Architektúra na prahu večnosti: Pár viet k monografii Na konci cesty. Krematórium v Bratislave

Irena Dorotjaková

ZHRNUTIE

Monografia Na konci cesty. Krematórium v Bratislave/At the End of the Road. The Bratislava Crematorium o tomto mimoriadnom a významnom diele slovenskej architektúry z pera historika architektúry Matúša Dullu a objektívom fotografky Olji Triašky Stefanovic’ vyšla vo vydavateľstve Slovart koncom roka 2017. Na znak úcty k tomuto veľkému dielu, ktoré Matúš Dulla „považuje za najlepšie architektonické dielo, aké sme na Slovensku vytvorili“[1], ju autori venovali architektovi Ferdinandovi Milučkému. Ešte v roku 2007 Štefan Šlachta napísal, že krematorium „je kultová stavba a jej hodnoty sú najmä duchovné. V symbolike nášho návratu do lona matky prírody autor preukázal svoju filozofiu chápania obradu spopolnenia. Nebola to vtedy jednoduchá úloha. (…) Zvíťazila však Milučkého húževnatosť a schopnosť presadiť svoj názor. (…) Milučký tu preukázal svoj cit pre detail, ktorého strohosť a čistotu človek osobitne vníma ako čosi, čo na seba neupozorňuje, ale dovoľuje venovať sa vlastnej rozlúčke so zosnulým. Práve toto dielo prispelo najväčšou mierou k tomu, že mu v roku 1999 udelili prestížnu Herderovu cenu za architektúru.“[2]

Kniha sa podrobne zaoberá vrcholným dielom architekta, no nielen nim. Matúš Dulla prepája tému Krematória a urnového hája oblúkom súvislosti, ktoré podrobnejšie rozoberá v šiestich kapitolách. Pomerne široký priestor dáva autor textu o histórii a etablovaní sa aktu kremácie vo svete, v Európe i na Slovensku. Rovnako prezentuje príklady krematórií z Čiech i zo sveta, rozoberá ich koncepcie. Samostatne sa venuje aj architektovi Ferdinandovi Milučkému a v kontexte návrhu krematória pomenúva a charakterizuje jeho inšpiračne zdroje, v istom zmysle aj cele jeho dielo, ba i profesionálnu dráhu. Nasledujú okolnosti vzniku, tvorba a analýza  architektúry komplexu krematória. Jedna kapitola je venovaná krajine a lesu, kde je dielo umiestnene, ďalšia výtvarníkom, ktorí vytvorili tri kľúčové sochy do areálu. Autor sa venuje tiež starnutiu diela, tomu, čo postretlo krematórium v nedávnej súčasnosti, ako aj jeho podobe po paťdesiatich rokoch prevádzky.

________________

[1] NÉMETH, Jana: Krása stavby, ktorá mení smútok na zmierenie.
Zdroj: https://dennikn.sk/930760/krasa‑stavby‑ktora‑meni‑smutok‑na‑zmierenie/
[2] ŠLACHTA , Štefan: Krematórium v Bratislave, 2007.
Zdroj: https://www.asb.sk/architektura/stavby/nadcasova‑architektura/krematorium‑v-bratislave

Kľúčové slová: krematórium, architektúra, monografia, Slovensko, Ferdinand Milučký, Bratislava, recenzia, kniha