19 apríla, 2024
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Šírenie funkcionalizmu – československá medzivojnová architektúra Užhorodu
Mgr. Rastislav Popelka, PhD.

Práca je venovaná československej medzivojnovej architektúre Užhorodu so zreteľom na šírenie funkcionalistického hnutia. Poukazuje na zásadné zmeny v administratívnom postavení Užhorodu po roku 1919, ktoré sa výrazne premietli do jeho stavebného vývoja tak z pohľadu kvantity, ako aj štýlovej a typologickej rozmanitosti. Zmeny boli odrazom jednak potrieb nového štátu, ako aj dedičstva minulosti z dôvodu periférneho postavenia mesta aj regiónu na severovýchodnom okraji bývalého Uhorska, a jednak odrážali všeobecnejšie modernizačné trendy. V porovnaní so západom štátu sa uplatňovali síce oneskorene, avšak v zrýchlenom tempe. Funkcionalizmus so svojou silnou ideovou dimenziou a novým arzenálom foriem a materiálov bol napĺňaní týchto trendov v architektúre. Na pozadí miestnych daností hospodárskej, politickej a spoločenskej povahy sa ukázalo, že možnosti napĺňania funkcionalistických téz boli obmedzené. Z analýzy dobovej miestnej tlače je však zrejmé, že modernistický architektonický diskurz bol trvalo prítomný v spoločenskom povedomí počas celého takmer dvadsaťročného obdobia, na viacerých užhorodských realizáciách tridsiatych rokov aj ambicióznych zámeroch potom našiel svoje vyjadrenie aj v nových formách. Pri ich dokumentovaní – aj vďaka archívnym materiálom berehovského archívu – práca prekonáva tradičný záber na tvorbu architektov prevažne českého pôvodu a dokladá aj domácu architektonickú scénu.

Dekorácia a tvaroslovie v priemyselnej architektúre Bratislavy
Ing. arch. Veronika Kvardová, PhD.

Historická priemyselná architektúra tvorí dôležitý kultúrny odkaz v obraze mesta. V Bratislave sa zatiaľ nenachádza ani jeden továrenský areál, ktorý by bol ako celok zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF). Tak ako celok aj samotné jeho stavby majú svoje nezameniteľné a špecifické pamiatkové hodnoty, ktoré zdôrazňujú dôležitosť zachovania historických priemyselných areálov ako významných dokladov o vývoji spoločnosti. Cenný historický odkaz tvoria najmä stavby tovární z obdobia vrcholu druhej vlny industrializácie až po koniec prvej svetovej vojny. Práca sa zameriava na priemyselné areály z tohto obdobia: bývalú továreň Matador, Uhorskú továreň na smaltované a kovové výrobky, Uhorskú cvernovú továreň a textilnú továreň Danubius. Sú to jedineční či ucelene zachovaní reprezentanti priemyselnej historicko-kultúrnej vrstvy v Bratislave, ktorí by sa na základe posúdenia ich pamiatkových hodnôt mohli stať predmetom pamiatkovej ochrany. Spomedzi pamiatkových hodnôt sa výskum zameral na umeleckú hodnotu priemyselnej architektúry, v rámci ktorej sa sústredil na jej dekoráciu a tvaroslovie. V skúmaných priemyselných areáloch sa nezachovalo historické technické vybavenie a tak technologický tok možno sledovať len cez architektúru, ktorá tu ostala. Preto sa predmet práce zameriava na výrazovú stránku architektúry, ktorá pôsobí v organizme mesta ako najviditeľnejší historický odkaz z predmetného obdobia. Historickú priemyselnú architektúru posudzujeme najmä skúmaním použitého tvaroslovia a dekorácie na fasádach a na konštrukčných prvkoch v rámci jednotlivých stavieb. Výskum sa súčasne orientuje na získavanie nových poznatkov o areáloch, ich tvorcoch a majiteľoch, ako aj na získanie poznatkov o podnetoch, ktoré na priemyselnú architektúru Bratislavy vplývali. Výsledkom práce je zhodnotenie sledovaných tovární z pohľadu významu ich tvaroslovia a dekorácie pri ich zachovaní a zápise do ÚZPF. Dôležitým poznatkom je identifikovanie a sledovanie faktorov, ktoré ovplyvnili architektonický výraz priemyselných budov. Prostredníctvom analýzy jednotlivých stavieb a areálov sa podarilo aj pomenovať a identifikovať charakteristické výrazové črty priemyselnej architektúry konkrétnych objektov. V práci sú publikované aj nové poznatky o vzniku a návrhu skúmaných areálov, ako aj správne identifikovanie priemyselných stavieb a ich pôvodných funkcií. Na záver sme začlenili katalóg s prehľadným usporiadaním informácií o objektoch a ich tvaroslovných a dekoratívnych prvkoch.

