spoločností zaoberajúcich sa produktmi rozšírenej reality predpovedala časový rámec maximálne 4-5 rokov, kým sa rozšírená realita stane mainstreamovou. To znamená, že v najbližších dvoch rokoch sa budeme stretávať s produktmi rozšírenej reality čoraz častejšie, či už vo forme virtuálnej, augmentovanej či zmiešanej reality, alebo inej formy reality, ktorú takáto technológia môže priniesť. Nové technológie rozšírenej reality majú potenciál nielen osviežiť výslednú prezentáciu diela, ale aj výrazne ovplyvniť metodiku navrhovania. Tento potenciál však stále obsahuje mnoho neprebádaného. Spôsob, akým využiť túto technológiu v dizajnérskom procese navrhovania, si vyžaduje hlbšie vedecké poznatky, ktoré by mali byť podložené praktickými skúsenosťami z prípadových štúdií.
Autori článku vysvetľujú inšpiráciu piliermi špekulatívneho dizajnu ako jedného z možných prístupov k bádaniu. Špekulatívny dizajn často považuje novovzniknuté technológie za objekt svojho záujmu a zároveň ich využíva ako výrazový prostriedok. Technológie dokážu zhmotniť tézy špekulatívneho a kritického dizajnu, no môžu sa stať aj objektom záujmu týchto odvetví dizajnu, a to s cieľom skúmania doposiaľ neobjaveného využitia technológií v širokom spektre odborov alebo ich potenciálneho vývoja v budúcnosti. Dizajnérske špekulácie dokážu fungovať ako katalyzátor kolektívneho prehodnotenia nášho vzťahu k realite. V článku sa uvádza príklad uplatnenia takéhoto prístupu. Tém zmiešanej reality a špekulatívneho dizajnu sa čiastočne dotýkala diplomová práca Miroslava Trubena, autora článku, počas stáže v oddelení interiérového dizajnu automobilky Volkswagen. Daná časť článku sa venuje najmä opisu prezentačného modelu ako výstupu tejto diplomovej práce.
Na základe skúseností z dizajnérskeho prostredia automobilových spoločností ŠKODA Auto či Volkswagen opisujú autori súčasný stav implementácie technológií rozšírenej reality do návrhových procesov dizajnérov. Vyjadrujú názor, že tieto technológie si v automobilovom priemysle získavajú dôveru dizajnérov pri vývoji produktov v porovnaní s fyzickou realitou. Pomaly si nachádzajú miesto v rôznych špecializáciách, kde nahrádzajú fyzické realizácie, ba ponúkajú nové možnosti vo výskume i vo vývoji produktov či v ich finálnych realizáciách. Autori pridávajú stručný prehľad príkladov, ktoré považujú za markantné z hľadiska využívania technológií zmiešanej reality.
V závere článku naznačujú autori svoj doktorandský výskum. Dizajnéri v automobilovom priemysle stále používajú technológie zmiešanej reality vo finálnej fáze projektov, prevažne na účely prezentácie či simulácie digitálnych, nehmatateľných aspektov interiérového dizajnu automobilov (svetelných podmienok, používateľského rozhrania a. i.). Autori, a nielen oni, pracujú s domnienkou, že potenciál využitia týchto technológií siaha hlbšie do návrhových procesov dizajnérov. Aplikácia v konkrétnom odbore, teda v dizajne interiéru automobilu, by mohla priniesť konkrétnejšie použiteľné výsledky. Autori sa snažia vo svojich výskumoch zapájať metódy špekulatívneho dizajnu aj iné metódy. Nachádzajú spôsoby zapojenia technológií zmiešanej reality do procesu navrhovania interiérov automobilov a vytvárajú prípadové štúdie. Ich cieľom je merateľný prínos pre oddelenia interiérového dizajnu automobilových spoločností, či už z hľadiska časovej, alebo materiálovej úspory. Overovanie navrhovaných priestorových riešení už od prvotných návrhov by mohlo mať značný význam aj pre študentov v akademickom prostredí pri práci na ateliérových zadaniach. Autori článku v závere upozorňujú aj na dôležitosť kritického pohľadu na použitie technológií rozšírenej reality v návrhových procesoch dizajnérov. Z doposiaľ publikovaných výskumov totiž ešte nepoznáme všetky postupy používania týchto technológií ako nástroja na podporu kreatívneho procesu dizajnéra, preto je dôležité zachovávať priestor na kritiku užitočnosti a významu aplikovania týchto nových postupov v praxi.