Čičmiansky ornament v grafickom a produktovom dizajne

Katarína Zbudilová

ZHRNUTIE

Cieľom článku je zmapovať vývoj čičmianskeho ornamentu, jeho cestu z minulosti do súčasnosti, keď sa stal najpoužívanejším slovenským ľudovým vzorom vo viacerých oblastiach najmä grafického, ale i produktového dizajnu.

Na začiatku autorka ozrejmuje svoj záujem o túto problematiku a jej nadväznosť na dizertačnú prácu. Pred analýzou problému je dôležité vysvetliť základné pojmy symbol a znak a bližšie rozobrať pojem ornament vrátane jeho funkcie a druhov. Nasleduje krátke predstavenie obce udržiavajúcej túto lokálnu tradíciu, ktorá sa stala globálnou. Dostávame sa k ornamentálnej výzdobe vonkajších stien čičmianskych zrubových domov. Ide síce o jedinečnú lokalitu, no podobné výtvarné prejavy sa objavili aj v iných regiónoch Slovenska a v zahraničí. Geometrické ornamenty sú však tradičné len tu. Otázny je dátum vzniku tejto tradície. Kým miestni hovoria o storočiach, Vilém Pražák, ktorý sa venoval výskumu a analýze čičmianskeho staviteľstva, datuje počiatky do prvej polovice 18. storočia, keď sa začali stavať poschodové zrubové domy. Maľovanie súviselo aj s opracovaním materiálu používaného na stavbu domov. Ďalšou otázkou je primárna funkcia týchto malieb. To, že vznikli prvotne ako ochranný náter pred vlhkosťou, je viac ako jasné. Odborníci diskutujú o možnej magickej funkcii, keďže maľby pozostávali z rozličných symbolov, ktoré si každá žena prispôsobovala. Viacerí pripisujú ich vznik cudziemu pôvodu prvých obyvateľov, ktorí mohli túto tradíciu priniesť so sebou. Ďalšia časť príspevku sa zaoberá rozdelením ornamentálnej výzdoby na tri etapy, tak ako ich, ako prvý, opísal Pražák, keďže prístup maliarok nebol vždy rovnaký. Maľby podliehali aktuálnej výstavbe, času a bolo pravdepodobné, že speli k zániku. Prírodné živly, ktoré sa tu počas rokov objavili a zanechali za sebou spúšť, však v konečnom dôsledku prispeli k obnoveniu tradície. Najznámejším človekom, ktorý sa o to pričinil, bol Dušan Jurkovič, ktorého nazvali objaviteľom Čičmian ako pozoruhodnej etnografickej lokality. Zaslúžil sa o zviditeľnenie tejto dedinky, vďaka nemu ju objavili ďalšie osobnosti, no najmä sa postaral o znovuzrodenie po požiari. Išlo mu predovšetkým o zachovanie dekoratívnej tradície, na jeho odporúčanie sa stavali len klasické zrubové domy a podporila sa aj ich výmaľba v tradičnom, no už novšom štýle. Novodobá história obce je mierne rozpačitá. Stala sa síce turistickým cieľom domácich aj zahraničných turistov či odbornej verejnosti, ktorá tam pracuje na svojich projektoch, no obyvateľov obce ubúda. Tradícia sa však, našťastie, udržiava aj vďaka mladým nadšencom.

Ďalším dôležitým prvkom lokálnej tradície je výšivka. Po základnom predstavení, rozobratí jej farebnosti prejdeme priamo na tému jednotlivých ornamentov. Tie majú lokálne názvy a prenášajú sa z výšivky na steny miestnych zrubových domov. I keď je symbolika ornamentov používaných na domoch otázna, vo výšivke určite mala svoje miesto. Významy symbolov môžu rozhodnúť aj o ich použití v dizajne, preto je namieste vysvetliť si aspoň základné prvky. Častým symbolom je diagonálny kríž, srdce či rôzne špirály. Najčastejším zoomorfným prvkom je kohút.

Po predstavení malej časti z množstva symbolov, individuálne upravovaných maliarkami a používaných v čičmianskej výšivke i v domovej výzdobe, prejdeme k aktuálnemu využívaniu ornamentu v grafickom a produktovom dizajne. Ukážky sú vybraté s cieľom poukázať na široký záber uplatnenia. Predstavujeme zlomky z olympijských kolekcií, z ktorých tá prvá, z roku 2012, odštartovala záujem o čičmianske ornamenty ako inšpiračný zdroj. Mnohé textilné výrobky majú podobné ornamenty, na ukážku bola zvolená séria, ktorá sa vymyká svojím stvárnením. Z oblasti suvenírov predstavujeme projekt výtvarníčok, ktorý pokračuje aj v iných oblastiach Slovenska. Ukážka je i zo súťaže Kruhy na vode, ktorú pravidelne organizuje ÚĽUV. Spomíname aj slovenské značky so svetovým úspechom či svetové firmy s výrobkami pre Slovensko. Približujeme dva pohľady na knihu, v ktorej sa nachádza čičmiansky ornament. Z grafického dizajnu sú spomenuté dve písma a logá, ktoré vychádzajú z čičmianskych ornamentov, no i viaceré plagáty a tlačoviny na miestne podujatia. Nezabúdame ani na najnovší počin v rámci vizuálnych identít inšpirovaných čičmianskym vzorom.

V závere uvádzame pohľad dizajnérky, ale i bývalej starostky obce na túto problematiku, hodnotíme používanie tejto inšpirácie a približujeme víziu do budúcnosti.

Kľúčové slová: tradícia, výšivka, dizajn, zrub, ornament, Čičmany, symbol