Tvorba bezpečného prostredia architektonickými prostriedkami – možnosti prevencie a znižovania kriminality
Ing. arch. Lucia Benkovičová, PhD.

Prostredie v architektúre rozdeľujeme na fyzikálne, sociálne a kultúrne. Bezpečné prostredie môžeme v architektúre definovať napríklad z hľadiska požiarnej bezpečnosti, hygieny alebo zdravotnej nezávadnosti (tzv. zdravé domy). Tieto druhy bezpečného prostredia spadajú do oblasti fyzikálneho prostredia. Téma sa týka oblasti sociálneho prostredia – akou mierou prispieva dané prostredie (mestské, súboru stavieb, objektu, respektíve detailov budovy) k miestnej kriminalite, ale aj ako vplývajú samotné stavby na prostredie. Téma nadväzuje na projekt CPTED (Crime Prevention Through Environmental Design). Hlavnou úlohou architektov je umelé vytvorenie prostredia na zabezpečenie bezpečného miesta na život. Úlohou architekta je začleniť bezpečnosť do efektívneho priestorového a prevádzkového návrhu, poskytnúť výhľad, spôsob riadenia prístupu/výstupu do/z objektu, navrhnúť vhodné umiestnenie chúlostivých a vyhradených priestorov, prostredníctvom jednotlivých návrhových prvkov starostlivo koordinovať bezpečnostnú technológiu a personál. Pre architekta to znamená aj ujasniť si požiadavky, poznať prostriedky a rozumieť dôsledkom toho-ktorého návrhu. Bezpečnostné požiadavky a želané spôsoby užívania predmetnej stavby a jej okolia je potrebné určiť a začať zohľadňovať v čo najskoršej fáze návrhu, optimálne už od zadania. Dôvodom je, že pre urbanistu, architekta, stavebného inžiniera, krajinného architekta, developera, staviteľa, komunitné skupiny aj mestské zastupiteľstvá je najefektívnejším, najmenej nákladným spôsobom zabezpečiť bezpečnosť v prvých koncepčných a návrhových fázach. Na základe súčasných dostupných poznatkov práca primárne poskytuje prehľad odpovedí na kľúčové otázky bezpečnostnej koncepcie (v intenciách CPTED), na ktoré by zodpovedný projektant mal nájsť vhodné odpovede a vo svojom návrhu na ne reagovať.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU bola obhájená v študijnom programe Architektúra

Objekt dizajnu ako umelecký artefakt: Dizajn a umenie – free cool in
Mgr. art. Michal Šuda, PhD.

Táto práca skúma oblasť, v ktorej dizajn a socha zdieľajú jeden spoločný priestor. Pokúša sa definovať tento priestor zo sochárskeho hľadiska. Zameriava sa na objekt, ktorý je spoločným menovateľom, prítomným v soche aj v dizajne. Výskum je zúžený na objekt, ktorý je najdôležitejším objavom sochárstva v 20. storočí a je prínosom pre obidve disciplíny. Takisto analyzuje možnosti sochárskeho princípu objektu v tvorbe produkt dizajnu. S objektom úzko súvisia pojmy ako ready-made a koncept. Práca skúša definovať paralelný priestor, v ktorom dizajnéri aplikujú sochárske princípy a sochári využívajú komunikatívnosť stratégií dizajnu. V súčasnom dizajne prevládajú postmoderné tendencie, pre ktoré sú charakteristické historické citácie či apropriácie. Preto je zorientovanie sa v historickom vývoji objektu dizajnu a sochy pre túto prácu také dôležité. Práca mapuje aj aktuálne smery súčasného dizajnu a sochy a definuje ich korelujúce tvorivé aspekty. Rovnako sa zaoberá aj overovaním možností použitia materiálu, jeho podstatou, posunom a experimentom. Overuje aj sociálnu funkciu v objekte produkt dizajnu, význam prítomnosti archetypu či pridanej hodnoty. Prínosom tejto práce je možnosť aplikovať výsledky výskumu do pedagogickej praxe na STU a použiť ju ako študijný materiál. Analýzou výsledkov výskumu sa mi potvrdil predpoklad o aktuálnosti spoločného tvorivého priestoru dizajnu a sochy.

