ZHRNUTIE
Budova YMCA, od roku 2005 národná kultúrna pamiatka, je bývalým sídlom svetového mládežníckeho hnutia YMCA (The Yong Mens Christian Association – Združenie mladých kresťanských mužov) v Československu. Pozoruhodná architektúra, zaujímavá a bohatá minulosť, intenzívne využívanie budovy, ale aj nevyjasnené vlastnícke vzťahy, vyvolávajú otázky, aká bude jej budúcnosť. Od roku 2008 je správcom budovy Nadácia Intenda, ktorá po jej prevzatí verejne prezentovala záujem budovu zveľaďovať a využívať v prospech mladých ľudí. V roku 2013 – v roku 90-teho výročia otvorenia budovy Nadácia Intenda iniciovala vyzvanú súťaž na vypracovanie architektonickej štúdie rekonštrukcie a obnovy budovy. Zo súťaže vyvstala potreba vypracovať pamiatkový architektonicko-historický výskum, výsledky ktorého sú prezentované v príspevku.
Budovu YMCA pre železničných zamestnancov v Bratislave začali stavať v roku v roku 1920 a koncom roku 1923 ju slávnostne otvorili. Plány vypracoval moravský architekt Alois Balán (1891-1960). Na príprave budovy participovali poradcovia americkej YMCA, ktorá sa z veľkej časti podieľala na financovaní celého projektu. Balán navrhol palácovú architektúru v rondokubistickom a neoklasicistickom štýle na pôdoryse nepravidelného písmena „U“ so symetrickou trojkrídlovou dispozíciou, s architektonicky zdôrazneným čelným krídlom, s hierarchickým výškovým usporiadaním jednotlivých podlaží. Tradične poňatý historizujúci exteriér Balán modernizoval použitím pohľadového tehlového režného muriva – jedného z prostriedkov vymaňovania sa z pretrvávajúceho historizmu v architektúre, ovplyvnenej súdobou nemeckou a holandskou architektúrou.
V živote Bratislavy bola a je budova YMCA už vyše 90 rokov špecifický fenomén. Nielen vďaka výraznej architektúre, formujúcej genius loci tejto časti hlavného mesta, vďaka historickému významu budovy YMCA ako prvej v kontinentálnej Európe, či vďaka symbolickému významu budovy ako býv. sídla združenia kresťanských mladých mužov YMCA v Československu a promotora anglo-americkej kultúry a civilizácie v strednej Európe, ale najmä vďaka významu činností, ktoré hnutie YMCA iniciovalo v jej priestoroch pre dejiny slovenskej kultúry, slovenského športu (uvedenie basketbalu, volejbalu, rugby na Slovensko), charitatívnej a sociálnej práce, kresťanského a občianskeho aktivizmu, dejín školstva, ale aj vďaka intenzívnemu životu, ktorý sa odohráva v predpolí a medzi múrmi budovy aj v dnes.
Opotrebovaná budova si vyžaduje generálnu obnovu vrátane modernizácie zastaralej technickej infraštruktúry. Hlavnou devízou súčasnej budovy je fungujúce spolunažívanie rôznorodých nájomcov. Pre záchranu objektu bude dôležité, aby v mene usmernenia živelných a chaotických zásahov do stavebnej štruktúry bola vypracovaná stratégia využívania budovy, ktorá bude rešpektovať princíp verejnoprospešnosti a udržateľnosti modelu širšej kooperácie rôznorodých subjektov.