ZHRNUTIE
Náš príspevok vychádza z dizertačnej práce s názvom: Architektúra v pohybe, pohyb v architektúre. Tá sa venuje výskytu pohybu v architektonickej teórii aj praxi, v histórii aj súčasnosti. Osobitne sa v nej potom zaoberáme procesívnym pohybom a jeho prítomnosťou v slovenskej architektúre.
V príspevku sa zameriavame na druhy procesívneho pohybu, ktoré majú dosah na koncepciu vnútorného architektonického priestoru. Našou “case study” je Krematórium v Bratislave od Ferdinanda Milučkého. Nadväzujeme tak na štúdie Paula Rudolpha, ktorý vytvoril niekoľko inšpiratívnych analýz pohybu v Barcelonskom pavilóne od Miesa Van der Roheho pretože v oboch stavbách vidíme paralely.
Pre väčšiu objektivitu výsledkov skúmania použijeme techniku Space syntax. Pomocou tohto súboru digitálnych techník na analýzu priestorovej konfigurácie vytvoríme rôzne grafické výstupy. Všetky získané výsledky vyhodnotíme. Pokúsime sa tak vytvoriť komplexný obraz o spôsobe pohybu v skúmanom objekte.