Typológia solárneho urbanizmu: Generovanie urbánnych štruktúr
Ing. arch. Ján Legény, PhD.

Človek je oddeliteľná časť prírody, ale príroda je neoddeliteľnou súčasťou človeka. Zmena klímy, a to predovšetkým v dôsledku činnosti človeka, má za následok zvýšenie teploty, ako aj častejšie prírodné katastrofy. Stávame sa rozhodujúcim faktorom v cykle života, a tak priamo alebo nepriamo určujeme, ako bude kolobeh života naďalej pokračovať. V súčasnosti sa ľudstvo potýka so zmenou klímy a vyčerpávaním zdrojov energie. Recyklácia, využitie obnoviteľných zdrojov energie, úspory fosílnych palív, zvyšovanie účinnosti zariadení, ochrana prírody, ale najmä zmena životného štýlu predstavujú možný smer, ako sa vyrovnať so zmenou klímy, s udržaním hospodárskeho rastu, zlepšiť kvalitu nášho života, rovnako ako život budúcich generácií. Ďalším spôsobom, ako možno znížiť vplyv činnosti človeka na prírodu je zníženie spotreby energie v budovách a mestských štruktúrach. Znižovanie energetickej náročnosti v mierke objektu je dnes už pomerne dobre zvládnuté. Ďalším krokom by mal byť posun k urbánnym štruktúram – k navrhovaniu energeticky efektívnych mestských štruktúr prostredníctvom integrácie obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým solárnej energie. Tento cieľ je sprevádzaný tendenciou legislatívnej harmonizácie v celej Európskej únii, ktorej cieľom je znížiť spotrebu energie a do značnej miery aplikovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie do praxe. Energeticky efektívne urbánne štruktúry využívajú najmä energiu Slnka, či už aktívne (PV zariadenia), alebo pasívne – prostredníctvom tvarovania architektúry. Najdôležitejšími aspektmi sú správna orientácia k svetovým stranám, vyhotovenie detailov, použitie materiálov, ako aj tieniaca technika. Hlavnou témou výskumu je vytvorenie generatívneho počítačového programu. IT geocentrický model pohybu Slnka (naprogramovaný v RhinoScript Grasshopper) je základom pre navrhovaný program ako konštrukčného nástroja pre lepšie pochopenie a správne uplatňovanie solárneho princípu do procesu tvorby urbanizmu. Tento nástroj je založený na teórii žiarivého toku. Užívateľ vkladá špecifické údaje ako rozmery pozemku, klimatické údaje regiónu, zastavanú plochu pozemku a definuje časový interval insolácie. IT program generuje maximálny tvar, ktorý by mal byť následne optimalizovaný a architektonizovaný. Softvér vytvára urbánne štruktúry, ktoré musia byť následne vyhodnocované z hľadiska ich energetickej náročnosti. Výskum preukázal, že takto možno navrhovať urbánne štruktúry, ktoré sú energeticky sebestačné až energeticky plusové. Energeticky ziskové urbánne štruktúry následne môžu dotovať energeticky deficitné (s vyššou spotrebou energie), cez lokálnu/verejnú energetickú – princíp energetickej kooperatívnosti. V oblasti architektúry a urbanizmu tento nástroj otvára nové estetické možnosti.

Kľúčové slová: ochrana architektonického dedičstva, architektúra, dizertačná práca, urbanizmus, dizajn